
Súdny poplatok je platba, ktorú platí účastník konania pred začatím súdneho konania alebo po jeho skončení. Tento článok sa zaoberá rozhodovaním o súdnom poplatku, najmä v kontexte rozhodcovského konania a s dôrazom na možnosť rozhodovania bez nariadenia pojednávania. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, zohľadňujúc ekonomické, procesné a praktické aspekty.
V konaní pred rozhodcom je súdny poplatok vo všeobecnosti nižší, ako súdny poplatok na civilnom súde. Táto skutočnosť môže byť významným faktorom pri rozhodovaní, či sa spor bude riešiť prostredníctvom rozhodcovského konania alebo prostredníctvom štandardného súdneho procesu.
Rozhodcovské konanie sa vyznačuje dynamikou, efektivitou a rýchlosťou. V optimálnom prípade trvá rozhodcovské konanie od podania návrhu po právoplatné rozhodnutie od 15 do 30 dní. Táto rýchlosť je dosiahnutá vďaka efektívnemu procesu a možnosti písomného konania bez nariadenia pojednávania.
Rozhodcovské konanie je písomné, bez nariadenia pojednávania, čo vedie k úspore času a nákladov. Celá komunikácia prebieha písomne, najmä elektronickými prostriedkami. Tento prístup minimalizuje potrebu osobných stretnutí a znižuje náklady spojené s cestovaním a účasťou na pojednávaniach.
Konanie pred všeobecným súdom je prísne formalistické a striktne viazané na právne normy. Ustanovenie § 31 ods. 4 Zákona 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní však umožňuje po dohode účastníkov prejednať spor podľa zásad spravodlivosti. Takáto dohoda je často súčasťou vzorových rozhodcovských doložiek.
Prečítajte si tiež: Riziká príspevkov online
Rozhodcovské spory rozhoduje erudovaný právnik s dlhoročnou rozhodcovskou praxou a skúsenosťami, ktorý pôsobí ako lektor a prednáša postgraduálnym študentom predmet „Arbitráž a jiné formy ADR na Slovensku“.
Na návrh účastníka je možné v rámci rozhodcovského konania vydať predbežné opatrenie, ktorým rozhodca dočasne upraví pomery účastníkov, ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia (exekúcia) mohol byť ohrozený.
Rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom je plnohodnotným exekučným titulom, čo zabezpečuje jeho vykonateľnosť.
Konanie pred všeobecným súdom je verejné, a môže sa ho zúčastniť ktokoľvek. Naopak, rozhodcovské konanie je neverejné. To znamená, že o tomto majú vedomosť výhradne účastníci konania, rozhodca a jeho administratívny aparát, pričom rozhodca aj jeho administratívne zložky sú viazaní mlčanlivosťou.
Od 1. júla 2016 nadobudli účinnosť tri nové procesné kódexy: Civilný sporový poriadok (CSP), Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok. Nové kódexy nahradili Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb.) a do súdnej praxe priniesli množstvo zmien.
Prečítajte si tiež: Humanitárne víza a rozhodnutie ESD
Civilný sporový poriadok sa dotýka súdnych konaní, kde strany v konaní väčšinou tvrdia opak, teda sú v „spore“. Do úpravy CSP ani do ostatných nových procesných kódexov sa síce predmetné ustanovenie nepremietlo, štát však ostáva stranou sporu pre časť konania, v ktorom sa mu priznávajú určité práva/ukladajú určité povinnosti. Postup súdu pri nakladaní s finančnými prostriedkami, s ktorými hospodári súd, by mal zostať zachovaný.
Po 1.7.2016 musí byť podľa CSP strana obligatórne v predmetnom konaní zastúpená advokátom. Uvedené neplatí iba vtedy, ak je stranou fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Pri týchto osobách je naplnený kvalifikačný predpoklad o znalosti procesných práv a povinností, preto sa manudukačná povinnosť súdu nevyžaduje.
Súd je v súlade s § 160 ods. 2 CSP povinný vždy poučiť stranu o práve zvoliť si advokáta a o jeho práve obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
Podrobnosti týkajúce sa zaznamenávania priebehu súdneho pojednávania a iných procesných úkonov súdu pomocou technických prostriedkov sú upravené v § 56 Vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z.
Pojem bezodkladne je potrebné interpretovať vo význame „ihneď“. Bližší výklad pojmu bezodkladne možno vyvodiť z bohatej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR. Aj v prípade, ak v CSP nie je ustanovená lehota na rozhodnutie, alebo vykonanie procesného úkonu, mal by súd konať bezodkladne, ak je to objektívne možné.
Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na súdny poplatok
Keďže nové procesné kódexy prinášajú pre strany (rovnako i pre súd) nové procesné práva a povinnosti, o týchto strany ešte poučené neboli. Strany treba poučiť v rozsahu, v akom sa ich procesné práva a povinnosti k 1. júlu 2016 zmenili.
Na účely doručovania písomností právnickej osobe do zahraničia možno použiť ustanovenie § 106 ods. 1 písm. b) CSP. Okamih doručenia písomnosti je následne rozhodujúci pre nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia s ohľadom na príslušné ustanovenie CSP.
Ustanovenia CSP nezasiahli do právnej úpravy medzinárodných zmlúv a dohôd, ktorými je SR viazaná. Akékoľvek medzinárodnoprávne záväzky SR (aj) v oblasti doručovania písomností do cudziny majú prednosť pred zákonom.
Všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu.
Žalobu, ktorú je potrebné v zmysle § 116 ods. 2 CSP zverejniť na webovej stránke súdu potom nájdete na ľavej strane v sekcii s názvom „Úradná tabuľa“.
V zmysle ust. § 111 ods. 2 CSP, do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd. Pokiaľ sa pri doručovaní písomností na adresu do cudziny súdu vráti zásielka s poznámkou, že doručenie nebolo úspešné, uplatní sa v takom prípade fikcia doručenia podľa § 106 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z.
Ustanovenie § 109 CSP je určené predovšetkým na ochranu práv adresáta a jeho cieľom je zveriť preberanie zásielok len subjektom, ktoré na to adresát výslovne splnomocnil alebo poveril. Na tento účel postačuje akékoľvek splnomocnenie, ktoré obsahuje predpísané náležitosti.
Podľa § 124 CSP sa každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu. Ak súd usúdi, že ide o návrh na zmenu žaloby (v dôsledku uvedenia podstatnej zmeny alebo doplnenia rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe), bude postupovať podľa § 140 a nasl. O prípustnosti zmeny žaloby podľa § 140 ods. 2 CSP rozhoduje súd uznesením.
Žalobca má zrozumiteľne a určito opísať skutkový dej. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku, by mali byť jednoznačné a konkrétne, aby nemohlo dôjsť k zámene s iným skutkom.
Právna úprava konaní o opravných prostriedkoch obsahuje osobitné ustanovenia, ktoré pripúšťajú uplatnenie nových prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany iba v obmedzenom rozsahu a iba v určitom štádiu konania o opravnom prostriedku.
Sudcovská koncentrácia môže pôsobiť spätne do minulosti, a tiež i do budúcna. Pri spätnom pôsobení súd môže zisťovať, prečo strana dôkaz nepredložila už skôr a rozhodnúť, že na neskôr predložený dôkaz nebude prihliadať. Pri pôsobení do budúcna môže súd určiť lehotu na predloženie dôkazu s tým, že na dôkaz predložený po stanovenom termíne nebude prihliadať.
Ustanovenia CSP zužujú poučovaciu povinnosť súdu, a teda, súd nemá povinnosť poučovať strany o možnosti vzniesť námietku zaujatosti sudcu.
K určitým otázkam výlučne procesného charakteru môže súd pripojiť doložku, že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky. Ako príklad uvádzame: Súd môže vyzvať strany, aby sa vyjadrili, či súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 177 ods. 1 písm. b) CSP s tým, že pripojí doložku, že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky.
Podľa § 98 CSP sa vyhotovuje záznam technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku o procesných úkonoch, pri ktorých súd koná so stranou alebo vykonáva dokazovanie. Vyhlásenie rozsudku možno považovať za procesný úkon, pri ktorom súd koná so stranou, a to aj v prípade, ak bolo pojednávanie odročené na vyhlásenie rozsudku podľa § 219 ods. 2 CSP.
Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť sú základné povinnosti strán v civilnom procese (§ 150 ods. 1 CSP). Ak žalobca niektorú z týchto povinností nesplní, je procesnou sankciou strata sporu.
Výsluch strany je jedným z dôkazných prostriedkov podľa § 187 CSP a je možné ho vykonať len na návrh strany. Je to výrazom dispozičného princípu a princípu formálnej pravdy, ktorá je typická pre civilný proces po 1. júli 2016.
Podľa § 265 Civilného sporového poriadku, ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor.
Ak žalobca predloží spolu so žalobou platobný rozkaz na tlačive zverejnenom ministerstvom spravodlivosti na jeho webovom sídle a na vydanie platobného rozkazu sú splnené zákonom ustanovené podmienky a je zaplatený súdny poplatok, súd vydá platobný rozkaz najneskôr do desiatich pracovných dní od splnenia týchto podmienok. Návrh na vydanie platobného rozkazu je teda vo svojej podstate žalobou na zaplatenie určitej sumy.
V prípade, ak dlžník odmieta vrátiť peniaze, máte možnosť podať návrh na vydanie platobného rozkazu na súd. Ak nemáte elektronickú schránku tak je potrebné podať návrh na vydanie platobného rozkazu písomne príslušnému súdu kde ma žalovaný sídlo.
Žalobu je potrebné podávať na subjekt a ktorým ste mali uzatvorenú dohodu. Určite nemôžete žalovať hneď konateľa (resp. V súdnom konaní je potrebné preukázať existenciu dlhu.
Riešením je podanie návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu v zmysle ust. Nariadenia EP, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze. Návrh na súd sa musí podať na príslušnom na to určenom tlačive a ak sú splnené všetky podmienky, súd platobný rozkaz vydá obvykle do 30 dní od podania návrhu.
Ak je predpoklad, že sa platobný rozkaz súdu určite nepodarí doručiť do vlastných rúk žalovanému, nie je z časového hľadiska dobrým riešením platobný rozkaz. V takom prípade je skôr vhodnejšie podať klasickú žalobu, kde súd má rôzne ďalšie možnosti doručovania, a nie je viazaný doručovaním do vlastných rúk.
Cieľom viacerých zmien je posilniť procesnú ekonomiku konania vrátane zásady hospodárnosti konania (napr. § 16 ods. 1, § 214 ods. 3, § 250f ods. 3). Zámerom niektorých ustanovení je zrýchlenie civilného konania a odstránenie zbytočných prieťahov (napr. § 45a, § 47 ods. 1, § 214 ods. 3, § 250ja ods. 3).
K vzniku prieťahov v občianskom súdnom konaní výraznou mierou prispievajú problémy v doručovaní. Hlavné smery právnej úpravy doručovania súdnych písomností smerujú k zamedzeniu možných obštrukcií realizovaných "nedobromyseľnými" účastníkmi konania.
Zavedenie časovej lehoty na predloženie námietky zaujatosti nadriadenému súdu sa v praxi docielilo urýchlenie vybavenia námietky zaujatosti.
Doklad o doručení písomnosti súdu tzv. doručenka má povahu verejnej listiny.
Zo zákona sú oslobodené niektoré súdne konania. To, že sú oslobodené zo zákona znamená, že v nich súd nevyrubuje žiadne poplatky a účastník takéhoto konania nemusí žiadať o oslobodenie osobitnou žiadosťou. Od poplatku je oslobodený aj ten, komu bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu.
Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednej inštancii. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá aj v odvolacom konaní vo veci samej.
tags: #sudny #poplatok #rozhodovanie #bez #nariadenia #pojednavania