
Predvolebná kampaň je kľúčovým obdobím pre politické strany, v ktorom sa snažia získať si priazeň voličov a voličiek. Na Slovensku, kde sa značná časť voličov rozhoduje až na poslednú chvíľu, je predvolebná kampaň obzvlášť dôležitá. Strany do nej vkladajú veľké nádeje aj financie. Otázkou však zostáva, či je tento zápas férový a či všetky strany dodržiavajú pravidlá.
Na Slovensku politické strany do veľkej miery žijú z prostriedkov daňovníkov. Svoju činnosť a kampane financujú pomocou príspevkov štátu, ktoré získavajú za výsledok vo voľbách. Tento systém zvýhodňuje najúspešnejšie strany a víťazov volieb, ktorí dostávajú neproporčne viac peňazí v porovnaní s ostatnými.
Najdôležitejším zdrojom financovania politických strán je štátny rozpočet. Konkrétny spôsob financovania určuje zákon č. 85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach.
Nárok na príspevok zo štátneho rozpočtu majú strany, hnutia a koalície, ktoré vo voľbách získajú viac ako tri percentá z celkového počtu odovzdaných platných hlasov. Za každý hlas strana, hnutie alebo koalícia získa príspevok vo výške jedného percenta z priemernej mesačnej nominálnej mzdy za minulý kalendárny rok.
Nárok na tento príspevok vzniká strane, ktorá získala príspevok za hlasy. Príspevok na činnosť sa rovná celkovej sume príspevku za hlasy, ktorá sa rozdelí na 48 podielov.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
Strane patrí podľa počtu získaných mandátov v národnej rade príspevok na mandát v sume násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa konajú voľby. Za každý získaný mandát, a to najviac za 20 mandátov, patrí strane príspevok na mandát v sume tridsaťnásobku priemernej mzdy.
Na Slovensku platí finančný limit na kampaň vo výške tri milióny eur pre strany a hnutia. Tento limit má slúžiť na zabezpečenie základnej rovnosti a zabrániť tomu, aby voľby vyhrali ľudia s veľmi silným finančným pozadím na úkor ostatných politických strán.
Ani po zavedení finančného limitu však situácia nie je taká, že by všetci stáli na štartovacej čiare na začiatku kampane s rovnakými podmienkami a možnosťami. Niektoré strany na tom boli lepšie a niektoré horšie. Na jednej strane víťazi vo voľbách majú pohodlný život po celý nasledujúci volebný cyklus - dostatok peňazí na svoju činnosť a na organizovanie jednotlivých volebných kampaní. Na druhej strane sú strany, ktoré nemajú štátne príspevky vôbec, a tie sú v zložitejšej situácii.
Transparency International dlhodobo sleduje, ako sa míňajú peniaze, ako sa dodržiavajú pravidlá a kto od koho financuje svoje kampane. Pravidlá, ktoré máme, platia už takmer desaťročie od roku 2014. Strany postupne prišli na diery vo volebnom zákone a postupne ich začali zneužívať. Mnohí sa obávajú, že tieto voľby by mohli byť najmenej transparentné spomedzi tých, ktoré sme tu doteraz mali.
Pri aktuálnych voľbách je hlavný problém v transparentnosti, ktorú by mali zabezpečovať tzv. transparentné účty. V praxi by politické strany kampaň mali viesť cez otvorené účty, na ktorých by verejnosť mala vidieť prostriedky, odkiaľ ich prijímajú a ako ich vynakladajú na kampaň.
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
Zákon je však nedokonalý a stranám umožňuje obchádzať túto povinnosť. Napríklad strana Smer má aktuálne najväčšiu predvolebnú kampaň podľa výdavkov na jej transparentnom účte, presiahli už 1,6 milióna eur. Takmer všetky tieto prostriedky strana dvoma veľkými hromadnými prevodmi previedla na účet vlastnej agentúry - eseročky ako zálohu na kampaň. Verejnosť tak vôbec netuší, ako kampaň Smeru vyzerá, čo si objednali, kedy, od koho, ani koľko za to zaplatili.
Iným príkladom využitia dier v zákone je hnutie OĽaNO, ktoré už od momentu ako v zime bolo jasné, že budú predčasné parlamentné voľby, spustili naozaj intenzívnu kampaň v predkampani. Napriek tomu doteraz majú na svojom transparentnom účte len výdavky vo výške 200-tisíc eur, čiže nie sú momentálne ani v top 10 strán podľa volebných výdavkov.
Transparentné účty slúžia na to, aby sme vedeli vyhodnotiť, kto kampaň financuje, koho záujmy strana alebo hnutie háji, kto ju podporuje. Vo väčšine prípadov však vidíme len, že sa tam presúvajú peniaze z účtov samotných strán.
Problém je s darcami. Ak strana od niekoho príjme dar, zoznam darcov je povinná zverejniť až na ďalší rok za celý rok spätne a sumárne. Strany týmto spôsobom môžu ukrývať donorov v kampani.
Online prostredie je osobité, čoraz viac sa presadzuje a pozornosť strán na kampane v ňom sa zvyšuje. Volebný zákon spred desiatich rokov bol písaný v podmienkach, ktoré sú odlišné od súčasnosti a možno nie je tak dobre napasovaný na nuansy online sveta.
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto
Podobne ako na billboardoch, čo verejnosť vidí, to sú tie drobné písmenka, ktoré sú tam, aj v prostredí internetu majú strany povinnosť označovať volebnú reklamu takýmito rovnakými oznamami. Pri každom sponzorovanom statuse na sociálnej sieti má byť uvedené, kto je objednávateľom a dodávateľom reklamy. Čo aktulne viaceré strany vo veľkom nerobia a vymysleli všelijaké finty, ako obísť túto povinnosť.
Niekoľkomesačný monitoring Transparency International zameraný na kampane pred nedávnymi spojenými miestnymi a župnými voľbami ukázal značné nedostatky pri verejnej kontrole financovania kandidátov.
Časť politikov sa rozhodla využiť možnosť, ktorú im volebné zákony dávajú, a celú kampaň financovať len cez účty strán. Na straníckych účtoch sa však, až na výnimky, kampane všetkých ich kandidátov zlievali. Príjmy a výdavky v prospech jednotlivých kandidátov tak nebolo možné identifikovať. Niektoré z vôbec najväčších kampaní spod verejnej kontroly zmizli takmer úplne.
V súboji o post primátora hlavného mesta 250-tisícový limit pre nezávislých prekročili obaja hlavní kandidáti. Obaja totiž kandidovali za strany a vlastný transparentný účet nemali. Kampaňové výdavky navyše prekvapivo rástli ešte aj po voľbách. V médiách sa objavila informácia, že agentúra jedného z kandidátov doručila stranám dodatočné faktúry, pričom strana takto vyfakturovanú sumu aj uhradila. Zákon síce stranám striktne prikazuje viesť kampaň iba cez transparentné účty, zmienené povolebné doplácanie sa však dialo mimo týchto účtov.
Kontrola reálnosti výdavkov na outdoorovú kampaň zostáva jednou z najväčších slabín pri verejnej kontrole. Kandidáti sú ochotní odhaľovať podrobnosti o svojich bilbordoch skôr zriedka, na transparentných účtoch tieto výdavky často pre veľké súhrnné platby agentúram identifikovať nevedno. Netransparentné zostáva aj prostredie bilbordových spoločností.
Špecifickosť spojených volieb spočíva vo vysokej miere privátnych zdrojov použitých na predvolebnú kampaň. V kampani prevažovali nad štátnymi financiami, ktorými disponujú politické strany. Odhadom mohli byť až dve tretiny finančných zdrojov v týchto voľbách privátne. Takýto vysoký podiel súkromných zdrojov však predstavuje pre férovosť volieb aj isté riziko. Značný podiel na úspechu jednotlivých kandidátov mohli mať totiž popri odovzdaných hlasoch voličov aj skryté záujmy v pozadí.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok informoval o navrhovaných zmenách vo financovaní politických strán. Cieľom týchto zmien je konsolidácia verejných financií a motivácia strán k zodpovednosti a spravodlivému súťaženiu o dôveru občanov.
Navrhuje sa zníženie príspevkov za výsledok v parlamentných voľbách o 30 %. Úspora pre štát môže za tri roky dosiahnuť až 32 miliónov eur. Podľa neho bude možné krátiť príspevok na činnosť a príspevok na mandát, na ktoré vznikne nárok v roku 2026.
Zvýši sa volebná kaucia pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky (zo 17 000 na 50 000 eur) a do Európskeho parlamentu (z 1 700 na 25 000 eur).