Súdny Poplatok a Práva Duševného Vlastníctva: Komplexný Prehľad

Duševné vlastníctvo je kľúčovým aspektom moderného podnikania a kreatívnej činnosti. Jeho ochrana je nevyhnutná pre zabezpečenie spravodlivej odmeny za tvorivú prácu a pre podporu inovácií. Právne spory v tejto oblasti však môžu byť nákladné, a preto je dôležité rozumieť súdnym poplatkom a možnostiam oslobodenia od nich. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o súdnych poplatkoch v kontexte práva duševného vlastníctva, pričom zohľadňuje aktuálnu legislatívu a judikatúru na Slovensku.

Úvod do Práva Duševného Vlastníctva

Duševné vlastníctvo je chápané ako majetok nehmotnej povahy, ktorý je výsledkom tvorivého myslenia alebo tvorivej duševnej činnosti fyzickej osoby. Podlieha právnej ochrane a jeho používanie je viazané na súhlas autora, resp. majiteľa práv. Obsahuje informácie o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom, o práve priemyselného vlastníctva, o práve proti nekalej súťaži, zahŕňa tiež informácie napr. o ochranných známkach.

Tvorivá Duševná Činnosť

Autorský zákon ani ďalšie osobitné predpisy, ktoré upravujú priemyselno-právnu ochranu, neobsahujú definíciu „tvorivej duševnej činnosti“. Keďže ide o pojem mimoprávny, je možné vychádzať len z právnej teórie, podľa ktorej tvorivú činnosť možno charakterizovať ako činnosť spočívajúcu vo vytvorení nehmotného výtvoru s tým, že dosiahnutie tohto výsledku závisí od osobných vlastností tvorcu, bez ktorých by tento výtvor nebol vôbec dosiahnutý. Osobnostnými vlastnosťami tvorcu je najmä schopnosť tvoriť literárne, umelecky alebo vedecky, pričom s touto schopnosťou býva spojené nadanie (talent) a iné prvky patriace medzi osobnostné vlastnosti, ktoré sú tvorcovi dané, ale aj ktoré nadobudol napr. štúdiom.

Oblasti Duševného Vlastníctva

Vzťahy, ktoré vznikajú v súvislosti s vytvorením a použitím autorského diela alebo umeleckého výkonu, v súvislosti s výrobou a použitím zvukového záznamu, audiovizuálneho záznamu alebo vysielania a v súvislosti s vytvorením alebo zhotovením a použitím počítačového programu alebo databázy, upravuje zákon č. 185/2015 Z. z.

Predmetom autorského práva je autorské dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, t. j. literárne dielo, slovesné dielo, divadelné dielo, hudobné dielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia, kartografické dielo alebo iný druh umeleckého diela alebo vedeckého diela, ak tieto diela spĺňajú podmienku, že sú jedinečným výsledkom tvorivej činnosti autora vnímateľným zmyslami, bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia, pod podmienkou, že nie sú vylúčené z ochrany autorského práva. Za predmet autorského práva sa napr. nepovažuje myšlienka, spôsob, systém, metóda, koncept, princíp, objav alebo informácia, ktorá bola vyjadrená, opísaná, vysvetlená, znázornená alebo zahrnutá do diela. Ochrana podľa Autorského zákona sa nevzťahuje napr. na právne predpisy, úradné rozhodnutia, normy, technické predlohy a pod.

Prečítajte si tiež: Riziká príspevkov online

Autorom je fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila, pričom ustanovenia Autorského zákona o autorovi sa vzťahujú aj na jeho dedičov. Výhradné osobnostné práva určujú, že autor má právo na autorstvo k svojmu dielu, má právo rozhodnúť o jeho zverejnení, má právo byť označený ako autor dohodnutým spôsobom a má právo na nedotknuteľnosť svojho diela. Výhradné majetkové práva určujú, že autor má právo použiť svoje dielo a právo udeliť súhlas na použitie svojho diela, za ustanovených podmienok má právo na odmenu za použitie diela. Majetkové práva udelením súhlasu na použitie diela nezanikajú, sú neprevoditeľné, nemožno sa ich vzdať, nemožno ich postihnúť ani exekúciou a sú predmetom dedičstva. Osobitne sú upravené napr. počítačové programy, databázy a diela vytvorené zamestnancom.

V tejto súvislosti je potrebné upozorniť, že v súlade so znením § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon“) živnosťou nie je využívanie výsledkov duševnej tvorivej činnosti chránených osobitnými zákonmi (zákon č. 517/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch).

Právo priemyselného vlastníctva chráni predmety priemyselného vlastníctva, ktoré sa vytvárajú tvorivou duševnou činnosťou, napr. vynálezy, technické riešenia, dizajny alebo predmety priemyselného vlastníctva na označenie, ktoré slúžia na rozlíšenie výrobkov a služieb na trhu (napr. ochranné známky). zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, zákon č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch, zákon č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach, zákon č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch. Priemyselno-právna ochrana (súvisí viac s obchodnou a technickou sférou, výrobou a službami) je formálna. Ochrana na predmety priemyselného vlastníctva vzniká pri splnení formálnych podmienok, t. j. zápisom do príslušného registra.

Súdne Poplatky v Kontexte Práva Duševného Vlastníctva

Súdny poplatok je platba, ktorú účastník konania platí štátu za úkony súdu. Upravuje ho zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. V kontexte práva duševného vlastníctva sa súdne poplatky platia najmä pri podávaní žalôb na ochranu práv duševného vlastníctva, ako sú:

• Žaloby na ochranu autorských práv
• Žaloby na ochranu ochranných známok
• Žaloby na ochranu patentov
• Žaloby na ochranu proti nekalej súťaži

Súdny poplatok za podanie žaloby je 99,50 EUR, pričom ak by predmetom konania bolo aj peňažné plnenie (napr. náhrada škody), poplatok sa zvyšuje podľa hodnoty predmetu sporu.

Prečítajte si tiež: Humanitárne víza a rozhodnutie ESD

Výzva na Zaplatenie Súdneho Poplatku

Výzvu na zaplatenie súdneho poplatku (§ 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch) súd poplatníkovi zasiela v prípade nezaplatenia súdneho poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania; následkom nezaplatenia súdneho poplatku je zastavenie konania. Účelom výzvy nie je uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok, ale upozornenie na jej nesplnenie. Sama povinnosť vyplýva zo zákona a je podmienkou pre pokračovanie súdu v konaní. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku teda nie je rozhodnutím, neukladá sa ňou povinnosť účastníkovi konania, a nevzťahujú sa na ňu požiadavky kladené na obsahové náležitosti rozhodnutia.

Platobná nedisciplinovanosť účastníka je sama o sebe neželaná, lebo súdy zbytočne zaťažuje, a ak účastník napriek výzve a upozorneniu na následky takéhoto konania v tejto nedisciplinovanosti pokračuje, za svoje konanie musí niesť procesnú zodpovednosť.

Uznesenie na Zaplatenie Súdneho Poplatku

Uznesením na zaplatenie súdneho poplatku (§ 10 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch) súd účastníkovi ukladá povinnosť zaplatiť súdny poplatok v taxatívne vymedzených prípadoch. Ide o konania, v ktorých súd už začal konať vo veci samej, ďalej vo veciach v ktorých vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi, ktorému súd ustanovil opatrovníka, pretože nie je známy jeho pobyt, alebo sa mu nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu v cudzine, alebo ak došlo k rozšíreniu návrhu alebo podaniu vzájomného návrhu v tej istej veci potom, ako súd začal konať vo veci samej, ak ide o opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu.

Oslobodenie od Súdnych Poplatkov

Zákonodarca v citovanom ustanovení Občianskeho súdneho poriadku pripúšťa možnosť čiastočného, prípadne úplného oslobodenia od súdnych poplatkov. Predpokladom priznania oslobodenia od súdnych poplatkov je v prvom rade samotná žiadosť účastníka konania, preukázanie dôvodov, spočívajúcich v majetkových, sociálnych, finančných a pod. pomeroch účastníka, odôvodňujúcich oslobodenie od súdnych poplatkov a súčasne preukázanie, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Povinnosťou súdu je skúmať splnenie podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov v každom prípade.

Účelom ustanovenia § 138 O.s.p. je, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové a sociálne pomery znemožnené uplatňovať alebo brániť svoje právo. Pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov musia byť súčasne splnené dve podmienky. Prvou je nepriaznivá finančná, resp. majetková situácia a druhou skutočnosť, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva (teda quasi pravdepodobnosť úspechu v ďalšom konaní na strane žiadateľa). V prípade fyzických osôb sa prihliada aj na osobné a rodinné pomery. Vychádzajúc, ako z jazykového výkladu uvedeného zákonného ustanovenia, tak aj z jeho účelu, je zrejmé, že oslobodenie od zaplatenia súdnych poplatkov má slúžiť na to, aby sa odstránili majetkové prekážky prístupu k súdu.

Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na súdny poplatok

Žalobca môže požiadať o oslobodenie od súdneho poplatku, a to súčasne s podaním žaloby alebo neskôr, najneskôr však do uplynutia lehoty, ktorú súd určil na zaplatenie poplatku. Oslobodenie môže byť priznané čiastočne alebo úplne, ak súd prizná úplné oslobodenie, žalobca poplatok za návrh neplatí vôbec.

Podanie Sťažnosti

S účinnosťou od 1. júla 2017 (v zmysle novelizovaných ustanovení zákona č. 71/1992 Zb. zákonom č. 152/2017 Z.z.) je konanie o súdnych poplatkoch vrátane vydania uznesenia o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, jednoinštančné a vedie sa výlučne na súde prvej inštancie. Proti uzneseniu, ktorým vyšší súdny úradník rozhodol o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, nie je od 1. júla 2017 prípustné odvolanie, nakoľko v zmysle § 14 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. sa uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku už nepovažuje za rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie.

Podanie sťažnosti a súčasné zaplatenie súdneho poplatku nie sú dôvodom na zrušenie rozhodnutia o zastavení konania. Ani dodatočné (po určenej lehote) zaplatenie vyrubeného súdneho poplatku a následné podanie sťažnosti nezvrátia zastavenie konania. Došlo k diametrálnej zmene pôvodnej praxe, keď Občiansky súdny poriadok umožňoval v rovnakom prípade podať odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania, a ak bol v odvolacej lehote súdny poplatok zaplatený, súd uznesenie o zastavení konania zrušil a ďalej vo veci konal. V rozhodnutí o zastavení konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku v lehote má byť v poučení riadne uvedené, že (na základe § 14 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch) nie je prípustné odvolanie, ale tiež, že je prípustná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia. Tiež tam treba uviesť jej náležitosti podľa § 243 CSP a kam má sťažnosť smerovať. je nesprávne. Nedostatočne informuje účastníka konania o jeho procesných právach. s tým, že v podobných prípadoch (absentujúce poučenie alebo nesprávne poučenie) sa lehota na podanie odvolania predlžuje na tri mesiace. Toto možno analogicky aplikovať aj na uznesenie, využijúc § 234 ods.

Ochrana Práva Duševného Vlastníctva v Praxi

Úspešne si budujete vlastnú „značku“. Následne však zistíte, že niekto používa rovnaké alebo veľmi podobné označenie ako Vy, prípadne parazituje na Vašej dobrej povesti či inak zneužíva to, čomu ste dlhé roky venovali nielen čas, ale aj svoje financie. Ako v takejto situácii postupovať a čo žiadať?

Najistejšou variantou ako sa chrániť v prostredí konkurencie, je zaregistrovať si svoju značku ako ochrannú známku. V takom prípade nesmie žiadna tretia osoba v obchodnom styku v spojení so svojimi tovarmi alebo službami používať označenie, ktoré je zhodné s Vašou ochrannou známkou alebo je jej podobné tak, že by na strane verejnosti existovala pravdepodobnosť zámeny medzi Vašimi tovarmi/službami a tovarmi/službami tejto tretej osoby. Zjednodušene povedané, ak Vaša spoločnosť podniká napríklad v oblasti poskytovania kozmetických služieb a zaregistrovali ste si Vašu značku ako ochrannú známku pre územie Slovenskej republiky, žiaden iný podnikateľ nemôže na Slovensku používať rovnaké alebo podobné označenie v súvislosti s kozmetickými službami. Majiteľ ochrannej známky je oprávnený sa všetkých nárokov označených vyššie domáhať na súde podaním žaloby, pričom je oprávnený uplatniť všetky, ako aj iba niektoré z nich.

Ak ešte nie ste majiteľom ochrannej známky, ale rozhodnete sa pre registráciou ochrannej známky, je potrebné zvážiť, pre aké územie budete potrebovať ochranu, a teda v akom územnom rozsahu chcete svoje podnikanie realizovať. Od toho si viete následne určiť, či Vám postačuje registrácia iba pre Slovensko, prípadne celú Európsku úniu, či iné jednotlivé krajiny. Výhodou ochrannej známky je aj to, že v podstate chráni podnikateľa aj pred tým, aby si iná osoba registrovala doménu, ktorej súčasťou by bola ochranná známka. Ak máme napríklad registrovanú slovenskú ochrannú známku „Stentors“, a to pre poskytovanie právnych služieb, avšak následne zistíme, že iný poskytovateľ právnych služieb si zaregistroval doménové meno stentors.sk, tak je možné žiadať, aby došlo k zrušeniu registrácie takéhoto doménového mena. V rámci Slovenskej republiky je možné sa obrátiť na spoločnosť SK-NIC, a.s., ktorá je výhradnou registračnou autoritou pre doménu najvyššej úrovne .sk a ktorá spravuje centrálny register domén. V tomto smere je možné okrem klasického súdneho konania iniciovať aj tzv. ADR - alternatívne riešenie sporu a v ňom sa domáhať zrušenia registrácie doménového mena (nie však všeobecného zdržania sa užívania doménového mena, a teda napríklad zakázať opätovné zaregistrovanie rovnakého doménového mena po zrušení registrácie). Iniciovanie ADR nebráni stranám sa následne alebo aj popri ADR obrátiť na súd, pričom je skôr inštitútom využívaným v prípade, ak strany pre vyriešenie sporu potrebujú stanovisko experta a spor sa týka iba dosiahnutia zrušenia registrácie doménového mena, ktoré zabezpečí samotná registračná autorita (ide teda o „samovykonateľné rozhodnutie“).

Konaním konkurencie môže dôjsť aj k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti Vašej spoločnosti, a to napríklad tým, že by tretia osoba predávala pod Vaším označením nekvalitné alebo poškodené produkty, a bolo by možné preukázať, že zákazníci, ktorí takéto produkty zakúpili, boli v domnení, že ide o tovar Vašej spoločnosti, prípadne ak by Vás konkurencia ohovárala a očierňovala. Pri zásahu do dobrej povesti súdy niekedy (neexistuje zatiaľ jednotná prax) vyžadujú preukázať negatívny následok a uvádzajú, že nepostačuje iba ohrozenie dobrej povesti, preto je vhodné si pripraviť dôkazy aj ohľadom takýchto negatívnych následkov (napr. pokles tržieb, strata zákazníkov a pod.). Do úvahy prichádza aj uplatnenie nárokov z nekalej súťaže, nakoľko porušovatelia sa často krát dopúšťajú zároveň konaní, ktoré sú nekalou súťažou, a teda konaním v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom (ide tzv. generálnu klauzulu). Označenie môže byť aj súčasťou obchodného mena spoločnosti, a preto môže byť chránené aj ako obchodné meno. Platí, že obchodná spoločnosť nesmie pri svojej činnosti používať obchodné meno iného podnikateľa.

Zhrnúc vyššie uvedené, je zrejmé, že právny poriadok ponúka podnikateľom viaceré prostriedky právnej ochrany v prípade, ak dochádza k neoprávnenému zásahu do ich značky či podnikania, pričom vyššie uvedený výpočet nárokov určite nie je konečný a v individuálnom prípade môžu byť využité aj iné prostriedky, a to dokonca aj inštitúty trestného konania. Každopádne, ak dochádza k takémuto neoprávnenému konaniu Vašej konkurencie, je vhodné ju na to dôrazne upozorniť, pričom niekedy postačuje aj iba bežná výzva.

Súdne Poplatky pri Vyporiadaní Bezpodielového Spoluvlastníctva Manželov (BSM)

Právna úprava súdnych poplatkov, ktoré strany sporu platia v súvislosti s konaním o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je pomerne stabilná. V súčasnej podobe bola zavedená dnes už zrušeným zákonom o súdnych poplatkoch (zákon č. 140/1984 Zb.), ktorého právnu úpravu účinný zákon o súdnych poplatkoch (zákon č. 71/1992 Zb.) prevzal a zachoval tak rozdelenie platenia súdneho poplatku v tomto konaní do dvoch fáz - poplatok ex ante a poplatok ex post. Napriek tomu, že od účinnosti spomínaného zákona (1. januára 1985) uplynulo viac než 35 rokov, stále sa v praxi opakujú prípady, keď súdy vyrubujú súdne poplatky nesprávne, pričom rozdiel často predstavuje tisíce eur.

Poplatok Ex Ante

1. sa platí súdny poplatok 66 eur. V prípade podania žaloby elektronickými prostriedkami [§ 6 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej aj "zákon o súdnych poplatkoch")] sa platí polovica, teda 33 eur. ex ante. V prípade, ak poplatok nebude zaplatený spoločne s podaním žaloby, súd žalobcu na jeho zaplatenie vyzve, pričom mu určí lehotu, spravidla 10 dní od doručenia výzvy. (nie "môže zastaviť"). nie sudca, ktorému je zverená "len" právomoc rozhodovať o sťažnostiach proti rozhodnutiu o zastavení konania vydanému vyšším súdnym úradníkom.

Poplatok Ex Post

2. Druhým druhom súdneho poplatku, ktorý sa platí v súvislosti s vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je poplatok za vyporiadanie. poplatok, ktorý prvoinštančné súdy vyrubujú spravidla v meritórnom rozsudku alebo po jeho vyhlásení osobitným uznesením. Jeho právny základ spočíva v § 2 ods. 1 písm. b) zákona o súdnych poplatkocha v sadzobníku súdnych poplatkov [položka 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch]. Inak sa tento poplatok vyrubuje a platí len raz, a to v súvislosti s meritórnym rozhodnutím vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak dôjde ku skončeniu konania nemeritórnym rozhodnutím (späťvzatie žaloby), poplatok súd nemôže vyrubiť, a to ani v prípade, ak späťvzatiu predchádzalo siahodlhé dokazovanie a množstvo pojednávaní. Tu je stále použiteľné stanovisko Najvyššieho súdu SR sp. zn. "v prípade späťvzatia návrhu na vyporiadanie BSM nemožno žiadnemu z účastníkov vyrubiť poplatok za vyporiadanie BSM, a to ani v tom prípade, ak k späťvzatiu došlo po viacerých pojednávaniach s obšírnym dokazovaním. "na účely vyrubenia súdneho poplatku v zmysle § 7 ods. 8 zákona o súdnych poplatkoch, hodnota aktív - nehnuteľností, na ktorých sa účastníci zhodli, je 160 373 eur. Hodnota pasív predstavuje výšku nezaplatených pôžičiek, ktoré spolu predstavujú sumu vo výške 107 373 eur. Z tejto sumy potom súd vyčíslil 1 % (530 eur) a každej zo strán nariadil zaplatiť polovicu tejto sumy, čiže 265 eur. sa vyrubí v minimálnej výške podľa položky 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov, a to ako 66 eur. Na toto ustanovenie neprihliadal napríklad Okresný súd Skalica v rozhodnutí sp. zn. "keďže zákon o súdnych poplatkoch hovorí len o veciach a hodnotách, poplatkový základ tvoria iba aktíva. Pasíva sa do základu ani nezahŕňajú, ani sa o ne poplatkový základ neznižuje.

#

tags: #sudny #poplatok #pravo #dusevneho #vlastnictva