Povinná starostlivosť o zamestnancov v zmysle Zákonníka práce

Zamestnanci majú v zmysle čl. 36 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Túto oblasť bližšie špecifikuje najmä zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Tento zákon garantuje fyzickým osobám právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania.

Základné princípy ochrany práce

Definícia ochrany práce a BOZP

V § 146 ods. 1 Zákonníka práce sa definuje pojem „ochrana práce“. Ochrana práce je neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov. Primárne za ňu zodpovedá zamestnávateľ, ale aj zamestnanec ako spoluzamestnanec, ktorý musí dbať na bezpečnosť a zdravie ostatných.

V druhej vete § 146 ods. 2 Zákonníka práce sa definuje pojem „bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci“. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov.

Spolupráca medzi subjektmi

Ustanovenie § 146 ods. 3 Zákonníka práce vo všeobecnosti stanovuje pravidlo spolupráce medzi viacerými subjektmi. Hoci toto ustanovenie explicitne nepokrýva celý rozsah zástupcov zamestnancov podľa § 11a Zákonníka práce (príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník), ak u zamestnávateľa pôsobí zamestnanecká rada/zamestnanecký dôverník, aj táto by mala byť zapojená do otázok súvisiacich s opatreniami v oblasti ochrany práce. Uvedené možno odvodiť z ustanovení o povinnosti prerokovať so zástupcami zamestnancov, prípadne sa s nimi dohodnúť, resp. ich informovať o opatreniach, či už podľa Zákonníka práce alebo podľa osobitných predpisov, napr. podľa § 237 ods. 2 zamestnávateľ vopred prerokuje so zástupcami zamestnancov najmä opatrenia na zlepšenie hygieny pri práci a pracovného prostredia.

Znalosť predpisov BOZP

Znalosť právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je neoddeliteľnou a trvalou súčasťou kvalifikačných predpokladov. Uvedené znamená, že pred zaradením zamestnanca na výkon práce má byť poučený o otázkach BOZP súvisiacich s prácou, ktorú má vykonávať a tieto znalosti má aplikovať aj počas trvania pracovnoprávneho vzťahu. Ak zamestnanec nepozná (z vlastnej viny) predpisy, ktoré sú spojené s bezpečnosťou práce, ktorú vykonáva, a táto neznalosť môže zapríčiňovať napr. škodu pre zamestnávateľa, riziko jeho úrazu alebo úrazu iných osôb, je to dôvod na to, aby sa so zamestnancom mohol skončiť pracovný pomer podľa § 63 ods. 1 písm. 1) v § 47 ods. 1 písm. a). Zamestnávateľ je tiež povinný pri nástupe do zamestnania oboznámiť mladistvého zamestnanca a v prípade fyzickej osoby vykonávajúcej ľahké práce uvedené v § 11 ods. 4 zákona č. 124/2006 Z. z.

Prečítajte si tiež: Zákonník práce a ukončenie zamestnania

Pojem „právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci“ vymedzuje § 39 ods. 1 Zákonníka práce. Vo väzbe na vetu, že znalosť právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je neoddeliteľnou a trvalou súčasťou kvalifikačných predpokladov, ich dodržiavanie zamestnancom sa má zohľadniť aj v hodnotení pracovných výsledkov (posledná veta § 146 ods. 4). Z uvedeného vyplýva, že napríklad ak zamestnanec A dosiahol lepší výsledok ako zamestnanec B a zamestnanec A nedodržal pravidlá BOZP, malo by sa to premietnuť v jeho hodnotení.

Ochrana zamestnancov pri výkone práv BOZP

Zákonník práce v § 146 ods. 5 ustanovuje, že odborným zamestnancom povereným plnením úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (pozri zákon o BOZP), zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (pozri § 19 zákona o BOZP) a zamestnancom (t. j. každému zamestnancovi) nesmie byť spôsobená ujma za to, že sa domáhajú dodržiavania opatrení alebo predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Napríklad ak zamestnanec upozornil zamestnávateľa na nedodržanie bezpečnostných postupov, porušenie pravidiel BOZP (napr. nepridelenie osobných ochranných prostriedkov), nemôže byť za toto upozornenie (prípadne aj podnet na inšpekciu práce) postihovaný.

Ďalšie povinnosti zamestnávateľa

Zákonník práce upravuje len časť povinností zamestnávateľa pri ochrane práce (pri zabezpečovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci). Sú to spravidla ustanovenia regulujúce rozsah vykonávanej práce (obmedzenie maximálnej dĺžky pracovného času a pracovnej zmeny - § 85 a nasl.), tempo a pracovnú záťaž (všeobecné pravidlá o nastavovaní noriem spotreby práce - § 133), povinnosť zabezpečiť priestor pre regeneráciu, resp. odpočinok (prestávky v práci, odpočinok medzi pracovnými zmenami, v týždni - § 91 až § 95, dovolenka - § 100 a nasl.) a pod. Zákonník práce konkrétne nerieši otázky spojené napr. s vybavením pracoviska (ak áno, tak len v náznakoch - napr. podľa § 98 ods. 3).

Povinnosti zamestnávateľa v oblasti BOZP

Sústavné zaisťovanie bezpečnosti a ochrany zdravia

Zákonník práce od zamestnávateľa požaduje v zmysle § 147 ods. 1, že zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci. Sústavnosť znamená, že otázka bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci je trvalá otázka a nie je možné v určitom čase nezabezpečovať zamestnancom bezpečnosť a ochranu ich zdravia. Zákonník práce za týmto účelom ukladá zamestnávateľovi určité povinnosti.

Medzi tieto povinnosti patrí:

Prečítajte si tiež: Zákonná Starostlivosť o Zamestnancov

• Prevencia: Zákonník práce nevymedzuje pojem prevencia. Na účely zákona o BOZP v zmysle § 3 písm. b) sa prevenciou rozumie systém opatrení alebo činností, ktoré majú za cieľ predchádzať ohrozeniu života a zdravia zamestnancov a znižovať výskyt pracovných úrazov a chorôb z povolania.
• Potrebné prostriedky: Zamestnávateľ musí zabezpečiť všetky potrebné prostriedky na ochranu zdravia a bezpečnosti.
• Vhodný systém na riadenie ochrany práce: Zamestnávateľ je povinný vytvoriť a udržiavať efektívny systém riadenia BOZP.

Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať sa meniacim sa skutočnostiam.

Osobitný zákon o BOZP

V nadväznosti na všeobecné vymedzenie Zákonník práce v § 147 ods. 2 stanovuje, že ďalšie povinnosti zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje osobitný zákon. Týmto zákonom je zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Novela č. 154/2013 Z. z. účinná od 1. 7. 2013, ktorou sa novelizoval zákon o BOZP, v § 5 ods. 1 ustanovuje, že zamestnávateľ je povinný vypracovať, aktualizovať a pravidelne vyhodnocovať koncepciu politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Práva a povinnosti zamestnanca v oblasti BOZP

Zamestnanec má v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci práva aj povinnosti. Práva z titulu, že je potrebné ho chrániť pred rizikami, ktoré vyplývajú z práce, ktorú vykonáva, ako aj z prostredia, v ktorom sa práca vykonáva a zároveň je potrebné, aby si aj tieto riziká uvedomoval.

Medzi práva zamestnanca patrí:

1. Právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (t. j. majú vykonávať prácu v takých podmienkach, aby sa vylúčilo, resp. minimalizovalo riziko napr. pracovného úrazu, choroby z povolania a pod.).
2. Právo na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia (uvedené súvisí s konkrétnymi pracovnými procesmi a pracovnými prostrediami - napr. zamestnanec pracujúci s chemikáliami musí byť oboznámený s ich škodlivými účinkami).
3. Právo na informácie o opatreniach na ochranu pred účinkami nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia (t. j. zamestnávateľ je povinný informovať zamestnanca o tom, ako sa má chrániť pred nebezpečenstvami).

Podľa druhej vety § 148 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec je povinný dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s ktorými bol riadne oboznámený, a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s ktorými bol riadne oboznámený. Povinnosti zamestnanca ďalej ustanovuje § 12 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z. z.

Prečítajte si tiež: Práva zamestnancov pri starostlivosti o rodinu

Zákonník práce zároveň v § 148 ods. 2 všeobecne stanovuje, že ďalšie práva a povinnosti zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje osobitný zákon. Týmto zákonom je zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

Kontrola BOZP odborovým orgánom

Kontrolu odborovým orgánom upravuje § 149 Zákonníka práce. Aplikácia tohto ustanovenia nastáva len u zamestnávateľa, u ktorého pôsobí odborová organizácia (pozri § 230 Zákonníka práce o pôsobení odborovej organizácie). Kontrolu potom vykonáva odborový orgán odborovej organizácie. Zákonník práce upravuje práva odborového orgánu demonštratívne („najmä“).

Odborový orgán môže kontrolovať napr.:

• aktuálnosť koncepcie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a program jej realizácie,
• vnútorné predpisy a pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ich aktuálnosť,
• postup, akým zamestnávateľ postupuje pri posudzovaní rizík spojených s vykonávanou prácou u zamestnávateľa,
• dodržiavanie ustanovení o rekondičných pobytoch,
• vzdelávanie zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
• vyšetrovanie a evidovanie pracovných úrazov.

Odborový orgán má právo fyzicky preveriť pracovisko a zariadenie zamestnávateľa (stroje, na ktorých sa pracuje, ich bezpečnosť a technický stav). Kontroluje sa bezpečnosť objektu zamestnávateľa, budovy (aj z hľadiska požiarnej bezpečnosti, ako sú únikové cesty, označenie - informačné a výstražné značky), ich osvetlenie, schodiská, usporiadanie pracoviska (ergonómia), veľkosť pracovného priestoru (dostatočný), prístupové komunikácie. Kontroluje sa technický stav zariadení (strojov), bezpečnosť a revízne prehliadky vyhradených technických zariadení, dodržiavanie technologických postupov pri výrobe, používanie strojov v súlade s návodom a pod.

Pre vykonanie kontroly je dôležitá súčinnosť zamestnávateľa. Zamestnávateľ je povinný byť súčinný. V tejto súvislosti je potrebné, aby sa odborový orgán dohodol so zamestnávateľom (štatutárnym orgánom). Odborový orgán nahlásil zamestnávateľovi vykonanie kontroly podľa § 149 Zákonníka práce. Na tejto kontrole sa má zúčastniť aj osoba, ktorá má konať v mene odborovej organizácie, ale nie je zamestnancom zamestnávateľa.

Podľa § 230 ods. 3 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný umožniť vstup inej osobe. Zákonník práce nestanovuje, že v prípade § 230 ods. 3 Zákonníka práce nemôže ísť aj o vyšší odborový orgán (jeho zástupcu), pretože nevymedzuje, o ktorú osobu by malo ísť, a ani nešpecifikuje, o ktorú osobu môže ísť.

Na pracovisko v súlade s § 230 ods. 3 vstúpila iná osoba. Podľa § 240 ods. 6 zástupcovia zamestnancov, odborníci plniaci úlohy pre zástupcov zamestnancov sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone svojej funkcie a ktoré boli zamestnávateľom označené ako dôverné.

Postup pri zistení nedostatkov

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. je zamestnávateľ povinný vyšetrovať príčiny vzniku pracovných úrazov a chorôb z povolania a prijímať opatrenia na ich odstránenie. V § 17 ods. 5 zákona o BOZP sa stanovuje oznamovacia povinnosť zamestnávateľa, napr. ak ide o závažný pracovný úraz, tak sa oznamuje inšpektorátu práce. Odborový orgán má právo zúčastniť sa na vyšetrovaní pracovného úrazu.

Ak boli zistené nedostatky, odborová organizácia má právo požadovať odstránenie nedostatkov:

• v prevádzke (napr. chýbajúce ochranné prvky),
• na strojoch a zariadenia (napr. nefunkčné bezpečnostné zariadenia),
• pri pracovných postupoch (napr. nedodržiavanie technologických postupov).

O nedostatkoch podľa § 149 odseku 1 písm. c) Zákonník práce stanovuje, že o nedostatkoch podľa § 149 odseku 1 písm. c) sa spisuje protokol. Zákonník práce špecifikuje, čo má obsahovať tento protokol.

Ak odborový orgán požaduje prerušenie práce z dôvodu bezprostredného a vážneho ohrozenia života a zdravia zamestnancov a túto skutočnosť uviedol aj v protokole z kontroly, podľa § 149 ods. 3 Zákonníka práce o požiadavke na prerušenie práce podľa § 149 ods. 1 písm. c) bez zbytočného odkladu upovedomí inšpekciu práce.

V nadväznosti na to podľa § 7 ods. 8 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. inšpektorát práce je povinný bezodkladne preskúmať odôvodnenosť požiadavky odborového orgánu na prerušenie práce podľa osobitného predpisu [§ 149 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce].

Špecifické situácie a skupiny zamestnancov

Práca nadčas a nočná práca

Zákonník práce upravuje pravidlá týkajúce sa práce nadčas (§ 97) a nočnej práce (§ 98). Napríklad v § 97 ods. 11 Zákonníka práce sa stanovuje, že zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, nemožno nariadiť prácu nadčas. Prácu nadčas možno s týmto zamestnancom dohodnúť výnimočne pri prácach podľa § 97 ods. 11 Zákonníka práce.

Zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť

Otázku účasti zástupcov zamestnancov na otázkach bezpečnosti a ochrany zdravia upravuje napr. § 10 zákona o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Toto právo sa realizuje voči zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. zamestnávateľ je povinný umožniť zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci účasť na všetkých rokovaniach týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo ich informovať o týchto rokovaniach.

Odborový orgán sa na otázkach bezpečnosti a ochrane zdravia zúčastňuje aj na základe § 39 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú aj pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vydané zamestnávateľmi po dohode so zástupcami zamestnancov.

Osobitné skupiny zamestnancov a ich ochrana

Podľa platnej právnej úpravy je možné rozoznávať určité kategórie zamestnankýň, ktorým sú vytvárané aj špecifické pracovné podmienky.

Zákonník práce v § 164 ods. 1 až 3 stanovuje, že zamestnávateľ je povinný prihliadať na potreby osamelých rodičov, ktorí sa starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov. Ak požiada tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času alebo v odôvodnených prípadoch o skorší návrat na pôvodný spôsob organizácie práce, zamestnávateľ je povinný ich žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody. Zároveň, ak je to z pohľadu pracovnej pozície zamestnanca možné, zamestnávateľ môže umožniť prácu z domu, podľa § 164 ods. 3 Zákonníka práce.

Pokiaľ ide o absenciu z dôvodu starostlivosti o dieťa, Zákonník práce v § 141 ods. 1 ustanovuje, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť pracovné voľno z dôvodov, ako je vyšetrenie či ošetrenie dieťaťa v zdravotníckom zariadení, ak to nie je možné vykonať mimo pracovného času, na nevyhnutne potrebný čas.

Osamelý zamestnanec starajúci sa o maloleté dieťa mladšie ako tri roky požíva ochranu v podobe zákazu výpovede zo strany zamestnávateľa podľa § 64 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce alebo zákazu okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 3 Zákonníka práce.

tags: #zákonník #práce #povinná #starostlivosť #o #zamestnancov