
Stravné lístky predstavujú významný zamestnanecký benefit na Slovensku. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o stravných lístkoch, ich poskytovaní počas práceneschopnosti (PN), dovolenky a iných situácií, ako aj o súvisiacich právnych predpisoch a daňových aspektoch.
Základným právnym predpisom, ktorý upravuje stravovanie zamestnancov, je Zákonník práce (§ 152). Ten stanovuje povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie zamestnancom, ktorí odpracovali viac ako štyri hodiny denne.
Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie rôznymi spôsobmi:
Podľa § 152 ods. 8 Zákonníka práce, suma finančného príspevku na stravovanie by mala byť rovnaká ako suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovaciu poukážku iným zamestnancom, pričom je potrebné brať do úvahy, že musí ísť o porovnateľných zamestnancov (§ 40 ods. 9 Zákonníka práce). Súčasne to však musí byť najmenej 3,63 € (55 % z minimálnej hodnoty stravovacej poukážky, t. j. pri hodnote stravovacej poukážky 8,80 €, minimálny príspevok zamestnávateľa je súčasne aj maximálny príspevok, t. j. 4,84 €. Ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie iným zamestnancom podľa § 152 ods. Okrem uvedenej sumy zamestnávateľ môže v súlade s § 152 ods. 8 Zákonníka práce prispievať na stravu zamestnancov príspevkom podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je zákon o SF. Zamestnávateľ v rámci svojej sociálnej politiky poskytuje zamestnancom zo sociálneho fondu príspevok na stravovanie nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi [§ 7 ods. 1 písm. a) zákona o SF]. Príspevok na stravovanie zamestnancov nie je týmto zákonom limitovaný, preto, ak je poskytnutý podľa zákona o SF, u zamestnanca je považovaný za príjem oslobodený od dane podľa § 5 ods. 7 písm.
Vo všeobecnosti platí, že zamestnanec má nárok na stravné lístky len za dni, kedy reálne vykonáva prácu. Počas dovolenky, sviatkov a práceneschopnosti zamestnanec prácu nevykonáva, a preto mu nárok na stravné lístky nevzniká. To vyplýva z § 152 ods.2 Zákonníka práce, ktorý hovorí, že na účely stravovania sa za pracovnú zmenu považuje výkon práce dlhší ako štyri hodiny.
Prečítajte si tiež: Prekážka v práci a stravovanie
Zákonník práce (§ 152 ods. 9) však umožňuje zamestnávateľovi po prerokovaní so zástupcami zamestnancov (resp. v internom predpise) rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, alebo upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie. To znamená, že zamestnávateľ sa môže rozhodnúť poskytovať stravné lístky aj počas dovolenky, PN alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti v práci.
Ak by zamestnávateľ zabezpečoval zamestnancom stravovanie poskytovaním stravovacej poukážky, prostredníctvom ktorej si zamestnanec zabezpečí teplé hlavné jedlo a podľa § 152 ods. 9 písm. a) Zákonníka práce po prerokovaní so zástupcami zamestnancov, by upravil podmienky, za ktorých bude týmto zamestnancom poskytovať stravovanie, napr. počas dovolenky, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti v práci (prekážka na strane zamestnávateľa), potom zamestnanci majú právo výberu podľa § 152 ods. 7 Zákonníka práce aj pri týchto skutočnostiach, t.j. môžu si vybrať medzi stravovacou poukážkou a finančným príspevkom na stravovanie. Za uvedeného predpokladu bude stravovacia poukážka alebo finančný príspevok na stravovanie poskytnuté za dni dovolenky, PN, návštevy lekára oslobodeným príjmom pre zamestnanca podľa § 5 ods. 7 písm.
Ak sa zamestnávateľ rozhodne poskytovať stravné lístky aj počas PN a dovolenky, je dôležité dodržať nasledovné podmienky:
Ak zamestnávateľ dodrží všetky vyššie uvedené podmienky, poskytované stravné počas PN a dovolenky je pre zamestnanca oslobodené od dane z príjmov. To znamená, že zamestnanec z neho neplatí daň ani odvody.
Od 1. 5. 2022 je stravovanie oslobodeným príjmom od dane u zamestnanca, ak je poskytnuté zamestnávateľom najviac v sume 3,30 €. Nad túto sumu prispeje zamestnávateľ na stravovanie ešte zo sociálneho fondu.
Prečítajte si tiež: Stravné lístky: Sviatky
Špecifickou oblasťou je stravovanie konateľov a spoločníkov spoločností. Tu je potrebné rozlišovať, či konateľ (spoločník) pre spoločnosť zabezpečuje prácu konateľa (spoločníka) na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo bez pracovnoprávneho vzťahu a či spoločnosť zamestnáva alebo nezamestnáva aj inú osobu v pracovnoprávnom vzťahu.
Ak by spoločnosť nezamestnávala žiadnu osobu v pracovnoprávnom vzťahu, nepovažovala by sa na účely Zákonníka práce za zamestnávateľa, a preto by nemala možnosť postupovať podľa § 152 ods.
V prípade rozšírenia okruhu osôb v súlade s § 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce o konateľa spoločnosti, prípadne spoločníka, tento okruh osôb nemá právo výberu a zamestnávateľ má pre tieto osoby povinnosť zabezpečiť stravovanie buď vo vlastnej jedálni, alebo v jedálni iného subjektu, alebo poskytnutím stravovacích poukážok. Finančný príspevok na stravovanie poskytnutý konateľovi a spoločníkovi nie je poskytnutý v súlade s ustanovením § 152 Zákonníka práce, preto naň nemožno aplikovať § 5 ods. 7 písm.
Ak je majiteľ jednoosobovej eseročky zároveň aj konateľom a v spoločnosti má uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie konateľa, a spoločnosť nezamestnáva žiadnu inú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, nepovažuje sa na účely Zákonníka práce za zamestnávateľa.
Ak by aj napriek uvedenému takáto spoločnosť prispievala na stravu konateľovi, napr. v sume 4,84 €, potom hodnota stravy (nepeňažná forma) je pre konateľa v súlade s § 5 ods. 7 písm. b) ZDP v nadväznosti na § 2 písm. aa) ZDP oslobodená od dane z príjmov. Ak by spoločnosť prispievala konateľovi na stravu formou finančného príspevku na stravovanie, tento by bol rovnako poskytnutý nad rámec Zákonníka práce, a pre konateľa by predstavoval zdaniteľný príjem, pričom zamestnávateľ by tento príspevok mohol zahrnúť do daňových výdavkov len v súlade s § 19 ods.
Prečítajte si tiež: Sviatky a stravné lístky
Vláda SR pripravuje zmeny v príspevku na stravovanie, ktoré zahŕňajú aj možnosť výberu formy príspevku, teda hotovosti alebo stravných lístkov, pre zamestnancov. Avšak, finančný príspevok so sebou nesie určité riziká.
Hlavným lákadlom nahradenia časti mzdy stravným je, že naoko príjem zamestnanca neklesne, dokonca možno aj mierne vzrastie. Pre zamestnávateľa to znamená úsporu odvodov. Avšak, výška mzdy sa používa ako základ pre výpočet príspevku v práceneschopnosti, príspevku na ošetrovanie člena rodiny, pri výpočte maximálnej výšky hypotéky v banke alebo výšky dôchodku.
Ak by zamestnanec súhlasil s náhradou časti mzdy stravným, pripravuje sa aj o nemalé peniaze v čase, kedy to bude potrebovať najviac. Kvôli papierovo nižšej mzde totiž bude platiť nižšie odvody, a preto dostane v čase PN-ky, OČR-ky, ale napríklad aj počas materskej od štátu menej. Za mesiac PN-ky by zamestnanec mohol dostať o 40 eur menej a počas materskej by si rodič s priemerným príjmom pohoršil o 60 eur mesačne.