
Sociálne poistenie je povinné verejnoprávne poistenie, ktoré predstavuje najrozsiahlejšiu časť systému sociálneho zabezpečenia občanov. Na Slovensku je sociálne poistenie upravené Zákonom o sociálnom poistení, ktorý sa vzťahuje na všetkých občanov SR okrem policajtov, profesionálnych vojakov a vojakov prípravnej služby. Povinnosť platiť sociálne poistenie vzniká prvým dňom pracovnoprávneho vzťahu, z ktorého občan získava príjem. Minimálnu výšku hrubého príjmu, z ktorého je občan povinný platiť sociálne poistenie, určuje Zákon o sociálnom poistení. Ten presne definuje aj podmienky, pri ktorých táto povinnosť občanovi zaniká. Odvody do Sociálnej poisťovne si možno platiť aj dobrovoľne. Osoby, ktoré musia a ktoré môžu platiť odvody do Sociálnej poisťovne, sú presne sanovené zákonom. V závislosti od toho, či sa jedná o nemocenské, dôchodkové, úrazové, garančné poistenie alebo poistenie v nezamestnanosti, sa potom tzv. osobný rozsah sociálneho poistenia mení. Výška sadzieb pre výpočet odvodov sociálneho poistenia závisí od toho, kto je platcom tohto poistenia. Pre výpočet konečnej výšky sociálnych odvodov je však okrem sadzieb potrebné poznať aj vymeriavací základ, z ktorého sa pomocou sadzieb vypočítava konečné poistné. Všeobecný vymeriavací základ predstavuje priemernú mesačnú mzdu, ktorú za príslušný rok určuje štatistický úrad, vynásobenú číslom 12, teda celkovým počtom mesiacov v roku. Takto vypočítané poistné sa odvádza na účet Sociálnej poisťovne vždy spätne za predchádzajúci mesiac, a to do 8. Sociálne dávky tvoria spolu so sociálnym poistením a sociálnou pomocou komplexný systém sociálneho zabezpečenia občanov. V rámci sociálneho poistenia sa poškodeným občanom v závislosti od konkrétnej situácie vyplácajú dávky z nemocenského, dôchodkového, úrazového a garančného poistenia, a z poistenia v nezamestnanosti. K jednotlivým typom sociálneho poistenia prislúchajú konkrétne a špecifické druhy dávok, na ktorých vyplatenie musí občan spĺňať zákonom stanovené podmienky.
Odvody živnostníka do zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne (resp. preddavky na poistenie) závisia od viacerých faktorov. Od 1. januára 2026 dochádza k významným zmenám v oblasti odvodov živnostníkov. Tretí konsolidačný balík opatrení výrazne skrátil tzv. odvodové prázdniny začínajúcich živnostníkov a naopak zvýšil sadzby zdravotného poistenia a tiež aj minimálnu výšku odvodov do Sociálnej poisťovne.
V roku 2026 dochádza k významným zmenám v oblasti platenia sociálnych odvodov. Predovšetkým sa zavádzajú minimálne sociálne odvody pre nízkopríjmových živnostníkov, ktorí podľa starých pravidiel neplatili žiadne sociálne odvody. Došlo tiež k nárastu minimálneho vymeriavacieho základu pre výpočet výšky sociálnych odvodov. Výška odvodov živnostníka do Sociálnej poisťovne závisí najmä od príjmu, ktorý živnostník dosiahol v predchádzajúcom kalendárnom roku. Noví živnostníci (so vznikom živnostenského oprávnenia kedykoľvek v roku 2026) budú podľa novelizovaných pravidiel povinní platiť odvody do Sociálnej poisťovne od 1. dňa 6.
Pre porovnanie, podľa pravidiel platných v roku 2025, mal novozaložený živnostník odvodové prázdniny až do 1.7., resp. 1.10. (pri predĺžení lehoty na podanie daňového priznania) nasledujúceho kalendárneho roka po vzniku živnosti. Prechodné obdobie pre (ne)platenie sociálnych odvodov v období od 1.1.2026 do 30.6.2026 sa aplikuje pre dve kategórie živnostníkov. Platí to pre tých živnostníkov, ktorí podľa starých pravidiel nespĺňali podmienku pre platenie sociálnych odvodov z dôvodu nízkeho príjmu (tzv. nízkopríjmový živnostníci) a pre nových živnostníkov, ktorým živnostenské oprávnenie vzniklo kedykoľvek v roku 2025. Za živnostníka s nízkymi príjmami je považovaný taký živnostník, ktorý dosiahol za rok 2024 príjmy (bez odpočítania výdavkov) menej ako 8 580 eur a za rok 2025 menej ako 9 144 eur. Pre rok 2026 je minimálny vymeriavací základ pre platenie poistného do Sociálnej poisťovne vo výške 914,40 Eur, t. j. novozaložení živnostníci, ktorým sa skončí obdobie odvodových prázdnin (1. deň 6.
Podľa nových pravidiel živnostník nebude platiť žiadne sociálne odvody len počas prvých 6 mesiacov odvodových prázdnin od založenia živnosti. Odvodové prázdniny pre sociálne odvody skončia 1. dňa 6. Novou právnou úpravou boli značené skrátené odvodové prázdniny novozaloženým živnostníkom. Taktiež sa v zásade zrušila možnosť neplatenia sociálnych odvodov v ďalších rokoch pre nízkopríjmových živnostníkov, ktorí by podľa starých pravidiel neplatili žiadne sociálne odvody. Dočasné prechodné obdobie pre (ne)platenie sociálnych odvodov v období od 1.1.2026 do 30.6.2026 platí ešte pre tých živnostníkov, ktorí podľa starých pravidiel nespĺňali podmienku pre platenie sociálnych odvodov z dôvodu nízkeho príjmu (tzv.
Prečítajte si tiež: Ako ovplyvňuje dĺžka práce váš dôchodok?
V roku 2016 došlo k zvýšeniu sadzby zdravotných odvodov živnostníkov z 15% na 16% z vymeriavacieho základu (v prípade osôb so zdravotným postihnutím 8 % z vymeriavacieho základu) a to do ôsmeho dňa po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca. Povinnosť platiť odvody do zdravotnej poisťovne vzniká živnostníkovi odo dňa, kedy sa stal samostatne zárobkovo činnou osobu. Existujú aj výnimky, kedy nemusí živnostník platiť odvody do zdravotnej poisťovne (preddavky) hneď od začiatku podnikania. K takejto situácií dochádza ak je súčasne popri podnikaní študentom, či na materskej, dôchodku, alebo je súčasne zamestnanec a živnostník. Minimálny vymeriavací základ pre zdravotné poistenie (t.j. najnižšia možná suma, z ktorej sa vypočíta výška zdravotných odvodov) je suma 762 eur.
Častokrát živnostníci zvažujú prechod na s.r.o. z dôvodu optimalizácie odvodov. Niet sa čomu čudovať, keďže pri s.r.o. je viacero možností, ako ušetriť na platení odvodov. Najčastejší prípad optimalizácie je taký, že do zdravotnej poisťovne platíte len minimálny preddavok a do Sociálnej poisťovne sa neplatí žiaden odvod.
Sociálnej a zdravotným poisťovniam. (napr. sadzieb poistného alebo „oslobodenia“ od časti odvodov. alebo druhom práce. V zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. pracovnú činnosť (tzn. období (max. o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce je dodržanie výnimočnosti. nie je určené na nahrádzanie pracovného pomeru uzatvoreného pracovnou zmluvou. prípadoch priniesť nižšie odvodové zaťaženie. alebo nepravidelný príjem, ovplyvňuje výšku odvodov. sa odmena vypláca jednorazovo, resp. Výnimkou je uzavretie dohody na dobu najviac jedného kalendárneho mesiaca, ktorá sa považuje za dohodu s nepravidelným príjmom (odmena je vyplatená len jednorazovo, nie pravidelne). príjmov zamestnancov (napr. sa dohôd s nárokom na pravidelný príjem,do 8. časti článku. odvody sa platia preddavkovo. ročného zúčtovania zdravotného poistenia za daný rok. stávajú samoplatiteľmi. musia zdravotné odvody platiť sami. znižuje vymeriavací základ na platenie poistného u vybraných dohodárov. umožní získať vyššiu čistú mzdu. zamestnávateľa). len na jednu dohodu za mesiac. študentov a zvlášť pre dôchodcov). odvodovú odpočítateľnú položku. (50 % z 1 430 eur, čo je priemerná mzda za rok 2023). dohodárov aj zamestnávateľov. nie sú študentmi ani dôchodcami. dohodárov sú podrobnejšie popísané v ďalších častiach článku. klasických dohodárov, ktorí nie sú poberateľmi dôchodku. *Ak mesačná odmena dohodára prevýši sumu odvodovej odpočítateľnej položky, t. j. bude vyššia ako 715 eur, poistné na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti platí zamestnávateľ aj dohodár len z rozdielu prevyšujúceho túto hranicu. *Ak mesačná odmena dohodára prevýši sumu odvodovej odpočítateľnej položky, t. j. bude vyššia ako 715 eur, poistné na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti (platia len výsluhoví dôchodcovia v dôchodkovom veku) platí zamestnávateľ aj dohodár len z rozdielu prevyšujúceho túto hranicu. **Pri predčasnom starobnom dôchodku podlieha odmena zdravotným odvodom na strane dohodára i zamestnávateľa, ak je predčasný starobný dôchodok priznaný, ale vyplácanie dôchodku je pozastavené. a dohody o vykonaní práce. o dohodu s nárokom na pravidelný alebo nepravidelný príjem. *Platí u dôchodcov, ktorí si uplatnia odvodovú odpočítateľnú položku. ** Platí u dôchodcov, ktorí si neuplatnia odvodovú odpočítateľnú položku alebo uplatnia, ale ich príjem prevýši sumu 200 eur mesačne. Výnimkou je platenie poistného na garančné poistenie a úrazové poistenie, ktoré za dohodára platí zamestnávateľ z celej výšky odmeny bez ohľadu na to, či si dôchodca uplatňuje alebo neuplatňuje odvodovú odpočítateľnú položku. si musí odsledovať výšku svojho príjmu z dohody. eur za kalendárny rok. starobného dôchodku je dôchodca povinný platiť zdravotné odvody (tzn. pomer. ani na strane zamestnávateľa. štúdia vysokej školy a nedovŕšila 26 rokov. jeho mravnosť. neuplatnení odvodovej odpočítateľnej položky. dohody s nárokom na pravidelný či nepravidelný príjem. *Platí u študentov, ktorí si uplatnia odvodovú odpočítateľnú položku. **Platí u študentov, ktorí si neuplatnia odvodovú odpočítateľnú položku alebo uplatnia, ale ich príjem prevýši sumu 200 eur mesačne. o brigádnickej práci študentov v roku 2025.
1 Zamestnanec - poistné od 1. 1. Zamestnanec - poistné od 1. 1. zamestnanca podľa osobitného predpisu (napríklad § 102 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 517/2008 Z. z., § 146 ods. 3 zákona č. 154/2001 Z. z.
2 Zamestnávateľ - poistné od 1. 1. Zamestnávateľ - poistné od 1. 1.
Prečítajte si tiež: Odchod do dôchodku - kalkulačka
3 SZČO - poistné od 1. 1. SZČO - poistné od 1. 1. Od 1. júla 2025, resp. od 1. októbra 2025 alebo dňom opätovného oprávnenia SZČO na výkon alebo prevádzkovanie činnosti resp. dňom opätovného vykonávania tejto činnosti podľa jej čestného vyhlásenia (pri činnostiach, ktoré možno vykonávať bez oprávnenia) po týchto dátumoch (v období do 30. júna 2026 resp. do 30.
4 Dobrovoľne poistená osoba - poistné od 1. 1. Dobrovoľne poistená osoba - poistné od 1. 1. Osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo poistená, si vymeriavací základ v zákonom stanovených hraniciach určuje sama. Osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistená a dobrovoľne poistená v nezamestnanosti, si vymeriavací základ v zákonom stanovených hraniciach určuje sama.
5 Štát - poistné od 1. 1. Štát - poistné od 1. 1.
Minimálny vymeriavací základ za obdobie od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 je určený pre povinne poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) a dobrovoľne poistenú osobu vo výške 60 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na sociálne poistenie, t. j. 914,40 eur. Minimálny vymeriavací základ pre zamestnanca už s účinnosťou od 1. Maximálny vymeriavací základ platný od 1. januára 2026 do 31. Poznámka: Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol. Suma poistného na jednotlivé druhy poistenia a poistného do rezervného fondu solidarity sa určuje z vymeriavacieho základu vždy samostatne.
Prečítajte si tiež: Štatistiky zamestnanosti dôchodcov