Platobný rozkaz a exekúcia: Rozdiely a obrana

V dnešnom svete sa čoraz častejšie stretávame s pojmami ako platobný rozkaz a exekúcia. Je dôležité rozumieť rozdielom medzi nimi, ako aj možnostiam obrany v prípade, že sa ocitneme v situácii, kedy nám hrozí exekúcia na základe nedoručeného platobného rozkazu.

Úvod do problematiky

Aby sme si ujasnili, o čom budeme hovoriť, musíme si položiť základné otázky. Je možné viesť exekúciu na základe nedoručeného platobného rozkazu? Je právne prípustné viesť exekúciu na základe nedoručeného platobného rozkazu? Odpoveď na prvú otázku je áno, avšak na druhú otázku je odpoveď nie.

Exekučný titul a jeho význam

Podľa právneho poriadku Slovenskej republiky je možné exekúciu vykonať len na základe exekučného titulu, teda vykonateľného rozhodnutia súdu. Právny poriadok pripúšťa aj iné exekučné tituly, ako napríklad notársku zápisnicu, osvedčenie o dedičstve a podobne. Právoplatnosť rozhodnutia nie je vždy podmienkou, pretože existujú aj predbežne vykonateľné rozhodnutia, napríklad v prípade výživného na maloleté dieťa.

Praktický príklad a možnosti obrany

V praxi sa môžeme stretnúť s prípadmi, kedy odporcovi nebol platobný rozkaz doručený, no napriek tomu mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Ako je to možné? Odpoveď je jednoduchá - platobný rozkaz mohla prevziať iná, neznáma osoba, ktorá sa však podpísala menom odporcu na doručenku (prípad falšovania podpisu). Táto skutočnosť je právne irelevantná, pokiaľ sa podpis na doručenke nezhoduje s podpisom odporcu.

Námietky proti exekúcii

Ak sa odporca, v exekučnom konaní označovaný ako povinný, ocitne v takejto situácii, má možnosť vzniesť proti exekúcii priamo u exekútora námietky. V týchto námietkach sa budú namietať skutočnosti procesnoprávneho charakteru, a to nedoručenie platobného rozkazu, prípadne nenadobudnutie jeho vykonateľnosti. To vedie k záveru o neexistencii exekučného titulu. Bez exekučného titulu sa nemôže vykonať exekúcia, a ak sa už začala, je potrebné ju zastaviť.

Prečítajte si tiež: Zamestnávateľ a platobný výmer o dôchodku

Dôsledky nedoručenia platobného rozkazu

Iba prevzatie platobného rozkazu oprávnenou osobou môže vyvolať účinky riadneho doručenia platobného rozkazu a s tým spojené procesnoprávne následky, ako je napríklad právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia. Ak platobný rozkaz neprevezme oprávnená osoba, nemôže nadobudnúť vykonateľnosť, a teda nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Táto skutočnosť je prekážkou pre začatie, respektíve pokračovanie exekúcie.

Právo na obranu a spravodlivý proces

V dôsledku nedoručenia platobného rozkazu je povinnému odňatá možnosť konať pred súdom a brániť sa prostredníctvom odporu proti platobnému rozkazu. To znamená, že nemôže namietať existenciu vymáhanej pohľadávky, prípadne jej výšku. Povinný má právo rozhodnúť sa, či bude vymáhaný nárok popierať z hľadiska jeho opodstatnenosti alebo výšky, alebo ho uzná. V oboch prípadoch sa môže predísť exekučnému konaniu. Je neprípustné, aby bola exekúcia vedená na podklade súdneho rozhodnutia, ktoré síce je opatrené pečiatkou vykonateľnosti, ale po materiálnej stránke vykonateľné nie je.

Dôkaz o doručení a úloha doručenky

Akokoľvek podpísaná doručenka o prevzatí platobného rozkazu nie je spôsobilým dôkazom o jeho riadnom doručení. Rozhodujúcou je skutočnosť, či sa na doručenke nachádza podpis povinného, prípadne osoby oprávnenej konať za povinného.

Verejná listina a vyvrátiteľná právna domnienka

Dokladom o doručení písomnosti súdu je doručenka, ktorá má povahu verejnej listiny. Súd vychádza z údajov na doručenke, ktoré zachytávajú postup pri doručení, a kým nie je preukázaný opak, súd považuje údaje na doručenke za pravdivé. V tomto prípade platí vyvrátiteľná právna domnienka o pravdivosti doručenky. Ak účastník konania spochybňuje správnosť údajov uvedených na doručenke, je povinný o tom súdu predložiť dôkaz, a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2010, sp. zn. 2 M Cdo 3/2009, povinný nemusí svoje tvrdenia preukazovať, teda navrhovať na ich preukázanie dôkazy, pretože námietky proti exekúcii možno odôvodniť rovnakými skutočnosťami ako zastavenie exekúcie, kde exekučný súd koná ex offo.

Prečítajte si tiež: Kompletný Prehľad: Platobný Rozkaz

Konanie o námietkach proti exekúcii

V praxi exekučných súdov sa štandardne v konaní o námietkach proti exekúcii nenariaďujú pojednávania a súdy rozhodujú ex catedra, príčinou čoho je značná preťaženosť súdov exekučnou agendou. Avšak takáto prax s poukazom na zaťaženosť exekučných súdov nie je právne ospravedlniteľná v prípade, ak podľa zákona pojednávania majú byť nariadené (napríklad ak je potrebný výsluch znalca, povinného, doručovateľa a podobne).

Dokazovanie a verejné pojednávanie

Exekučný súd by mal na zistenie opodstatnenosti námietok povinného o nedoručení platobného rozkazu vykonať dokazovanie a na prejednanie jeho námietok nariadiť verejné pojednávanie. Exekučné konanie má v časti, v ktorej sa riešia medzi oprávneným a povinným sporné otázky o prípustnosti exekúcie, povahu sporového konania. Konanie o námietkach povinného je vlastne sporom o začatie exekúcie.

Rozhodnutie exekučného súdu

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody by mal exekučný súd na základe námietok proti exekúcii, v ktorých sa namieta nedoručenie platobného rozkazu, týmto námietkam vyhovieť a exekúciu zastaviť. Následne by sa malo nanovo vykonať doručovanie platobného rozkazu odporcovi (povinnému), teda súd, ktorý vydal platobný rozkaz, je povinný sa s touto skutočnosťou vysporiadať.

Alternatívy a možnosti veriteľa

Ako veriteľ sa stále môžete domáhať na súde, aby Vám bola Vaša pohľadávka priznaná a teda, aby ste získali exekučný titul. Získaním exekučného titulu docielite, že sa Vaša pohľadávka nepremlčí.

Upomínacie konanie

V súčasnosti existuje aj možnosť tzv. upomínacieho konania. Ide o konanie, ktoré je v našom právnom poriadku relatívne nové. Zákon o upomínacom konaní nadobudol účinnosť 01.02.2017. V upomínacom konaní sa podáva návrh na vydanie platobného rozkazu výlučne elektronicky. Na upomínacie konanie je príslušný Okresný súd Banská Bystrica. Súd na základe skutočností tvrdených a osvedčených žalobcom vydá do desiatich pracovných dní platobný rozkaz a doručí ho do elektronickej schránky žalovaného. Žalovaný má možnosť voči platobnému rozkazu podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odpor. Ak je žalovaným fyzická osoba, ktorá nenamieta proti nároku uplatnenému žalobcom, avšak nemá dostatok prostriedkov na uhradenie svojho dlhu, môže požiadať súd o povolenie plnenia v splátkach.

Prečítajte si tiež: Čo robiť, ak vám zamestnávateľ nevyplatil mzdu?

Exekúcia ako proces

Exekučné konanie je procesný postup subjektov exekučného konania, ktorého cieľom je vymoženie pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu. V rámci vnútorného členenia civilného procesu predstavuje exekučné konanie druhú, avšak fakultatívnu, teda nepovinnú, fázu civilného procesu. To znamená, že kým v rámci prvej etapy civilného procesu sa rozhoduje o subjektívnom práve alebo subjektívnej povinnosti, ktoré sú ohrozené alebo porušené, v rámci druhej etapy sa uskutočňuje samotný výkon subjektívneho práva alebo subjektívnej povinnosti. Zavŕšením prvej fázy civilného procesu je vydanie buď deklaratórneho rozhodnutia (teda rozhodnutia, ktorým sa len konštatuje existencia respektíve neexistencia určitého práva alebo povinnosti) alebo konštitutívneho rozhodnutia (teda takého rozhodnutia, ktoré priamo konštituuje, teda mení, ruší, zakladá práva a povinnosti).

Podmienky začatia exekúcie

Prvotným predpokladom na začatie celého procesu vymáhania dlžného plnenia prostredníctvom exekúcie je existencia exekučného titulu. Exekučným titulom môže byť výlučne právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu (poprípade iného orgánu), ktorým bola povinnej osobe judikovaná určitá povinnosť. Pod výrazom právoplatnosť rozhodnutia si je potrebné predstaviť také rozhodnutie, proti ktorému nie je možné podať ďalší (riadny) opravný prostriedok. Pod výrazom vykonateľnosť rozhodnutia si je potrebné predstaviť právoplatné rozhodnutie po márnom uplynutí lehoty stanovenej za účelom jeho dobrovoľného plnenia.

Vykonateľnosť rozhodnutia

O vykonateľnosti ako o vlastnosti rozhodnutia možno hovoriť len pri tých rozhodnutiach, ktoré majú vykonateľný obsah, teda ak zaväzujú niekoho, aby niečo konal, niečo znášal alebo sa niečoho zdržal, inak povedané zaväzujú niekoho k určitej povinnosti. Povinná osoba je povinná plniť si svoju zákonom ustanovenú povinnosť tak, aby sa nedostala do omeškania. Osoba sa nedostane do omeškania, ak si svoju povinnosť plní riadne a včas. Pod riadnym plnením povinnosti treba rozumieť pravidelné uhrádzanie platieb vo výške určenej exekučným titulom. Pod včasným plnením judikovanej povinnosti treba rozumieť uhrádzanie platieb v lehote splatnosti určenej exekučným titulom.

Návrh na vykonanie exekúcie

Exekučné konanie sa začína na návrh na vykonanie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie predstavuje jednu zo základných procesných podmienok exekučného konania, bez ktorej (až na niekoľko zákonných výnimiek) nie je možné exekučné konanie začať. Návrh na vykonanie exekúcie musí popri všeobecných náležitostiach obsahovať aj osobitné náležitosti upravené v ustanovení § 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Návrh na vykonanie exekúcie možno podať výlučne na jedinom, tzv. kauzálne príslušnom súde, ktorým je Okresný súd Banská Bystrica.

Prílohy k návrhu

Ďalšou dôležitou vecou, ktorá tvorí súčasť návrhu, sú prílohy. Ak sa to vyžaduje, oprávnený je povinný k návrhu na vykonanie exekúcie pripojiť rovnopis exekučného titulu, teda rozhodnutia, ktoré je podkladom pre exekúciu.

Forma podania návrhu

Pokiaľ ide o formu podania návrhu na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie spolu s prílohami je potrebné podať elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky Okresného súdu Banská Bystrica prostredníctvom na to určeného elektronického formulára. Návrh taktiež musí byť autorizovaný oprávnenou osobou (prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu), inak sa naň neprihliada. Exekučný poriadok počíta aj s prípadmi, ak oprávnený ním zvolený zástupca nemajú aktivované tzv. „e-konto“.

Zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie

V prípade, ak súd po oboznámení sa s obsahom návrhu zistí, že nie je daný dôvod na uskutočnenie exekučného konania, návrh na vykonanie exekúcie zamietne. Súd návrh na vykonanie exekúcie (celkom alebo z časti) zamietne v prípade, ak by zistil rozpor medzi návrhom na vykonanie exekúcie, respektíve exekučným titulom a Exekučným poriadkom. Súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne aj v prípade existencie niektorého zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie, ako aj v prípade, ak osoby nie sú právnymi nástupcami oprávneného alebo povinného.

Súdny exekútor a jeho poverenie

Exekúciu vykoná ten súdny exekútor, ktorého exekučný súd poverí vykonaním exekúcie. Výkonom jednotlivých exekúcii poveruje súdnych exekútorov výlučne exekučný súd. Robí tak prostredníctvom náhodného výberu, rovnomerne a bez možnosti ovplyvniť prideľovanie vecí. V súčasnosti v Exekučnom poriadku rozlišujeme tri všeobecné a jedno osobitné pravidlo náhodného výberu súdneho exekútora.

Pravidlá náhodného výberu exekútora

Prvé pravidlo je založené na územnom princípe, v zmysle ktorého sa veci prideľujú výberom tým exekútorom, ktorí boli vymenovaní pre územný obvod toho krajského súdu, v ktorom má povinný trvalý pobyt alebo sídlo. V prípade, ak nemožno zistiť adresu trvalého pobytu alebo sídla povinného na území Slovenskej republiky, v takom prípade sa bude vyberať exekútor tých obvodov, v ktorom mal povinný naposledy trvalý pobyt alebo sídlo. Ak súdneho exekútora výkonom exekúcie nie je možné poveriť ani na základe tohto postupu, výber sa uskutoční z exekútorov zo zberného obvodu Krajského súdu v Banskej Bystrici. Druhé pravidlo výberu exekútora predstavuje výnimku z náhodného výberu exekútorov keď upravuje, ako sa má postupovať v prípade, že sa proti povinnom vedie exekúcia.

Začatie exekúcie a upovedomenie

Exekúcia sa začína dňom doručenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Po začatí exekúcie súdny exekútor zabezpečí jej vykonanie. Súdny exekútor po začatí exekúcie upovedomí účastníkov exekučného konania (oprávneného a povinného) tak o začatí exekúcie, ako aj o spôsobe jej výkonu (v prípade, ak je ho už možné určiť). Ešte pred samotným vymáhaním dlžného plnenia je však súdny exekútor povinný vyzvať povinného, aby vymáhaný nárok splnil dobrovoľne, a zároveň ho poučí, že ak si povinnosť nesplní z vlastnej vôle, bude k jej splneniu donútený. Upovedomenie o začatí exekúcie predstavuje prvý významný procesný úkon súdneho exekútora smerujúci voči povinnému.

Doručovanie upovedomenia

Pokiaľ ide o jeho doručovanie, právna úprava Exekučného poriadku vychádza pri doručovaní upovedomenia o začatí exekúcie z ustanovenia § 106 Civilného sporového poriadku, ktorý upravuje doručovanie fyzickým osobám. V prvom rade sa písomnosti doručujú na adresu uvedenú oprávneným. Ak sa písomnosti nepodarí povinnému doručiť na túto adresu, súdny exekútor vykoná povinné šetrenie za účelom zistenia pobytu povinného. V prípade, ak sa súdnemu exekútorovi podarí zistiť miesto pobytu povinného, písomnosti mu doručuje na zistenú adresu.

Príkazy na začatie exekúcie a exekučný príkaz

Rozdiel medzi príkazom na začatie exekúcie a exekučným príkazom je taký, že kým na základe príkazu na začatie exekúcie dochádza len k zablokovaniu peňažných prostriedkov povinného, na ktoré ma dosah tretí subjekt, exekučným príkazom už dochádza priamo k uspokojovaniu nároku oprávneného z finančných prostriedkov povinného. Oba príkazy môže vydať výlučne súdny exekútor, avšak exekučný príkaz môže súdny exekútor doručiť až po riadnom doručení upovedomenia o začatí exekúcie.

Obsahové náležitosti príkazov

Čo sa týka obsahových náležitostí príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu, oba by mali obsahovať najmä označenie exekútora, ktorý ho vydal; označenie exekučného titulu a orgánu, ktorý ho vydal; označenie oprávneného, povinného ako aj ďalšie subjekty, ktorým sú adresované, označenie vymáhaného nároku a uvedenie spôsobu výkonu exekúcie.

Povinnosti povinného a plnenie

Exekučný poriadku ukladá osobe, voči ktorej sa vedie exekúcia, povinnosť obmedziť svoju činnosť na uskutočňovanie bežných právnych úkonov. Povinná osoba je povinná začať plniť uloženú povinnosť hneď po tom, ako jej zo strany súdneho exekútora bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Pokiaľ ide o započítavanie pohľadávok, povinný má aj naďalej možnosť uplatňovať si prípadné následky započítania, avšak je povinný tak urobiť v civilnom konaní (a nie až v exekučnom konaní) a bezodkladne po tom, ako sa pohľadávky stretli.

Splátkový kalendár a odklad exekúcie

V prípade, ak povinná osoba čo i len jednu splátku neuhradí riadne a včas, na povolenie splátok ako aj na povolenie odkladu exekúcie sa už nebude prihliadať. Osobitným prípadom plnenia v splátkach predstavuje prípad, keď exekútor plnenie vymáhaného nároku v splátkach povolí aj bez splnenia zákonom stanovených podmienok. Pokiaľ ide o odklad exekúcie, o odklade exekúcie rozhoduje súdny exekútor formou upovedomenia o odklade exekúcie. Exekučný poriadok taxatívnym spôsobom upravuje dôvody odkladu exekúcie. Novým inštitútom, ktorý zaviedla novela Exekučného poriadku, je odklad exekúcie na žiadosť povinného.

Zastavenie exekúcie

Exekúciu možno zastaviť:a) Exekučným súdom (§ 61k a nasl.)b) Súdnym exekútorom (§ 61n a nasl.)c) Zo zákona (§ 61o a nasl.)

Vo všetkých troch prípadoch vydá exekútor upovedomenie o ukončení exekúcie, súčasťou ktorého je konečné vyúčtovanie exekučného konania, a toto upovedomenie zašle účastníkom konania a súdu.

Rozsah exekúcie

Exekučný poriadok alebo osobitný predpis môžu určiť, že exekúcia voči určitému majetku, veci alebo právu nebude prípustná. Pred samotným výkonom exekúcie je potrebné skúmať, či majetok alebo právo povinného nie sú zo zákona vylúčené z exekúcie, prípadne či jej podlieha alebo nie, alebo či je exekúcia prípustná alebo nie je prípustná.

Povaha plnenia v exekúcii

Ak sa bavíme o samotnej povinnosti uloženej v exekučnom titule (teda v právoplatnom a vykonateľnom rozhodnutí súdu, respektíve iného orgánu), tá môže mať tak povahu peňažného plnenia, ako aj povahu nepeňažného plnenia. Kým pod peňažným plnením si je nevyhnutné predstaviť povinnosť zaplatiť určitú peňažnú sumu, pod nepeňažným plnením si je potrebné predstaviť povinnosť niečo dať (rozumej dať niečo iné ako peňažné plnenie), niečo konať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť.

Exekúcia, ktorej predmetom sú buď peňažné plnenia, alebo iné ako peňažné plnenia, môže prebiehať výlučne spôsobmi upravenými Exekučného poriadku.

Rozdiely medzi platobným rozkazom a exekúciou

Pre lepšie pochopenie rozdielov medzi platobným rozkazom a exekúciou, je vhodné si ich definovať a porovnať:

Platobný rozkaz

Platobný rozkaz je rozhodnutie súdu, ktoré sa vydáva v skrátenom konaní na základe návrhu žalobcu, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky. Cieľom platobného rozkazu je rýchle a efektívne dosiahnutie zaplatenia peňažnej pohľadávky.

Exekúcia

Exekúcia je nútený výkon súdneho rozhodnutia (alebo iného exekučného titulu), ktorým sa zabezpečuje vymoženie pohľadávky oprávneného od povinného. Exekúcia sa začína na návrh oprávneného a vykonáva ju súdny exekútor na základe poverenia súdu.

Rozdiely

Obrana proti exekúcii vedenej na základe nezákonného platobného rozkazu

Ak sa povinný domnieva, že exekúcia je vedená na základe platobného rozkazu, ktorý je v rozpore so zákonom (napríklad nezákonná výška úrokov z omeškania), má možnosť podať námietky proti exekúcii.

Námietky proti exekúcii

V námietkach je potrebné uviesť všetky skutočnosti, ktoré spôsobujú nezákonnosť platobného rozkazu. Exekučný súd však v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku môže skúmať iba skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním platobného rozkazu, mal povinný namietať v konaní o platobnom rozkaze.

Postup exekučného súdu

Ak exekučný súd zistí, že námietky sú opodstatnené, exekúciu zastaví. Ak exekučný súd námietky zamietne, povinný má možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu exekučného súdu.

Ako sa brániť proti exekúcii

Existuje niekoľko spôsobov, ako sa brániť proti začatej exekúcii:

1. Dohoda s oprávneným: Povinný by sa mal pokúsiť dohodnúť s oprávneným na splátkovom kalendári alebo inom spôsobe uspokojenia pohľadávky.
2. Návrh na zastavenie exekúcie: Povinný môže podať návrh na zastavenie exekúcie, ak sú splnené zákonom stanovené dôvody.
3. Námietky proti exekúcii: Povinný môže podať námietky proti exekúcii, ak sa domnieva, že exekúcia je vedená nezákonne.
4. Žaloba na vylúčenie veci z exekúcie: Ak povinný tvrdí, že má k veci patriacej do exekúcie vlastnícke alebo iné právo, môže podať žalobu na vylúčenie veci z exekúcie.
5. Podnet na prešetrenie činnosti exekútora: Ak sa povinný domnieva, že exekútor porušil niektorú zo svojich povinností, môže podať podnet na prešetrenie činnosti exekútora na Slovenskú komoru exekútorov.

tags: #platobny #rozkaz #exekucia #rozdiel