Spoločné a nerozdielne dôsledky: Analýza súdnej praxe a občianskeho zákonníka

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou spoločných a nerozdielnych dôsledkov v kontexte súdnych rozhodnutí a Občianskeho zákonníka. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, s dôrazom na aplikáciu ustanovenia § 145 Občianskeho zákonníka a súvisiacu judikatúru.

Právny rámec a základné princípy

Ustanovenie § 145 Občianskeho zákonníka

Základnou podmienkou pre aplikáciu § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka je existencia právneho úkonu, ktorý sa týka spoločných vecí. Ak táto podmienka nie je splnená, úvahy o tom, či išlo o bežnú alebo nie bežnú záležitosť a či bol potrebný súhlas druhého manžela, sú bezpredmetné.

Právne úkony týkajúce sa spoločných vecí

Za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí sa považujú tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom bezpodielového spoluvlastníctva alebo k výkonu jeho správy. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva môžu byť len veci v právnom zmysle, teda ovládateľné hmotné predmety a ovládateľné prírodné sily, ktoré slúžia potrebám ľudí. Pohľadávky a záväzky (dlhy) sa nepovažujú za predmet vlastníctva a teda ani bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov.

Súhlas druhého manžela

Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. Ak ide o inú než bežnú záležitosť, na platnosť právneho úkonu, ktorý urobil len jeden z manželov, sa vyžaduje súhlas druhého manžela. Nedostatok tohto súhlasu má za následok relatívnu neplatnosť právneho úkonu (§ 40a Občianskeho zákonníka).

Súdna prax a jej interpretácia

Právne úkony, ktoré sa nepovažujú za úkony týkajúce sa spoločných vecí

Súdna prax nezačleňuje zmluvu o pôžičke uzavretú len jedným z manželov, ručiteľský záväzok jedného z manželov alebo zmluvu o výpožičke uzavretú len jedným z manželov medzi právne úkony týkajúce sa spoločných vecí. Tieto závery súdnej praxe sú stále použiteľné pri nezmenenej právnej úprave predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rovnaký záver platí aj pre zmluvu o pristúpení k dlhu uzavretú len jedným z manželov.

Prečítajte si tiež: Uplatnenie nároku na náhradu škody

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. júna 2011, sp.zn.

V tomto prípade sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti dohody o pristúpení k záväzku a vyhlásenia o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil, že pristúpením jedného z manželov k peňažnému záväzku iného dlžníka nevznikol spoločný záväzok manželov, pretože nešlo o vybavovanie záležitosti týkajúcej sa spoločných vecí, a preto nebol potrebný súhlas druhého manžela.

Dôsledky pre veriteľov a manželov

Ak na základe dohody o pristúpení k záväzku vznikne spoločný záväzok manželov, veriteľ je oprávnený domáhať sa uspokojenia tohto záväzku z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva na základe exekučného titulu vydaného proti obom alebo len jednému z manželov. Ustanovenie § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka umožňuje uspokojenie veriteľa z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve v prípadoch, ak má veriteľ pohľadávku len voči jednému z manželov.

Individuálne a spoločné záväzky manželov

Rozlišovanie medzi individuálnymi a spoločnými záväzkami manželov je dôležité najmä z procesného hľadiska. V prípade zmluvy o pôžičke uzavretej len jedným z manželov je veriteľ povinný žalovať len toho manžela, ktorý zmluvu uzavrel. Na platnosť zmluvy o pôžičke, ktorou sa peňažné prostriedky ešte len nadobúdajú, nie je potrebný súhlas druhého manžela, keďže sa netýka spoločných vecí.

Odlišné stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky zastáva odlišný názor a považuje záväzok jedného z manželov bez súhlasu druhého manžela za spoločný záväzok, ktorý spadá pod režim ochrany poskytovaný § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade sa zakladá pasívna solidarita.

Konkrétne prípady z praxe

Prípad určenia vlastníctva nehnuteľnosti

Žalobca sa domáhal určenia, že vlastníkom nehnuteľnosti je štát, a aby štát bol povinný uzavrieť s ním dohodu o zriadení práva osobného užívania tohto pozemku. Tvrdil, že pozemok mu daroval otec v roku 1964 a odvtedy ho užíva ako svoj.

Prečítajte si tiež: Použitie mandátnej zmluvy v praxi

Prípad trestného činu rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve

Obvinení boli uznaní za vinných z trestného činu rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve, pretože po vzájomnej dohode bez povolenia odstrelili chovnú jelenicu a prisvojili si ju.

Prípad vzájomného vyrovnania medzi organizáciou a príjemcom dávky dôchodkového zabezpečenia

Navrhujúce jednotné roľnícke družstvo sa domáhalo rozhodnutia o vzájomnom vyrovnaní preplatku na starobnom dôchodku. Celý preplatok uhradilo navrhujúce družstvo.

Prípad náhrady škody pri pracovnom úraze

Žalobca sa domáhal náhrady škody, ktorú utrpel pri výkone svojej funkcie predsedu osvetovej rady. Voči zároveň žalovanému štátu uplatnil žalobca svoj nárok na náhradu škody podľa ustanovení Zákonníka práce.

Prečítajte si tiež: Komplexný Sprievodca Záložným Právom

tags: #sud #zaviazal #iba #jedneho #zo #zalovanych