Zmluva o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva: Základný kameň európskej integrácie

Zmluva o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS), známa aj ako Rímska zmluva, predstavuje jeden z najdôležitejších dokumentov v histórii európskej integrácie. Podpísaná bola 25. marca 1957 v Ríme a účinnosť nadobudla 1. januára 1958. Táto zmluva položila základy pre vytvorenie spoločného trhu a postupnú hospodársku integráciu medzi šiestimi zakladajúcimi štátmi: Belgickom, Nemeckom, Francúzskom, Talianskom, Luxemburskom a Holandskom.

Historický kontext a motivácia

Myšlienka európskej integrácie sa začala formovať po druhej svetovej vojne, s cieľom zabezpečiť trvalý mier a prosperitu na európskom kontinente. Prvým krokom bola Deklarácia Roberta Schumana, ktorá položila základy pre Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO). ESUO, založené v roku 1951, malo za cieľ spojiť produkciu uhlia a ocele pod spoločnú kontrolu, čím sa predišlo budúcim konfliktom.

Úspech ESUO podnietil ďalšie úvahy o hlbšej hospodárskej integrácii. Ministri zahraničných vecí šiestich štátov sa stretli v Benátkach v máji 1956 a rozhodli sa zvolať Medzinárodnú konferenciu o spoločnom trhu a Euratome. Rokovania pokračovali v Bruseli a vyvrcholili v Ríme 25. marca 1957 podpisom dvoch zmlúv: Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom).

Ciele a princípy Zmluvy o EHS

Zmluva o EHS vo svojej preambule vyhlásila odhodlanie signatárskych štátov „položiť základy čoraz užšieho zjednocovania národov Európy“. Hlavným cieľom bolo vytvorenie spoločného trhu založeného na štyroch základných slobodách:

• Voľný pohyb tovaru: Postupné odstránenie ciel a obchodných bariér medzi členskými štátmi a zavedenie spoločnej tarify voči tretím krajinám.
• Voľný pohyb osôb: Umožnenie občanom členských štátov slobodne sa pohybovať, usadzovať a pracovať v ktoromkoľvek inom členskom štáte.
• Voľný pohyb služieb: Umožnenie poskytovateľom služieb ponúkať svoje služby v ktoromkoľvek členskom štáte bez diskriminácie.
• Voľný pohyb kapitálu: Umožnenie voľného toku investícií a kapitálu medzi členskými štátmi.

Okrem týchto základných slobôd Zmluva o EHS definovala aj konkrétne ciele v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, dopravnej politiky a spoločnej obchodnej politiky. Cieľom bolo dosiahnuť hospodársky a sociálny pokrok prostredníctvom opatrení na odstránenie obchodných a ostatných prekážok medzi sebou. Cieľom bolo tiež zlepšiť životné a pracovné podmienky, zaistiť vyvážený obchod a spravodlivú hospodársku súťaž a znížiť rozdiely medzi rôznymi regiónmi. Spoločná obchodná politika mala zaručiť postupné rušenie obmedzení v medzinárodnom obchode.

Prečítajte si tiež: Založenie ESUO

Inštitucionálny rámec

Rímska zmluva tiež zriadila inštitúcie a základne mechanizmy rozhodovania. K hlavným inštitúciám patrili:

• Rada ministrov: Zastupovala vlády členských štátov a mala hlavnú rozhodovaciu právomoc.
• Komisia: Mala za úlohu navrhovať legislatívu a dohliadať na jej implementáciu.
• Parlamentné zhromaždenie (budúci Európsky parlament): Pôvodne malo poradnú funkciu, ale postupne získavalo väčšie právomoci.
• Súdny dvor: Zabezpečoval jednotný výklad a uplatňovanie práva Spoločenstva.

Zmluva tiež založila Európsky sociálny fond s cieľom zlepšiť pracovné podmienky a životnú úroveň a Európsku investičnú banku s cieľom uľahčiť hospodársky rozvoj.

Vývoj a transformácia

Zmluva o EHS bola viackrát novelizovaná a doplnená, najmä prostredníctvom Jednotného európskeho aktu (1986), Maastrichtskej zmluvy (1992), Amsterdamskej zmluvy (1997), Zmluvy z Nice (2001) a Lisabonskej zmluvy (2007). Tieto zmeny posilnili inštitucionálny rámec, rozšírili právomoci Spoločenstva a prehĺbili integráciu v rôznych oblastiach.

Maastrichtská zmluva v roku 1992 transformovala EHS na Európske spoločenstvo (ES) a položila základy pre vytvorenie Európskej únie (EÚ). Lisabonská zmluva v roku 2007 definitívne zrušila rozdelenie na ES a EÚ a vytvorila jednotný právny rámec pre EÚ.

Rovnosť medzi mužmi a ženami

Zmluva o Európskom spoločenstve (tzv. Rímska zmluva (1957) o založení Európskeho spoločenstva zakotvila v článku 119 (teraz článok 141) princíp rovnakého odmeňovania medzi mužmi a ženami za rovnakú prácu a prácu rovnakej hodnoty. Článok 119 hovorí: „V priebehu prvej etapy každý členský štát zabezpečí uplatňovanie a ďalšie dodržiavanie zásady rovnakej odmeny mužov a žien za rovnakú prácu. Až do roku 1976 bol tento princíp považovaný za ekonomický cieľ (a nie sociálny a ľudsko-právny), menovite vyhnúť sa rozdielom v nákladoch na prácu zamestnávaním ženskej pracovnej sily platenej za rovnakú prácu menej ako u muža. V roku 1976 Európsky súdny dvor v prelomovom prípade Defrenne v. Amsterdamská zmluva, Zmluva o založení Európskeho spoločenstva (ZES) prijatá 2. októbra 1997, v článku 6, odsek 1 deklaruje, že “Únia je založená na zásadách slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd a právneho štátu, ktoré sú spoločné členským štátom.” Podľa Článku 2 sa rodová rovnosť sa stáva jedným z cieľov EÚ; vo všetkých aktivitách uvedených v článku 1 sa Spoločenstvo zameriava na zamedzenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami. a Článok. Lisabonskú zmluvu podpísalo 27 členských štátov Európskej únie 13. decembra 2007. Platnosť nadobudla 1. decembra 2009, keď ju ratifikovali všetky krajiny EÚ v súlade so svojimi vnútroštátnymi postupmi. Lisabonskou zmluvou sa menia, dopĺňajú a aktualizujú predchádzajúce zmluvy o EÚ. Okrem toho sa ňou uznávajú práva, slobody a zásady stanovené v Charte základných práv a táto charta sa stáva právne záväznou. Zmluva tiež umožňuje pristúpenie EÚ k Európskemu dohovoru o ľudských právach. Článok 2: „Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. HLAVA II, Článok 8 (pôvodný článok 3 ods. „1. „1. 2. 3. 4. 19. „Konferencia súhlasí, že vo svojom všeobecnom úsilí odstrániť nerovnosť medzi ženami a mužmi, sa Únia bude vo svojich rôznych politikách zameriavať na boj proti všetkým formám domáceho násilia. 7. decembra 2000 bola na summite v Nice prijatá Charta základných práv Európskej únie. Chartu základných práv Európskej únie, ktorú 12. decembra 2007 v Štrasburgu vyhlásili Európsky parlament, Rada a Komisia. Podľa článku 6 ods. “1. “Rovnosť medzi ženami a mužmi musí byť zabezpečená vo všetkých oblastiach vrátane zamestnania, práce a odmeňovania. EURÓPSKA ÚNIA: KONSOLIDOVANÉ ZNENIE ZMLUVY O EURÓPSKEJ ÚNII A ZMLUVY O FUNGOVANÍ EURÓPSKEJ ÚNIE, CHARTA ZÁKLADNÝCH PRÁV EURÓPSKEJ ÚNIE.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Dedičstvo a význam

Zmluva o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva zohrala kľúčovú úlohu v procese európskej integrácie. Vytvorenie spoločného trhu a zavedenie spoločných politík prinieslo významné hospodárske a sociálne výhody pre členské štáty. Zmluva tiež položila základy pre ďalšie rozširovanie a prehlbovanie integrácie, čo viedlo k vytvoreniu Európskej únie, akú poznáme dnes.

Zmluva o EHS je právny základ európskej integrácie a jej princípy a ciele sú stále relevantné aj v súčasnosti. Predstavuje dôležitý míľnik v histórii Európy a symbolizuje snahu o mier, prosperitu a spoluprácu medzi európskymi národmi.

Európska únia ako sui generis

Medzi základné princípy Európskej únie patrí prenášanie právomocí národných štátov na medzinárodné európske inštitúcie. EÚ však nemá právomoc privlastniť si vyššiu právomoc, ako jej udelia jednotlivé štáty, nedá sa preto hovoriť o federácii. Jej spôsob rozhodovania je vo svetovom meradle unikátny, preto je Európska únia považovaná za štátne usporiadanie sui generis. Európska únia má právnu subjektivitu, ktorá vznikla až prijatím Lisabonskej zmluvy.

Ciele Európskej únie

Hlavným cieľom Európskej únie je Európa s výrazným hospodárskym rastom, konkurencieschopnou ekonomikou a zlepšujúcou sa kvalitou životného prostredia. Novými cieľmi sú spoločná zahraničná a bezpečnostná politika a spolupráca v oblasti justície a vnútra. Mnohé jej ciele už boli zrealizované - menová únia a zavedenie občianstva únie. Európska únia už pol storočia sleduje cieľ týkajúci sa rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

tags: #zmluva #o #založení #európskeho #hospodárskeho #spoločenstva