Stratená pracovná zmluva: Postup a dôležité aspekty

Absolventi stredných a vysokých škôl sa pri vstupe na trh práce stretávajú s rôznymi výzvami. Nie vždy sa im podarí ihneď po ukončení štúdia získať zamestnanie a uzavrieť štandardnú pracovnú zmluvu. V tejto situácii majú absolventi niekoľko možností, ako sa uplatniť na trhu práce. Môžu pracovať na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, začať podnikať ako samostatne zárobkovo činné osoby, alebo sa zaregistrovať na úrade práce a využívať výhody, ktoré im úrad ponúka, vrátane príspevkov definovaných v zákone o službách zamestnanosti. Medzi frekventované voľby patrí aj absolventská prax. Zamestnávanie absolventov stredných a vysokých škôl zostáva trvalo aktuálnou témou.

Pracovnoprávne vzťahy mimo pracovného pomeru

Zákonník práce v § 11 definuje zamestnanca ako fyzickú osobu, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu. Okrem klasického pracovného pomeru existujú aj iné formy pracovnoprávnych vzťahov, ktoré sa riadia Zákonníkom práce a Občianskym zákonníkom. Ide o dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, konkrétne:

a) Dohoda o vykonaní práce: Predmetom tejto dohody je záväzok zamestnanca vykonať pre zamestnávateľa práce jednorazového charakteru, ktoré sú určené výsledkom práce. Môže ísť napríklad o vypracovanie odborného posudku, vykonanie prednášok alebo školení. Zamestnávateľ môže dohodu o vykonaní práce uzatvoriť s fyzickou osobou, ak predpokladaný rozsah práce nepresiahne 350 hodín v kalendárnom roku. Do tohto rozsahu sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Pracovná úloha sa musí vykonať v dohodnutej dobe, inak môže zamestnávateľ od dohody odstúpiť. Zamestnanec môže od dohody odstúpiť, ak mu zamestnávateľ nevytvoril dohodnuté pracovné podmienky. Forma dohody musí byť vždy písomná, inak je neplatná.

b) Dohoda o pracovnej činnosti: Predmetom tejto dohody je záväzok zamestnanca vykonávať pre zamestnávateľa pracovné činnosti vymedzené druhom práce. Na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. Uvedenú dohodu je možné použiť len na príležitostnú prácu. Zákon zakotvuje písomnú formu tejto dohody, čo podmieňuje sankciu neplatnosti. Zákonnými náležitosťami tejto dohody sú: dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Dohodu je možné uzavrieť na určitú dobu alebo na neurčitý čas. V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Okamžité skončenie možno dohodnúť len na prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z dohody, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom sa písomná výpoveď doručila druhému účastníkovi dohody.

Na základe vyššie uvedených dohôd vzniká pracovnoprávny vzťah, ale nie pracovný pomer. Pracovnoprávny vzťah, ktorý dohoda zakladá, je podstatne voľnejší než pracovný pomer a vytvára pomerne široký priestor na uplatnenie zmluvnej voľnosti účastníkov. Na druhej strane, na rozdiel od pracovného pomeru nezakladá niektoré právne nároky, najmä pokiaľ ide o nárok na dovolenku, nárok na náhradu mzdy pri prekážkach v práci, odmenu za prácu nadčas. Vzhľadom na uvedené nie je možné na predmetné dohody použiť ustanovenia Zákonníka práce o pracovnom pomere, okrem všeobecnej časti Zákonníka práce a Občianskeho zákonníka. Na uvedené dohody sa nevzťahuje zákon o minimálnej mzde. Dohody nezakladajú viacero nárokov, čo však nevylučuje, že si účastníci môžu jednotlivé nároky dohodnúť priamo v predmetnej dohode.

Prečítajte si tiež: Diskusia o stratenej generácii

Príklad z praxe - Dohoda o vykonaní práce

Zamestnanec sa zaväzuje vykonať pre zamestnávateľa preklad publikácie od autora Milana Fedora, Stratený svet, v rozsahu 336 strán zo slovenského jazyka do francúzskeho jazyka.

Príklad z praxe - Oznámenie o odstúpení od dohody

Vec: Oznámenie o odstúpení od dohody o vykonaní práce zo dňa 2. 5. Na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 2. 5. 2010 ste sa zaviazali vykonávať školenia v oblasti účtovníctva pre zamestnancov našej spoločnosti v dobe od 1. 6. 2010 do 1. 7.

Zamestnanec sa zaväzuje vykonávať práce osobne, zodpovedne a riadne, dodržiavať dohodnuté podmienky a právne predpisy vzťahujúce sa na prácu zamestnancom vykonanú.

Verejné zdravotné a sociálne poistenie pri dohodách

Fyzické osoby, ktoré pracujú na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, sa nepovažujú za zamestnancov v zmysle zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. To znamená, že zamestnávateľ ich neprihlasuje na verejné zdravotné poistenie a preddavky na poistné neplatí ani zamestnávateľ, ani zamestnanec, ale samoplatiteľ. Ide o dobrovoľne nezamestnané osoby, ktoré v čase, keď vykonávajú činnosti a poberajú odmenu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nie sú zamestnancami, samostatne zárobkovo činnými osobami, ani uchádzačmi o zamestnanie evidovanými na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.

Avšak, povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie z príjmov dosiahnutých na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nemá napríklad nezaopatrené dieťa (do 26 rokov, ak sa sústavne pripravuje na povolanie), poberateľ rodičovského príspevku, zahraničný študent, osoba zaradená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, študent doktorandského študijného programu v dennej forme štúdia atď.

Prečítajte si tiež: Riešenie straty v obchodných spoločnostiach

Za žiakov stredných škôl platí štát poistné iba do dňa vykonania maturitnej skúšky, najdlhšie do 31. augusta daného roku. Ak si absolvent stredoškolského štúdia nepodá na úrade práce žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, nezamestná sa, nezačne vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť alebo nepokračuje v ďalšom štúdiu na vysokej škole, je od 1. septembra daného roku povinný začať si platiť poistné. Za absolventa vysokej školy platí poistné štát iba do dňa vykonania štátnej záverečnej skúšky. Deň skončenia vysokej školy je posledným dňom, keď za študenta platí poistné štát. Ak sa absolvent strednej alebo vysokej školy zaeviduje na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny alebo začne vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, je povinný tieto skutočnosti oznámiť zdravotnej poisťovni.

Podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení je povinne úrazovo poistený zamestnávateľ. Nárok na úrazové dávky má aj žiak strednej školy a študent vysokej školy, ktorí utrpeli pracovný úraz alebo im vznikla choroba z povolania pri praktickom vyučovaní v období odbornej praxe. Povinne garančne poistený nie je zamestnávateľ, ktorý je zastupiteľský úrad cudzieho štátu, a zamestnávateľ, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (napr. Národná banka Slovenka, obec, vyšší územný celok, štátna rozpočtová a príspevková organizácia).

Pracovná zmluva a jej náležitosti

Pracovnoprávny vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom je založený na základe písomnej pracovnej zmluvy v zmysle § 42 Zákonníka práce. Pracovná zmluva musí obsahovať:

• Druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručnú charakteristiku
• Miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto)
• Deň nástupu do práce
• Mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve

Zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby. V pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä ďalšie hmotné výhody.

V zmysle novelizácie Zákonníka práce, účinnej od 1. 9. 2007, sa zakotvilo, že v mzdových podmienkach dohodne zamestnávateľ najmä formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania. V pracovnej zmluve zamestnávateľ so zamestnancom dohodne v nadväznosti na druh práce: základnú mzdu zamestnanca, súčasne napríklad ročnú odmenu v stanovenej výške, termín jej vyplácania (stanovený výplatný termín), podmienky pre jej vyplatenie (konkrétne podmienky - splnenie kritérií môže byť stanovené v internom predpise), k základnej mzde môžu byť poskytnuté aj iné pohyblivé zložky mzdy na základe rozhodnutia zamestnávateľa, v súlade so Mzdovým poriadkom. Ďalej sa v pracovnej zmluve dohodne splatnosť mzdy a výplatný termín.

Prečítajte si tiež: Predaj nehnuteľnosti: Daňové dopady

Pracovná zmluva vs. mandátna zmluva

Pracovná zmluva na rozdiel od mandátnej zmluvy poskytuje zamestnancovi vyššiu sociálnoprávnu ochranu. Podstatný je obsah,„aký je obsah, taká je i právna forma“. Existuje viacero rozhodnutí súdov krajín EÚ, ktoré určili, že externí spolupracovníci v skutočnosti vykonávajú závislú prácu. V prvom rade ide o subjekty zmluvy. V prípade mandátnej zmluvy sú nimi na oboch stranách podnikatelia, aj keď Obchodný zákonník umožňuje uzavrieť mandátnu zmluvu aj na výkon nepodnikateľskej činnosti. Mandatárom môže byť fyzická, ale aj právnická osoba. V pracovnom pomere sa vyžaduje osobný výkon práce, t. j. zamestnanec sa nemôže dať nikým zastúpiť. V prípade mandátnej zmluvy zákon umožňuje výkon činnosti aj niekým iným ako mandatárom. Mandatár môže robiť právne úkony v mene mandanta, len ak bol ním splnomocnený. V mene zamestnávateľa - právnickej osoby, sú oprávnené robiť právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch: štatutárne orgány, ktoré sú oprávnené vykonávať v mene zamestnávateľa všetky právne úkony, ďalšie orgány, vedúci jednotlivých organizačných útvarov, ktorí sú oprávnení vykonávať v mene zamestnávateľa právne úkony len v rozsahu svojho funkčného oprávnenia stanoveného organizačnými predpismi, a zamestnanci, ktorí sú písomne poverení vykonávať v mene zamestnávateľa určité právne úkony.

Spoločnou charakteristikou týchto dvoch kategórií zamestnancov je, že ich oprávnenie robiť právne úkony v mene zamestnávateľa nie je, tak ako je to napr. Nie každý vedúci zamestnanec zamestnávateľa je oprávnený robiť právne úkony v mene zamestnávateľa. Pre pojem vedúceho zamestnanca podľa Zákonníka práce stačí, ak vedúci zamestnanec riadi prácu svojich podriadených zamestnancov, na tento účel im ukladá pracovné úlohy a dáva im záväzné pokyny bez toho, aby robil v mene zamestnávateľa právne úkony. Pre status vedúceho zamestnanca nie je rozhodujúci počet riadených zamestnancov. Písomné poverenie dáva zamestnancovi samotný zamestnávateľ - fyzická osoba, alebo štatutárny orgán právnickej osoby. Keďže poveriť možno len vlastného zamestnanca, nemôže byť ním napríklad manžel či manželka, vzhľadom na skutočnosť, že medzi manželmi nemôže byť založený pracovnoprávny vzťah (pracovný pomer, ale ani pracovnoprávny vzťah na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru). Manžel však môže vystupovať ako zástupca svojho manžela, ktorý je v právnej pozícii zamestnávateľa, a to na základe dohody o plnomocenstve.

Zároveň je rozdielna aj zodpovednosť zamestnanca v pracovnom pomere a zodpovednosť v rámci obchodnoprávnych vzťahov.

Evidencia na úrade práce po skončení štúdia

Absolvent si po skončení štúdia nemusí nájsť zamestnanie. V zmysle § 34 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti má občan SR právo podať na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode má trvalý pobyt, písomnú žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak si nemôže, nie je schopný nájsť zamestnanie sám a chce tak využiť služby ponúkané úradom. Zákon neustanovuje lehotu na podanie žiadosti na zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, uchádzač o zamestnanie tak môže urobiť kedykoľvek, v takom prípade ho úrad zaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa osobného podania písomnej žiadosti. V prípade, že tak urobí v priebehu 7 kalendárnych dní odo dňa skončenia sústavnej prípravy na povolanie, zaradí sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa nasledujúceho po skončení sústavnej prípravy na povolanie.

Na rozdiel od absolventov vysokých škôl majú študenti po skončení základnej a strednej školy na prihlásenie sa na úrade práce čas. Do konca augusta sú totiž stále považovaní za žiakov a rodičia za nich dostávajú mesačné prídavky na dieťa a zároveň si môžu uplatňovať daňový bonus. Školáci, ktorí pokračujú v štúdiu ďalej, sa na úrade práce hlásiť nemusia. Ostatní by tak mali urobiť na príslušnom úrade v mieste bydliska do 7. septembra.

Povinnosti uchádzača o zamestnanie

Uchádzač o zamestnanie musí napríklad vrátiť príspevok, ak prestal prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, na ktorú mu bol poskytnutý príspevok pred uplynutím dvoch rokov od začatia prevádzkovania alebo vykonávania tejto činnosti, a to počas obdobia chýbajúceho do splnenia záväzku podľa § 49 ods. 2 alebo § 57 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z., alebo ak nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 2 zákona.

Zárobková činnosť počas evidencie na úrade práce

Uchádzač o zamestnanie, ktorý je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie zo strany úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je oprávnený vykonávať zárobkovú činnosť na základe pracovného pomeru, príp. na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

tags: #stratena #pracovná #zmluva #postup