Súdna žaloba a jej preklad do angličtiny: Analýza a úvahy

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou súdnej žaloby, konkrétne predbežného opatrenia vydaného súdom, ktoré ukladá povinnosť Úradu priemyselného vlastníctva SR (ÚPV SR). Analyzuje právne aspekty takéhoto opatrenia, jeho súlad s právomocami súdu a prípadné dôsledky pre správne konanie.

Predbežné opatrenie a jeho odôvodnenie

Okresný súd Bratislava I (sudkyňa JUDr. Zuzana Moťovská Dobošová, sp. zn. 33 CbPv/1/2013, 18.04.2013) nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil ÚPV SR povinnosť zdržať sa zápisu licenčnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou A a spoločnosťou B na používanie ochranných známok X, Y, Z do registra ÚPV SR. Toto opatrenie malo platiť až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v prípade nenariadenia predbežného opatrenia by navrhovateľovi hrozila bezprostredná ujma, ktorú by už nebolo možné reparovať, ak by ÚPV SR zapísal spornú licenčnú zmluvu do registra. Žaloba o určenie neplatnosti tejto licenčnej zmluvy bola podaná spolu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, a to z dôvodu údajného sfalšovania podpisov. Zaujímavosťou je, že žalobu nepodáva priamo majiteľ ochranných známok, ale iný, nesporný držiteľ licencie (§ 20 ods. 4 zákona o ochranných známkach).

Problematické aspekty predbežného opatrenia

Už z opísaného stavu vyvstáva niekoľko otázok hmotnoprávneho charakteru, ako napríklad naliehavý právny záujem žalobcu (držiteľa licencie) a jeho aktívna legitimácia. Avšak, hlavným problémom je právomoc súdu nariadiť predbežné opatrenie ukladajúce povinnosti ÚPV SR, štátnemu orgánu, vo vzťahu k výkonu jeho zákonných kompetencií.

Konanie o zápis licenčnej zmluvy do registra je štandardné správne konanie, na ktoré sa vzťahuje zákon o ochranných známkach a subsidiárne správny poriadok. V správnom poriadku existujú procesné inštitúty, ktoré umožňujú riešiť podobné situácie. Otázka platnosti predloženej licenčnej zmluvy je pre ÚPV SR otázkou predbežnou (§ 40 správneho poriadku), a preto by ÚPV SR mal počkať na výsledok súdneho konania o určenie neplatnosti tejto licenčnej zmluvy.

Prečítajte si tiež: Slovenský právny systém a žaloby

Napriek tomu, že správne konanie nie je prerušené podľa § 29 správneho poriadku o prerušení konania, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke, to neznamená, že súd môže autoritatívne vstupovať do konania nariadením predbežného opatrenia.

Názor Najvyššieho súdu SR

Tieto úvahy podporuje aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 59/2011 z 11. augusta 2011, v ktorom sa riešila obdobná situácia. Predbežným opatrením bola príslušnej správe katastra uložená povinnosť nevykonať, resp. zdržať sa vykonania vyznačenia spoločnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Najvyšší súd konštatoval, že súdy nižších stupňov nariadením predbežného opatrenia rozhodli vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, a ich rozhodnutia sú postihnuté vadou konania v zmysle § 237 písm. a) OSP.

Podľa § 76 ods. 2 OSP, predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi konania len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať. Správny orgán, ktorý v rámci zákonom zverenej mu právomoci koná a rozhoduje v správnom konaní samostatne a nezávisle, nemôže byť považovaný za niekoho iného (než je účastník konania).

Alternatívne riešenia

Namiesto nariadenia predbežného opatrenia ÚPV SR, bolo možné zaviazať žalovaného, aby nepodal návrh na ÚPV. Takto sa dá obísť nemožnosť zaviazať orgán verejnej moci. Podobne sa postupuje aj v prípadoch, keď niekto opakovane podáva abuzívne prihlášky na známky. Súd zaviaže k nemožnosti podávať prihlášky. Súdy common law v medzinárodnom práve súkromnom (MPS) kontexte vydávajú anti-suit injunctions, ktoré zakazujú účastníkovi podať žalobu pred iným súdom a v inej krajine, ako tým, ktorý už vec prejednáva. Tieto anti-suits sú vždy namierené na účastníka, keďže žiadny súd sa nechce púšťať do dobrodružstva viazať zahraničný súd svojím zákazom.

V danom prípade už bol návrh na zápis licenčnej zmluvy podaný niekoľko mesiacov pred začatím súdneho konania, takže táto možnosť nebola reálna.

Prečítajte si tiež: Vzor žaloby na súd

Narušenie vzťahu súdy-ÚPV

ÚPV SR nemá problém čakať na výsledok súdneho konania, pretože ide o predbežnú otázku platnosti/neplatnosti licenčnej zmluvy, ktorú môže definitívne vyriešiť súd. Problémom je principiálne narušenie vzájomného vzťahu súdy-ÚPV, ktoré by mohlo byť v budúcnosti zneužívané. Preto je potrebné na to poukázať a prípadne sa pokúsiť toto pochybenie napraviť (napríklad podnetom na mimoriadne dovolanie).

Diskusia o právomoci súdu

Diskutuje sa o tom, či dôvodom na zrušenie predbežného opatrenia je práve nedostatok právomoci súdu. Niektorí tvrdia, že ide o spor o licenčnú zmluvu k známke, na ktorú má súd právomoc. Problémom je procesný úkon alebo petit, nie konanie.

Podľa iných, nie je správne tvrdiť, že všetko, čo je spôsobilé byť predmetom správneho konania v oblasti občianskoprávnych vzťahov, automaticky nespadá do právomoci súdu (§ 7 ods. 1 OSP). Tak by sa napríklad dalo odvodiť, že určovacie konania pri dizajnoch pred ÚPV vylučujú určovaciu žalobu a podobne.

Preto sa zdá, že odpoveď prečo je toto riešenie nesprávne, by mala byť inde ako v § 7 OSP. Skôr ide o otázku deľby právomocí medzi orgánmi verejnej moci, alebo uloženie povinnosti v rozpore s normatívnym predpisom.

Anti-suit injunction v slovenskom kontexte

Používa sa aj na Slovensku predbežné opatrenie, ktorým súd uloží zákaz účastníkovi konania podať prihlášku na ÚPV? Hoci by sa to zmestilo do širokého vymedzenia predbežného opatrenia v OSP, koncepčne to pripadá zložité.

Prečítajte si tiež: Pohľad na Súdnu Sieň Výživné

Nemohlo by to byť v rozpore s čl. 46 Ústavy SR? A ak analogicky použijeme argumentáciu ESD z prípadu West Tankers (anti-suit injunction proti konaniu na súde iného členského štátu je neprípustná, lebo anglické súdy musia talianskym dôverovať), nebola by anti-suit injunction v čisto slovenskom kontexte tak isto neprípustná? Nemal by súd radšej dôverovať ÚPV, že v otázkach spadajúcich do jeho právomoci dospeje k správnemu rozhodnutiu, než okľukou cez ukladanie zákazov účastníkovi správneho konania brániť tomu, aby ÚPV tieto otázky v rámci svojej právomoci vôbec posúdil?

Dôvodom na vydanie takéhoto opatrenia by nemala byť nedôvera medzi orgánmi, ale napríklad skutočnosť, že prihlasovateľ opakovane prihlasuje to isté alebo takmer to isté označenie, vždy je odmietnutý, ale vytvára tým náklady strane, ktorá musí vznášať námietky.

Hypotetická situácia: Občianska neposlušnosť ÚPV

Čo by sa stalo, ak by ÚPV prejavil svoju "občiansku neposlušnosť", nerešpektoval by predbežné opatrenie a pokračoval by v správnom konaní a zapísal by licenčnú zmluvu? Ako by navrhovateľ tohto predbežného opatrenia mohol efektívne zasiahnuť?

Navrhovateľ predbežného opatrenia by mohol skúsiť uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti uloženej predbežným opatrením, alebo by inicioval súdny prieskum zákonnosti postupu ÚPV. Správny súd by mohol dať za pravdu navrhovateľovi a zrušiť zápis licenčnej zmluvy v registri a vrátiť vec na ÚPV na ďalšie konania so zaujatím záväzného právneho názoru o viazanosti ÚPV nariadeným predbežným opatrením.

Záver

Predbežné opatrenie, ktoré ukladá povinnosti štátnemu orgánu pri výkone jeho zákonných kompetencií, je problematické z hľadiska deľby moci a právomocí súdu. Namiesto priameho zasahovania do správneho konania existujú alternatívne riešenia, ktoré rešpektujú nezávislosť správneho orgánu. Diskusia o právomoci súdu v týchto prípadoch je zložitá a vyžaduje zohľadnenie rôznych právnych aspektov.

tags: #sudna #zaloba #translation #english