Súdny poplatok 20a a jeho ústavnoprávne aspekty v judikatúre Ústavného súdu SR

Súdny poplatok, ako forma verejnoprávnej povinnosti, je dlhodobo súčasťou slovenského právneho poriadku. Jeho úprava, predovšetkým zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, prešla mnohými novelizáciami, čo svedčí o jeho citlivom postavení na rozhraní medzi zabezpečením príjmov štátneho rozpočtu a právom jednotlivca na prístup k spravodlivosti. V poslednom období sa do centra pozornosti dostala položka 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorá upravuje poplatky za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh, ak boli podané elektronicky a podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Táto položka vyvolala diskusie o jej ústavnosti a praktickom uplatňovaní, čoho dôkazom je aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Aktuálna právna úprava súdnych poplatkov

Zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov upravuje výber súdnych poplatkov za úkony a konania súdov. Prílohou tohto zákona je Sadzobník súdnych poplatkov, ktorý stanovuje konkrétne sadzby pre jednotlivé poplatkové úkony. Sadzobník súdnych poplatkov bol novelizovaný už viac ako 25-krát. Táto skutočnosť, ako aj citlivosť spoplatňovania prístupu jednotlivca k súdu spoločne spôsobujú, že ZoSP, a najmä jeho príloha v podobe sadzobníka súdnych poplatkov, sa postupne dostáva aj do záujmovej sféry Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Položka 20a Sadzobníka súdnych poplatkov

Položka 20a Sadzobníka súdnych poplatkov sa týka poplatkov za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh, ktoré súdny spis vytvoria, a rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných účastníkom, ak bolo podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Sadzby sú stanovené nasledovne:

• 0,10 eura za každú stranu
• najmenej 10 eur za podanie, ktoré je návrhom na začatie konania s prílohami
• najmenej 3 eurá za ostatné podania s prílohami

Táto položka bola do zákona o súdnych poplatkoch zaradená zákonom č. 273/2007 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2007.

Aplikačná prax a kontroverzie

Napriek dlhodobej existencii položky 20a v právnom poriadku, jej uplatňovanie bolo spočiatku sporadické. Dôvodom bola najmä obmedzená dostupnosť zaručeného elektronického podpisu (ZEP). S postupným rozširovaním ZEP-u, predovšetkým medzi advokátmi, sa však frekvencia pokusov o výber poplatkov podľa tejto položky zvyšuje.

Prečítajte si tiež: Riziká príspevkov online

V praxi sa vyskytujú prípady, kedy súd uloží účastníkovi konania povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podaní, ktoré boli doručené elektronicky a podpísané ZEP-om. Takéto uznesenie sa doručuje do vlastných rúk s doručenkou.

Táto prax však vyvoláva otázky, či je takýto postup správny a v súlade so zákonom. Argumentuje sa, že účastník konania nevyžaduje vyhotovenie rovnopisu a nemá z neho žiadny prospech. Navyše, nie je jasné, kto je v takomto prípade poplatníkom poplatku.

Judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky sa opakovane zaoberal problematikou súdnych poplatkov, vrátane položky 20a Sadzobníka. Vo svojich rozhodnutiach zdôrazňuje, že dane a poplatky predstavujú ústavne aprobované obmedzenie práva vlastniť majetok, avšak ich stanovenie musí byť v súlade s princípmi právneho štátu, teda jasné, určité a predvídateľné.

Rozhodujúca právna úprava

Z hľadiska platenia súdneho poplatku je potrebné považovať za rozhodujúcu tú právnu úpravu, ktorá bola platná v čase podania návrhu na začatie konania. Súdny poplatok sa správne určil podľa zákona o súdnych poplatkoch, ktorý bol účinný v čase podania tohto návrhu a ktorý bol splatný spolu s poplatkovým úkonom.

Nesúlad s ústavou

V minulosti Ústavný súd SR už vyslovil nesúladnosť niektorých položiek Sadzobníka s Ústavou SR, napríklad vo veci poplatku za konanie o námietkach proti exekúcii (PL ÚS 109/2011). Tieto rozhodnutia zdôrazňujú, že obmedzenia práva na prístup k súdu, ktoré vyplývajú z poplatkových povinností, musia sledovať legitímny cieľ a rešpektovať princíp proporcionality.

Prečítajte si tiež: Humanitárne víza a rozhodnutie ESD

Elektronická komunikácia a súdne poplatky

Ústavný súd sa zaoberal aj otázkou súdnych poplatkov v kontexte elektronickej komunikácie advokátov so súdmi. V tejto súvislosti posudzoval súlad § 82l ods. 3 zákona o súdoch a položky 20a Sadzobníka s ústavou a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Povinnosť elektronickej komunikácie

§ 82l ods. 3 zákona o súdoch ukladá orgánom verejnej moci, advokátom, súdnym exekútorom, notárom a správcom povinnosť doručovať podania do elektronickej schránky súdu a používať pri elektronickej komunikácii so súdom elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie.

Účel a motivácia

Ústavný súd zdôraznil, že účelom tejto povinnosti je elektronizácia justície a jej efektívnejšie fungovanie. Vyrubenie súdneho poplatku za nesplnenie tejto povinnosti má motivovať k využívaniu štátom zriadených elektronických schránok a prispievať k zefektívneniu justície.

Primeranosť zásahu

Ústavný súd tiež posudzoval, či je vyrubenie súdneho poplatku za nedodržanie povinnosti elektronickej komunikácie primeraným zásahom do práva na súdnu ochranu.

Zákaz odmietnutia spravodlivosti

Ústavný súd pripomína, že zo všeobecného hľadiska je v nadväznosti na čl. 6 Dohovoru vyvoditeľný zákaz odmietnutia spravodlivosti (tzv. denegatio iustitiae). V tejto súvislosti je dôležité, či spôsob komunikácie, ktorý právny zástupca zvolil (napr. podanie v listinnej podobe), nemá za následok zásah do samotnej podstaty práva na spravodlivé súdne konanie.

Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na súdny poplatok

Ďalšie relevantné právne vety

• Zo znenia § 109 ods. 1 písm. b) OSP zjavne vyplýva, že k záveru o nesúlade všeobecne záväzného predpisu s ústavou, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorý sa má v predmetnej veci aplikovať, musí dospieť súd, nie účastník konania.
• Osobné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. j/ ZoSP zaiste sleduje účel, aby zaplatenie súdneho poplatku nesťažovalo uplatnenie práva na súdnu ochranu osobou, ktorá v dôsledku trestného činu iného je bez toho v nepriaznivej životnej situácii.
• Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a nie do právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Analýza a kritické zhodnotenie

Z judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že problematika súdnych poplatkov, vrátane položky 20a Sadzobníka, je komplexná a vyžaduje si starostlivé posudzovanie v každom jednotlivom prípade. Je potrebné zohľadňovať ústavné princípy, ako je právo na súdnu ochranu, princíp proporcionality a zákaz odmietnutia spravodlivosti.

Subjekt a objekt poplatkovej povinnosti

Podľa niektorých názorov, ak súd vykoná poplatkový úkon bez návrhu, neexistuje dôvod, pre ktorý by mala poplatková povinnosť vzniknúť práve pôvodcovi elektronického podania podpísaného ZEP-om.

Rovnosť účastníkov konania

Dôraz na rovnosť účastníkov by nemal absentovať ani pri forme procesných úkonov.

Ústavnoprávne aspekty

Ústavný súd vo všeobecnosti konštatuje, že dane a poplatky majúce charakter verejnoprávnej povinnosti peňažnej platby štátu (daňová a poplatková povinnosť) predstavujú ústavne aprobované obmedzenie práva vlastniť majetok. Rozlišovanie daní a poplatkov má v našom práve dlhodobú tradíciu a vychádza z neho i platný čl. 59 ústavy.

Požiadavka určitosti

Požiadavka určitosti má v prípade ukladania daní a poplatkov zásadný význam. Ich stanovením totiž dochádza vždy prinajmenšom k zásahu do vlastníckeho práva poplatníka, a to na účel zabezpečenia príjmov štátneho rozpočtu, ktorý je natoľko všeobecný, že ním možno odôvodniť povinnosť platiť daň či poplatok u rôznych subjektov a v rôznych výškach.

tags: #sudny #poplatok #20a #ustavny #sud #judikatura