
Rozchod rodičov je vždy náročná životná situácia, ktorá si vyžaduje prijatie mnohých rozhodnutí, najmä ak sa týka starostlivosti o deti. Striedavá osobná starostlivosť sa javí ako jedno z riešení, ktoré by malo zabezpečiť, aby dieťa malo rovnocenný vzťah s oboma rodičmi. Avšak, realita býva často komplikovanejšia a prináša so sebou rôzne výzvy a nezhody.
Mnoho rodičov, ktorí majú deti v striedavej starostlivosti, pociťuje silnú túžbu byť so svojím dieťaťom čo najviac. Jana, matka 5-ročného syna, ktorý je v striedavej starostlivosti, vyjadrila na sociálnej sieti, že by chcela svoje dieťa vidieť aspoň pár minút denne. Odborníci radia rodičom, aby v prvom rade vnímali potreby dieťaťa a svoje vlastné prežívanie dali až na druhé miesto. Je prirodzené, že matka má obavy o dieťa, najmä ak je choré, a pýta sa, ako sa oň otec postará. Odborníci odporúčajú presmerovať potrebu starostlivosti na iné aktivity, napríklad angažovaním sa v pomáhajúcej organizácii alebo zaobstaraním si domáceho zvieratka.
Kvalita porozchodového vzťahu rodičov má významný vplyv na fungovanie striedavej starostlivosti. Jana má problém dohodnúť sa s bývalým partnerom na spôsobe komunikácie o synovi. Žiada ho o zasielanie videí alebo fotografií, no bezúspešne. Počas roka, keď sa striedajú v kratších intervaloch, jej bývalý partner nedvíha telefón, keď mu volá, aby sa informovala o synovi. Mediátorka Švehláková sa stretáva s argumentmi rodičov, že telefonovanie s neprítomným rodičom môže dieťa rozcítiť a spôsobiť, že bude chcieť ísť okamžite za ním. Psychologička Mózsi zdôrazňuje, že je dôležité, aby mal rodič informácie o dieťati, ktoré je u bývalého partnera, aby mohol mať voči nemu dôveru. Ak je všetko v poriadku, odporúča sa ozvať druhému rodičovi raz za dva dni. Ak chce dieťa samo od seba telefonovať rodičovi, s ktorým práve nie je, je lepšie zavolať mu ráno.
Eva, ktorá má skúsenosti so striedavou starostlivosťou, sa s bývalým partnerom mimosúdne dohodla na tomto spôsobe starostlivosti. Nemala problém spojiť sa s dcérou, keď bola u otca a chcela ju počuť. Právnik a mediátor Martin Biskupič objasňuje, že najnovšia forma zverenia dieťaťa súdom sa líši od predchádzajúcich tým, že s ňou musia súhlasiť obaja rodičia. Je vhodná pre tých rodičov, ktorí sa chcú dohodnúť. Psychologička Martina Mózsi pripomína, že striedavá a spoločná starostlivosť o deti je nielen o právach, ale aj o povinnostiach. Eva hovorí, že rodičia by mali byť schopní dohodnúť sa, nech je to v prospech dieťaťa. Striedavá starostlivosť je podľa nej vhodná len pre rodičov, ktorí vedia a chcú spolu komunikovať a sú ochotní si aj vychádzať v ústrety.
O striedavej osobnej a spoločnej osobnej starostlivosti o deti po rozpade vzťahu rodičov panujú rôzne predsudky, s ktorými sa stretávajú aj odborníci. Pripisujú to slabému povedomiu o tejto téme. Ďalším veľkým mýtom je, že dieťa potrebuje jeden domov a že má byť za každých okolností s mamou. V striedavej či spoločnej starostlivosti sú omnoho dôležitejšie a väčšie výzvy, ktoré musia rodičia riešiť, aby bolo dieťaťu dobre, a to, že chodí od jedného rodiča k druhému, považuje psychologička za formalitu.
Prečítajte si tiež: Výskum o striedavej starostlivosti
Dieťa prirodzene túži po prijatí, bezpečí a slobode. Pri rozvode či rozchode rodičov je prioritou zabezpečiť túžbu dieťaťa byť milované oboma rodičmi. Dieťa nemá stáť pred dilemou, s kým má chcieť byť. Potrebuje mať blízky vzťah aj s jedným, aj s druhým rodičom, je to pre jeho zdravý psychický vývin nesmierne dôležité. Krátko po rozvode či rozchode býva vzťah medzi rodičmi napätý a náročná môže byť už len základná komunikácia. Ak sa výmeny názorov, hádky alebo ohováranie druhého rodiča dejú pred dieťaťom, ubližuje to najmä jemu. Dieťa túži milovať oboch, no ak počúva, že jeden z rodičov je zlý, tak uňho vynucujeme konflikt, aby si vo vnútri vybralo.
Pri určovaní častosti striedania treba prihliadať na vek dieťaťa. Nevyhnutná je adaptácia, na režim treba prechádzať postupne, najskôr zotrvať nejaký čas len pri pár dňoch mimo primárneho domova. Niektorí rodičia sa dohodnú s bývalým partnerom na inom režime počas letných prázdnin. Pri starších deťoch sa časové obdobia u jedného rodiča môžu predlžovať, dva týždne sú vhodné od veku 12-13 rokov, keď sa už dospievajúce dieťa prirodzene začína vzďaľovať.
Najlepší model starostlivosti o dieťa nájdu rodičia vtedy, ak si uvedomia svoje jedinečné roly v živote ich spoločného dieťaťa, keď môže každý z dvojice povedať svoju predstavu a aj ju vysvetliť tomu druhému, a ak sa im podarí eliminovať ich vzájomný konflikt. To sú kroky, ktoré zo skúseností mediátorky Bronislavy Švehlákovej vedú rodičov k nájdeniu najlepšieho riešenia.
Ak sa rodičia pokojne odlúčia, môžu formou rodičovskej dohody upraviť práva a povinnosti k maloletým deťom. Táto dohoda zahŕňa určenie, komu bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti alebo do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, určenie výživného a úpravu styku dieťaťa s druhým rodičom. Dohoda musí byť schválená súdom, ktorý skúma, či je v záujme maloletého dieťaťa.
Ak nedošlo k obmedzeniu či pozbaveniu rodičovských práv a povinností jedného z rodičov, každý z rodičov má právo na starostlivosť o dieťa a jeho výchovu. Mnohí rodičia zastávajú názor, že najlepšia možnosť pre dieťa je striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov, avšak nie vždy tomu tak je, najmä s ohľadom na vek dieťaťa, jeho vyspelosť a ďalšie aspekty.
Prečítajte si tiež: Vzor striedavej starostlivosti
Akúsi "náhradu" striedavej osobnej starostlivosti môže predstavovať rozšírený styk rodiča s dieťaťom, a to nielen počas víkendu, ale aj bežných pracovných dní. Ústavný súd Českej republiky sa zaoberal "rozšíreným stykom" rodiča s dieťaťom a dňa 02.12.2019 vydal Nález II. ÚS 4189/18, z ktorého vyplývajú závery použiteľné aj v podmienkach Slovenskej republiky.
Byť spolu znamená pre rodiča a jeho dieťa jeden zo základných prvkov rodinného života, a to aj vtedy, ak sú medzi rodičmi nezhody. Je v záujme dieťaťa, aby bolo v starostlivosti oboch rodičov a aby každý z nich prispel k jeho osobnostnému rozvoju. Vždy musí byť posudzovaný najlepší záujem dieťaťa. Ak je dieťa zverené do osobnej starostlivosti a výchovy jedného z rodičov, obaja rodičia majú garantované právo na starostlivosť a výchovu svojich detí a deti majú právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. V najlepšom záujme dieťaťa je čo najrovnomernejšie usporiadanie z hľadiska starostlivosti o dieťa a jeho výchovu. Styk jedného z rodičov s maloletým dieťaťom každý párny či nepárny týždeň od piatku do nedele neposkytuje dieťaťu priestor na budovanie a rozvoj vzťahu s rodičom, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti a výchovy.
Dôvodom pre nerozšírenie styku dieťaťa a rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do starostlivosti, nemôže byť ani nesúhlas druhého rodiča, ktorý má dieťa zverené do svojej starostlivosti. Rodič, ktorému dieťa bolo zverené do starostlivosti, nemá "silnejšie" právo na starostlivosť o dieťa a jeho výchovu. Nie je možné, aby rodič, ktorý má dieťa zverené do starostlivosti, sám určoval rozsah styku dieťaťa s druhým rodičom len na základe svojich preferencií.
Daný nález rieši aj otázku prespania maloletého dieťaťa u rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti počas pracovného týždňa, pričom nachádzame odvolanie na nález Ústavného súdu Českej republiky II ÚS 4247/18 zo dňa 17.05.2019, v ktorom je zdôraznený význam styku dieťaťa s rodičom, ktorý ho nemá v starostlivosti, aj v priebehu školského roka a týždňa, nakoľko aj tento rodič má právo podieľať sa na výchove svojho dieťaťa a najmä ide o sledovanie najlepšieho záujmu dieťaťa. Široký styk počas pracovného týždňa bude spravidla pre dieťa prínosom, nakoľko v školskom roku je viac ako inokedy potrebné, aby sa do výchovy zapojili obaja rodičia a dieťaťu tak budú prínosom znalosti, skúsenosti a výchovné a pedagogické schopností oboch rodičov a nielen jedného z nich. Kontakt a vzťah s rodičom pre dieťa nie je a nemá byť ďalšou voľnočasovou aktivitou, a to ani v prípade styku dieťaťa s rodičom, ktorý ho nemá v starostlivosti. Ide naopak o súčasť bežného života dieťaťa vyrastajúceho v rodine, o jeho rodinné zázemie.
Pri rozhodovaní o styku dieťaťa s rodičom, ktorý ho nemá v starostlivosti, je potrebné vychádzať z pravidla, že obaja rodičia by sa mali rovnakou mierou podieľať na starostlivosti a výchove o dieťa, pričom styk s rodičom, ktorý ho nemá v starostlivosti, v priebehu pracovného týždňa je zásadne v jeho najlepšom záujme. Pri rozhodovaní je však potrebné zvážiť všetky okolnosti, a to najmä vzdialenosť medzi bydliskami oboch rodičov, vzdialenosť ich bydlísk od školského zariadenia a miest voľnočasových aktivít dieťaťa a podpora týchto aktivít zo strany rodičov. Styk rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené, počas pracovného týždňa prispieva k prehĺbeniu vzťahu a posilneniu väzby rodiča a dieťaťa, pokiaľ môžu spolu tráviť nielen voľné dni, ale zažívať aj rutinu bežných dní spojenou s väčšími či menšími povinnosťami, starosťami i radosťami a vôbec aktivitami odlišnými od priebehu voľných dní.
Prečítajte si tiež: Práva rodičov
Na Slovensku nie je striedavá starostlivosť preferovaný spôsob starostlivosti o dieťa. V súdnej praxi prevažuje zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti matky. Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.“ Takouto právnou úpravou by sa malo predísť situáciám, kedy by jeden z rodičov znemožnil rozhodnutie o striedavej starostlivosti napr.
Súd môže rozhodnúť aj tak, že výživné počas zverenia dieťaťa do striedavej starostlivosti neurčí.
Pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti a výživnom bude súd prihliadať na konkrétne pomery a situáciu dieťaťa aj rodičov. Striedavá starostlivosť sa môže schváliť, ak je v záujme dieťaťa a obidvaja rodičia sú schopní ho vychovávať. Čo sa týka výživného, to sa môže určiť aj pri striedavej starostlivosti, ak medzi rodičmi existuje výraznejší rozdiel v príjmoch.
Pokiaľ máte dieťa zverené do striedavej starostlivosti a takúto starostlivosť chcete zmeniť na osobnú starostlivosť jedného rodiča, je nevyhnutné, aby došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by túto zmenu odôvodňovala. Ďalším dôležitým predpokladom je, aby bola zmena starostlivosti v najlepšom záujme dieťaťa a samozrejme aj postoj samotného dieťaťa k zmene starostlivosti.
Podľa názoru niektorých psychológov je striedavá starostlivosť rodičov v mnohých prípadoch dobrým riešením. Vždy je však potrebné brať do úvahy názor a potreby maloletého dieťaťa. Pokiaľ striedavá starostlivosť dieťaťu nevyhovuje, narobí viac zloby ako osohu. Názory psychológov, že dieťa potrebuje jednu posteľ, jednu domácnosť a zažívať tie isté rituály sú podľa niektorých už dávno prekonané. Okrem iného sa dá striedavá starostlivosť zabezpečiť aj sťahovaním rodičov, nie detí.
Pre to, aby dieťa zvládalo striedavú starostlivosť čo najlepšie, možno spraviť veľa dobrého. Ak sa rodičia dokážu dohodnúť a komunikovať v záujme dieťaťa, striedavá starostlivosť môže byť pre dieťa prínosom. Aké najčastejšie trecie plochy vznikajú pri dohode o striedavej opatere? Na prvé počutie sa totiž javí ako najmenej problémový model výchovy dieťaťa po rozvode.
Tento model starostlivosti sa možno pre niekoho javí ako najmenej problémový, ale zároveň môže, naopak, pre dohodu o starostlivosti predstavovať najväčší problém. Aj podľa odborníkov, nie je použitie tohto modelu stvorené pre každé dieťa. Problém vzniká najmä v prípadoch, že je dieťa príliš naviazané na jedného z rodičov. Napriek tomu, že sa nepreukáže manipulácia druhým rodičom, niektoré deti jednoducho nezvládajú priaznivo dlhodobé odlúčenie, napríklad od matky. Môže to mať potom zlý vplyv na ich ďalší vývoj. V takýchto prípadoch sa stáva, že jeden rodič nesúhlasí s takýmto modelom starostlivosti, hoci druhý rodič trvá na striedavej opatere. Vtedy je možné dať si vhodnosť tohto modelu preveriť cez znalecké dokazovanie.
Pokiaľ ide o rozdielne mestá, ktoré od seba nie sú príliš vzdialené, nie je to problém. Myslím tým, aby dochádzanie dieťaťa do školského či predškolského zariadenie nebolo únavné a komplikované. Stretol som sa však, žiaľ, aj s prípadom, kde bola určená striedavá osobná starostlivosť napriek pomerne veľkej vzdialenosti bydliska rodičov. Dieťa bolo v predškolskom veku. No pri určení školy potom nastáva problém, keď nie je určite vhodné pre dieťa, aby cestovalo každý deň dlhú vzdialenosť. Toto potom indikuje dôvod na zmenu starostlivosti.
Zvlášť matky sa striedavej opatery obávajú a nie vždy s ňou súhlasia. Ak sú tieto obavy opodstatnené a dieťa by malo dlhším odlúčením od matky trpieť, je potrebné navrhnúť súdu, aby bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie týkajúce sa vhodnosti takejto starostlivosti pre dieťa.
V prípade nezhôd je dôležité hľadať kompromisy a riešenia, ktoré budú v prospech dieťaťa. Mediácia môže byť užitočným nástrojom na dosiahnutie dohody medzi rodičmi. Ak dohoda nie je možná, rozhodne súd, pričom prihliada na všetky okolnosti a najmä na záujem dieťaťa.
Ak striedavá starostlivosť nie je vhodná, existujú aj iné možnosti, ako zabezpečiť kontakt dieťaťa s oboma rodičmi. Rozšírený styk, ktorý zahŕňa aj prespávanie dieťaťa u rodiča počas pracovného týždňa, môže byť dobrou alternatívou.
tags: #striedavá #osobná #starostlivosť #nezhody #rodičov #skúsenosti