Dobrovoľné dôchodkové poistenie študentov: Podmienky a povinnosti voči Sociálnej poisťovni

Článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach dobrovoľného dôchodkového poistenia pre študentov na Slovensku, ako aj o ich povinnostiach voči Sociálnej poisťovni v rôznych životných situáciách. Cieľom je objasniť, ako sa doba štúdia započítava do dôchodku, aké sú možnosti dobrovoľného poistenia a aké povinnosti majú študenti voči Sociálnej poisťovni po skončení štúdia.

Započítavanie doby štúdia do dôchodku

Pri posudzovaní nároku na dôchodok a jeho výšky je dôležité, či sa do doby dôchodkového poistenia (odpracované roky) započítava aj doba štúdia. Do 31. decembra 2003 sa podľa vtedy platných predpisov (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ďalšie predpisy) doba štúdia pri výpočte dôchodku započítavala ako tzv. náhradná doba. To znamenalo, že aj za dobu štúdia bol občanovi priznaný a vypočítaný dôchodok.

Od 1. januára 2004 platí zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Podľa § 66 ods. 1 písm. b) sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie, za ktoré štát platil poistné na dôchodkové poistenie za občana. Štát platí poistné napríklad za osoby, ktoré vychovávajú deti do 6 rokov alebo poberajú opatrovateľský príspevok.

Po roku 2004 doba štúdia nie je automaticky obdobím povinného dôchodkového poistenia. Študent strednej alebo vysokej školy nie je v postavení zamestnanca ani SZČO. Z tohto dôvodu sa doba štúdia po roku 2004 nezapočítava automaticky do obdobia dôchodkového poistenia.

Príklad: Pani Alica, narodená v roku 1983, študovala na vysokej škole v rokoch 2002 až 2007. Z tohto obdobia sa jej započíta len doba štúdia na vysokej škole v rokoch 2002 a 2003.

Prečítajte si tiež: Príspevok pre študentov: Kompletný prehľad

V zásade nie je problém so započítaním doby štúdia na vysokej škole do 31.12.2003. Inak je to však so štúdiom na strednej škole. Závisí to od toho, ako sa v čase, kedy bol občan žiakom základnej školy a kedy ďalej študoval na strednej škole, posudzovala povinná školská dochádzka. Tá bola v jednotlivých obdobiach v minulosti 8-ročná, 9-ročná alebo 10-ročná (dnes je povinná školská dochádzka 10-ročná).

• Od školského roka 1961/1962 až do konca školského roka 1977/1978 bol účinný zákon č. 186/1960 Zb. Povinná školská dochádzka jednotne trvala deväť rokov.
• Od školského roka 1978/1979 až do konca školského roka 1983/1984 bol účinný zákon č. 63/1978 Zb. V tomto období sa zriaďovali základné školy s ôsmimi ročníkmi. Základné deväťročné školy zanikli 30. júna 1980.
• Od školského roka 1984/1985 až do konca školského roka 2007/2008 bol účinný zákon č. 29/1984 Zb. Povinná školská dochádzka trvala desať rokov.

V závislosti od toho, akú základnú školu žiak navštevoval a ako dlho ju navštevoval, Sociálna poisťovňa individuálne posudzuje, aká časť štúdia na strednej škole sa občanovi započíta do obdobia dôchodkového poistenia.

V období od 1. septembra 1984 do 31. júla 1991 však právne predpisy sociálneho zabezpečenia umožňovali započítať dobu štúdia už od prvého ročníka strednej školy, najskôr však po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky. Občania narodení v období po 31. auguste 1982 už končia povinnú školskú dochádzku, ktorá je desaťročná, v prvom ročníku strednej školy, nemusia preto preukazovať dátum jej skončenia.

Dobrovoľné poistenie študentov

Študent nie je povinne poistený na sociálne poistenie, preto mu nevyplývajú ani nijaké povinnosti. Ak študent chce mať sociálne poistenie v období štúdia a neskôr mať nárok na dávky zo Sociálnej poisťovne, môže využiť dobrovoľné poistenie.

Študenti vo všeobecnosti nemajú nárok na dávku nemocenské, pretože v čase štúdia nie sú nemocensky poistení. Výnimkou sú študenti, ktorí:

Prečítajte si tiež: Ako získať invalidný dôchodok ako študent

• Sú v pracovnom pomere alebo majú uzatvorenú dohodu s pravidelným príjmom (okrem dohody o brigádnickej práci študentov).
• Majú postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO), ktorá je povinne nemocensky poistená.
• Sa prihlásili na dobrovoľné poistenie a sami si platia poistné do Sociálnej poisťovne na nemocenské poistenie ako dobrovoľne poistená osoba.

Ak študent ochorie a spĺňa podmienky, môže mať nárok na nemocenské. Podrobné informácie sú dostupné na webe Sociálnej poisťovne v rubrike Nemocenské.

Samostatné dobrovoľné dôchodkové poistenie

Ak sa študent prihlási na dobrovoľné poistenie, potom má povinnosť platiť si poistné. Výška poistného závisí od vybraných druhov poistenia a vymeriavacieho základu.

Povinnosti študentov voči Sociálnej poisťovni

Študent - či už je to žiak strednej školy alebo študent denného štúdia vysokej školy - nemá z právneho postavenia študenta voči Sociálnej poisťovni počas celého štúdia nijaké prihlasovacie, oznamovacie ani odvodové povinnosti. Toto platí aj v čase medzi ukončením stredoškolského a začatím vysokoškolského štúdia.

Výnimkou je situácia, ak je študent poberateľom sirotského dôchodku. Vtedy má oznamovacie povinnosti, napr. ak zanechá štúdium predčasne alebo ak štúdium preruší. Sumy sirotského dôchodku, ktoré mu Sociálna poisťovňa vyplatila navyše, bude povinný vrátiť, keďže mu už nepatrili. Nárok na výplatu sirotského dôchodku totiž zaniká dňom, keď poberatelia sirotského dôchodku prestávajú byť nezaopatreným dieťaťom, t. j. v prípade študenta ukončením či prerušením štúdia. Nárok na sirotský dôchodok rovnako zaniká dovŕšením veku 26 rokov.

Povinnosti po skončení štúdia

Aké povinnosti voči Sociálnej poisťovni má študent v ďalšom období?

Prečítajte si tiež: Brigáda a evidenčný list

• Zamestnanie: Ak sa študent počas štúdia alebo po jeho skončení zamestná na základe pracovnej zmluvy, nadobúda v sociálnom poistení postavenie zamestnanca s povinnosťou platiť poistné na jednotlivé druhy sociálneho poistenia. Ako zamestnanec nemá voči Sociálnej poisťovni prihlasovacie, oznamovacie, odhlasovacie a odvodové povinnosti. Tieto povinnosti plní zamestnávateľ.
• Podnikanie: Ak študent začne po skončení štúdia podnikať, stáva sa živnostníkom alebo samostatne zárobkovo činnou osobou a vzťahujú sa na neho podmienky ako pre všetky tieto osoby. Na základe daňového priznania a uvedených príjmov Sociálna poisťovňa určí výšku jeho odvodovej povinnosti.
• Práca v zahraničí: Ak bude študent pracovať v zahraničí, budú sa na neho vzťahovať právne predpisy inej krajiny. V takomto prípade je dôležité, aby si preveril, že zamestnávateľ v zahraničí ho prihlásil na tamojšie sociálne poistenie a aby si odkladal dokumenty o zamestnaní a sociálnom poistení. Všetky sa mu môžu zísť po návrate na Slovensko, alebo po presune do inej krajiny Európskej únie, kde sa napr. obdobia dôchodkového poistenia potom zohľadňujú alebo sa rieši export dávky zo zahraničia a pod.

Absolventi škôl a Sociálna poisťovňa

Absolventi škôl každoročne po maturitách či štátniciach hľadajú odpovede na otázky, či sa po skončení štúdia musia prihlásiť do Sociálnej poisťovni, kedy, koľko a či vôbec majú platiť sociálne odvody, prípadne či majú nárok na dávku v nezamestnanosti, ak si prácu nenájdu.

Povinnosti absolventov voči Sociálnej poisťovni po skončení štúdia

Štandardne platí, že povinnosti voči Sociálnej poisťovni bezprostredne po ukončení štúdia študenti nemajú - čakajú na ich až po uplatnení sa na pracovnom trhu podľa konkrétnej situácie, v ktorej sa ocitnú.

• Zamestnanie na Slovensku: Ak začnú na Slovensku pracovať na trvalý pracovný pomer alebo na dohodu, povinnosti voči Sociálnej poisťovni za nich bude plniť ich zamestnávateľ.
• Podnikanie na Slovensku: Ak začnú podnikať, povinné poistenie im posúdi Sociálna poisťovňa až o rok - po podaní daňového priznania za rok 2025.
• Práca alebo štúdium v zahraničí: Ak idú pracovať alebo študovať do zahraničia, Sociálnej poisťovni to hlásiť nemusia.

Ak sa absolvent rozhodne, môže si platiť sociálne poistenie sám dobrovoľne.

Absolvent odchádza do zahraničia

Ak si študent po škole plánuje užiť voľno, nepracovať, cestovať doma či po svete alebo na dlhšiu dobu odísť študovať či pracovať do zahraničia, nemá voči Sociálnej poisťovni žiadne povinnosti (okrem poberateľa sirotského dôchodku, ktorý končí štúdium). Nemusí jej nič nahlasovať, ani sa registrovať a ani platiť poistné na sociálne poistenie.

Absolvent končí alebo prerušuje štúdium a poberá sirotský dôchodok

Osobitné pravidlá platia pre absolventov štúdia, ktorí sú poberateľmi sirotského dôchodku. Ak študent poberá sirotský dôchodok, nahlasuje Sociálnej poisťovni ukončenie štúdia v prípade, ak ho zanechá predčasne alebo ak štúdium preruší.

Sumy sirotského dôchodku, ktoré mu Sociálna poisťovňa vyplatila navyše, bude povinný vrátiť, keďže mu už nepatrili. Nárok na výplatu sirotského dôchodku totiž zaniká dňom, keď poberatelia sirotského dôchodku prestávajú byť nezaopatreným dieťaťom, t. j. v prípade študenta ukončením či prerušením štúdia. Nárok na sirotský dôchodok rovnako zaniká dovŕšením veku 26 rokov.

To, či sirota-študent ešte študuje, sa overuje potvrdením školy. Sociálna poisťovňa si to spravidla zisťuje sama v registri ministerstva školstva, a teda študent nemá žiadne povinnosti. Výnimkou sú študenti, ktorí zanechajú štúdium predčasne alebo ho prerušia, ako aj študenti-siroty, ktoré študujú v zahraničí alebo na školách, ktoré v tomto registri nie sú (zväčša ide o školy v pôsobnosti rezortov ministerstva vnútra a obrany). Tieto siroty sú však povinné potvrdenie o návšteve školy, resp. o jeho preruší alebo predčasnom ukončení, predložiť Sociálnej poisťovni sami.

Poberatelia sirotských dôchodkov a brigády

Poberatelia sirotských dôchodkov, ktorí dovŕšili 15 rokov veku a ukončili obdobie školského vyučovania posledného školského roka ich povinnej školskej dochádzky, môžu počas letných prázdnin pracovať. Výplata sirotského dôchodku im nebude počas týchto letných prázdninových mesiacov zastavená a sirotský dôchodok im bude riadne vyplácaný.

Zákonník práce s účinnosťou od 1. augusta 2024 ohraničuje možnosť zamestnávania mladistvých po dovŕšení 15 rokov veku, avšak najskôr dňom ukončenia obdobia školského vyučovania posledného školského roka ich povinnej školskej dochádzky, (napr. po 30. júni), t. j. už počas letných prázdnin (júl a august) a nemusia čakať na oficiálne ukončenie školského roka (31. august).

Pätnásťroční môžu pracovať na dohodu o brigádnickej práci študenta. Tá je pre nich výhodná aj preto, že do výšky 200 eur mesačne je oslobodená od sociálnych odvodov. Na základe dohody o brigádnickej práci študentov možno vykonávať prácu v rozsahu najviac 20 hodín týždenne v priemere a pracovný čas u mladistvého zamestnanca v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 8 hodín.

Pri uzatvorení pracovnej zmluvy s mladistvým je zamestnávateľ povinný vyžiadať si vyjadrenie (nie súhlas) jeho zákonného zástupcu (napr. rodiča, poručníka). To znamená, že súčasťou prijatia neplnoletej osoby do zamestnania je len vyjadrenie rodiča. Zákonný zástupca teda nemusí súhlasiť s prijatím do zamestnania, resp. s výkonom práce svojho mladistvého dieťaťa, postačuje iba jeho vyjadrenie (kladné alebo záporné stanovisko, postoj).

Mladiství nemôžu pracovať nadčas ani v noci. Rovnako nemôžu mať dohodnutú pracovnú pohotovosť, nesmú prísť do styku s alkoholom, pracovať s hotovosťou môžu, ale nie sú zodpovední za hotovosť. Môžu vykonávať rôznu administratívnu výpomoc, roznášanie letákov, pomocné práce v rôznych podnikoch alebo aj na kúpaliskách.

Absolvent sa stáva po skončení školy nezamestnaným

Keďže počas štúdia nie je študent automaticky poistený na sociálne poistenie a nikto zaňho poistné neplatí, absolvent strednej či vysokej školy nemá po ukončení štúdia automaticky nárok na dávku v nezamestnanosti či iné dávky, ktoré sú podmienené predchádzajúcim uhrádzaním poistného. Štát platí za študenta len zdravotné poistenie, ktoré mu zabezpečí zdravotnú starostlivosť (v prípade choroby, či úrazu, liečby a pod.). Zdravotné poistenie však nepatrí do kompetencie Sociálnej poisťovne.

Študent sa môže už od 16-tich rokov veku v Sociálnej poisťovni poistiť dobrovoľne na jednotlivé druhy poistenia. Ak mu dobrovoľné poistenie trvalo dostatočné obdobie, môže získať napr. nárok na dávky v nezamestnanosti. Pri tejto dávke musí získať najmenej 730 dní poistenia a zároveň sa evidovať na úrade práce.

Absolvent začína podnikať

Ak študent začne po škole podnikať, povinnosti prihlásiť sa do Sociálnej poisťovne a platiť poistné na sociálne poistenie mu vzniknú až na budúci rok (2026) podľa dosiahnutých príjmov z podnikania uvedených v daňovom priznaní za rok 2025.

Aby sa živnostník, resp. SZČO nestal povinným platiteľom sociálnych odvodov v roku 2026, jeho príjem za rok 2025 nesmie prekročiť sumu 9 144 eur. Ak hranicu príjmov podnikateľ prekročí, vznik povinného sociálneho poistenia a presnú výšku odvodov oznámi na budúci rok samotná Sociálna poisťovňa.

Samozrejme, rovnako má možnosť na preklenutie najbližšieho roku zvoliť si podľa svojej situácie aj dobrovoľné poistenie. Dobrovoľné platenie poistného sa mu zúročí v budúcnosti pre prípadný nárok na dávky (nemocenské, materské či dávku v nezamestnanosti) a zaráta sa mu aj do obdobia dôchodkového poistenia pre budúci nárok na dôchodok.

Absolvent uzatvorí pracovný pomer alebo dohodu

Viacerí absolventi škôl sa po skončení školy zamestnajú alebo začnú pracovať na dohodu. Ak sa hneď po škole, resp. po letných prázdninách študent zamestná na trvalý pracovný pomer alebo uzavrie so zamestnávateľom príslušnú dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, nemá voči Sociálnej poisťovni žiadnu oznamovaciu povinnosť. Povinnosti zaňho bude automaticky plniť zamestnávateľ, ktorý ho prihlási do Sociálnej poisťovne a bude zaňho platiť aj poistné na sociálne poistenie z dohodnutej mzdy (vymeriavacieho základu).

Pozor, ak už osoba nemá štatút študenta, nie je možné uzatvoriť dohodu o brigádnickej práci študenta (a využiť úľavu na odvodoch), potrebné je použiť dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti.

Odvodová odpočítateľná položka u študentov

Počas letných prázdnin, viac ako inokedy, študenti pracujú ako brigádnici. Ak so svojim zamestnávateľom uzavrú dohodu o brigádnickej práci študentov, majú právo uplatniť si odvodovú odpočítateľnú položku (známu tiež ako odvodová úľava) a znížiť si tak vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie. Vďaka tomu môžu zarobiť viac.

O takúto úľavu je možné požiadať len u jedného zamestnávateľa na jednu dohodu o brigádnickej prácu študentov. Ak majú viacero dohôd (brigád), na ostatné si už odvodovú úľavu uplatniť nemôžu. Tlačivo pre zamestnávateľa nájdete na stiahnutie tu: Oznámenie a čestné vyhlásenie k dohode o brigádnickej práci študentov.

Odvodová odpočítateľná položka je maximálne 200 eur mesačne

Odvodová odpočítateľná položka predstavuje 200 eur za kalendárny mesiac. Ak má študent - brigádnik vymeriavací základ (odmenu v hrubom) na základe určenej dohody nižší ako 200 eur za mesiac, odvodová úľava je v sume tohto vymeriavacieho základu. Ak je jeho hrubá mzda nižšia ako 200 eur za mesiac, odvodová úľava je v sume tohto vymeriavacieho základu. Ak je hrubá mzda vyššia ako 200 eur mesačne, odvody mu zamestnávateľ vyráta z rozdielu hrubej mzdy a sumy 200 eur.

Pri platení poistného za zamestnávateľa na účely úrazového a garančného poistenia sa odvodovo odpočítateľná položka v sume 200 eur neodpočítava.

Príklad: Ak má študent hrubú odmenu 400 eur, platí sa len z rozdielu medzi 400 eur a 200 eur, t. j. zo sumy 200 eur.

Samoplatiteľ a zdravotné poistenie

Pokiaľ ste sa stali samoplatiteľom, máte povinnosť zdravotnej poisťovni túto zmenu oznámiť. Pre preddavky je relevantný zákon č. 580/2004 Z. z. Pokiaľ výška preddavku po tomto dátume nie je v aplikácii uvedená, preddavky neplatíte. Poistenec oznamuje príjmy z dividend na tlačive "Oznámenie o príjmoch", z ktorých sa preddavky neplatia.

Minimálne preddavky:

• SZČO v súbehu so zamestnaním: V rôznych obdobiach sa minimálny preddavok líšil (napr. 41,08 eur, 45,45 eur).
• Zamestnanec: Minimálny preddavok sa skladá z časti hradenej zamestnancom a zamestnávateľom.

tags: #študent #pn #dobrovoľné #poistenie #podmienky