Telesné Požiadavky Conik Charakteristika

Tento článok sa zaoberá problematikou telesných požiadaviek a charakteristiky v kontexte pedagogiky a s tým súvisiacich právnych predpisov na Slovensku.

Úvod do pedagogiky

Príprava mladej generácie predstavuje jednu zo základných otázok existencie a vývoja ľudskej spoločnosti. Nahromadené životné skúsenosti viedli k vzniku praktickej vedy o výchove človeka, ktorá sprostredkúva mladej generácii informácie potrebné pre život a prácu v spoločnosti. Okrem praktickej stránky výchovy sa hľadali najefektívnejšie spôsoby prípravy detí a mládeže, čím vznikla teória, ktorá sa zaoberá otázkami výchovy.

Pedagogika, pochádzajúca z gréckeho "pais" (dieťa, chlapec) a "agoge" (viesť), pôvodne označovala vzdelaných otrokov, ktorí sprevádzali deti bohatých pánov do škôl, učili sa s nimi a starali sa o ne. Hoci je pojem pedagogika pomerne starý, neoznačovala sa ním hneď výchovná a vzdelávacia činnosť. Otázky výchovy a vzdelávania sa riešili v rámci filozofie. Za zakladateľa pedagogiky ako vedy o výchove sa považuje nemecký pedagóg Johan Friedrich Herbart.

Predmet a podmienky pedagogiky

Predmet pedagogiky sa vymedzuje nasledovne:

  1. Sú to javy, ktoré skúma iba pedagogika a žiadna iná veda sa nimi nezaoberá.
  2. Sú to javy, ktoré ovplyvňujú a súvisia s vyučovacím procesom a sú predmetom skúmania aj iných vedných disciplín.

Pedagogika pri svojom skúmaní vychádza z poznávania vonkajších a vnútorných podmienok výchovy. Vonkajšie podmienky výchovy sú kultúrne, politické a ekonomické. Vnútorné podmienky výchovy sú osobnosť človeka, jeho biologická a psychologická podstata. Vo výchove dochádza k prepájaniu vonkajších a vnútorných podmienok. Pedagogika skúma, ako tieto podmienky ovplyvňujú vývin jedinca a usiluje sa o vytváranie optimálnych podmienok v škole, v rodine a mimo školy.

Prečítajte si tiež: Ako sa starať o dieťa s telesným postihnutím

Štruktúra pedagogických vied

Pedagogika ako veda o výchove zahŕňa širokú oblasť skúmania. Vplýva to aj z toho, že už samotná výchova je jav veľmi široký a zložitý. Pedagogická veda pozostáva z viacerých disciplín, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú, pričom každá je ale zameraná na inú oblasť skúmania.

Horizontálne členenie pedagogických vied:

  1. Všeobecná pedagogika
  2. Didaktika pedagogiky - teória vyučovania, skúma vyučovací proces zo všetkých jeho stránok (čo učiť, ako učiť, aké metódy, prostriedky používať).
  3. Teória výchovy (skúma a vysvetľuje výchovné javy a deje, určuje ciele, obsah, zásady, metódy a formy jednotlivých výchov).
  4. Teória výchovy mimo vyučovania (CVČ, ZUŠ)
  5. Teória správy a riadenia školstva
  6. Špeciálna pedagogika
  7. Dejiny pedagogiky

Vertikálne členenie:

Berie do úvahy vek:

  1. Pedagogika predškolského veku
  2. Pedagogika školského veku
  3. Pedagogika stredoškolského veku
  4. Pedagogika vysokoškolského veku
  5. Pedagogika dospelých
  6. Pedagogika vojenská

Jan Amos Komenský (1592-1670)

Jan Amos Komenský, narodený 28. marca 1592 v Nivnici a zomrel 15. novembra 1670 v Amsterdame, bol členom biskupov Jednoty bratskej (evanjelická cirkev). Po roku 1620 odchádza z krajiny ako exulant. Pôsobil v Poľsku (Lešno), Švédsku, Anglicku, Uhorsku a Holandsku (Naarden, kde je pochovaný). Je považovaný za učiteľa národov. Jeho filozofia sa volá pansofia - všemúdrosť.

Diela:

  • Informatorium školy materské - praktická príručka pre učiteľov a vychovávateľov detí predškolského veku.

  • Veľká didaktika - učebnica pedagogiky, zaoberá sa tu takmer všetkými otázkami výchovy a vzdelávania, je tu stanovený cieľ výchovy, podmienky, ktorých by sa mala výchova vzdelávať a prostriedky, ktorých by sa mala realizovať. Vyslovil viaceré pokrokové názory:

    Prečítajte si tiež: Závažné telesné postihnutie: komplexný prehľad

    1. Vyučovanie v materinskom jazyku
    2. Vyučovací proces rozdelil na 45 minútové jednotky
    3. Bol za vzdelávanie chlapcov aj dievčat
    4. Prihliada na vekové osobitosti žiakov
    5. Zdôrazňuje zásadu názornosti, primeranosti, aktivity

  • Orbis Pictus (Svet v obrazoch)

  • Brána jazykov otvorená - učebnica latinčiny

  • Labyrint sveta a ráj srdce - filozoficko-literárne dielo o pomeroch a problémoch v spoločnosti

Vzťah pedagogiky k iným vedám

Pedagogika pri riešení problémov veľmi úzko spolupracuje aj s inými vedami, najmä s takými, ktoré sa dotýkajú formovania osobnosti človeka, či ide o vedy spoločenské, prírodné, alebo technické. Najužšie je pedagogika spojená s filozofiou, aj preto, že sa v rámci nej dlhé roky vyvíjala.

  • Filozofia - je veda o najvšeobecnejších zákonitostiach vývoja prírody, spoločnosti a myslenia.

    Prečítajte si tiež: Telesné postihnutie a odškodnenie: Právna analýza

  • Etika - náuka o morálke, je taká veda o mravnosti. Hodnoty: zdravie, vzdelanie, rodina, práca, priateľstvo, peniaze.

  • Estetika - náuka o umení, kráse, o zákonitostiach estetického vnímania a osvojovania si sveta, rozvíja vnímanie a estetické cítenie, tvorivosť v umeleckej oblasti.

    • Úlohy estetiky:

      1. Poznávať, vnímať, prežívať a hodnotiť umelecké dielo
      2. Utvárať pozitívny vzťah ku kultúre a umeniu
      3. Rozvoj vlastnej tvorivosti
      4. Vychovávať ku kultúrnosti a vkusu

  • Anatómia a Fyziológia - poskytuje človeku informácie o stavbe a činnosti ľudského organizmu, najmä činnosti mozgu, o poruchách fyzických a psychických, ktoré vplývajú na výkonnosť detí a mládeže.

  • Psychológia - skúma základné zákonitosti psychickej činnosti, učenia, zovšeobecňuje podmienky vývinu správania a psychiky na rôznych vývinových stupňoch.

  • Sociológia - veda o spoločnosti, analyzuje sociálne prostredie, v ktorom sa výchovný proces odohráva a sociálne faktory ovplyvňujúce vývin jedinca.

  • Nevyhnutná je znalosť aj iných vied: história, logika, právo, ekonomika, matematicko-technické vedy…

Pramene pedagogiky

Pri skúmaní pedagogických javov sa pedagogika opiera o súčasné historické pramene, ktoré môžu mať písomnú, ústnu a hmotnú povahu.

Historické pramene:

  1. Rôzne názory filozofov, pedagógov, historikov v minulosti
  2. Rôzne učebnice, učebné pomôcky, pedagogická tlač, školské zákony a vyhlášky, archívny materiál, archeologické výskumy, archív

Súčasné pramene:

Školská prax, rodinná výchova, vplyv mimoškolských zariadení rôznych spolkov a združení, médiá a ich vplyv. Pedagogika sa upiera aj o pramene iných vied, pričom štúdium týchto prameňov ukazuje, čo bolo v pedagogike už objavené a načo sa ešte treba zamerať. Pedagogickým výskumom sa zaoberá viacero vedeckých, pedagogických pracovísk celoštátneho a regionálneho významu.

Činitele rozvoja osobnosti

Rozvoj osobnosti prebieha pod vplyvom rôznych činiteľov, ktoré môžeme rozdeliť do dvoch kategórii:

a) činitele vonkajšie - sociologické, spoločenské

b) činitele vnútorné - biologické, psychologické

Vnútorné činitele:

Človek prichádza na svet s určitými vrodenými dispozíciami, ktoré v spojitosti s prostredím ovplyvňujú jeho ďalší vývin. V tejto súvislosti sa hovorí najmä o dedičnosti.

  • Dedičnosť - schopnosť organizmu zachovať a odovzdávať znaky a vlastnosti z rodičov na potomkov. Dedičnosťou sa zaoberá genetika. Problémy dedičnosti, ale nie sú ešte vedecky doriešené, preto nie je možné presne vedecky vymedziť jej podiel na rozvoj človeka. Dedičnosť určuje: stavbu tela a mozgu, pohlavie, centrálnu nervovú sústavu - určuje schopnosť učiť sa a napredovať, farbu očí.

Vonkajšie činitele rozvoja osobnosti:

Patrí sem: prostredie a jeho vplyv.

  • Prostredie - všetko, čo človeka obklopuje, čo ho podnecuje a vyvoláva v ňom určité psychické reakcie. Človek sa neprispôsobuje k svojmu okoliu pasívne, ale aktívne zasahuje do svojho prostredia, mení ho, takto zmenené prostredie spätne vplýva na človeka.

Prostredie delíme z viacerých hľadísk:

  1. Z priestorového hľadiska:

    • Mikroprostredie - osobný priestor, v ktorom žijeme
    • Mezo - obec, mesto
    • Makro - kraj, Slovensko, Európa

  2. Podľa povahy činnosti:

    • Pracovné
    • Obytné
    • Rekreačné

  3. Podľa charakteru podnetov:

    • Prírodné
    • Spoločenské - tvoria ho jednotlivci i sociálne skupiny pôsobiace na človeka
    • Kultúrne - je tvorené hmotnými i nehmotnými výsledkami ľudskej činnosti

Rodina

Základná jednotka spoločnosti, ktorá poskytuje domov, istotu a bezpečie. Z hľadiska spoločnosti je základnou spoločenskou jednotkou a z hľadiska príslušníkov rodiny je malou spoločenskou skupinou. Je spoločensky schválená forma partnerského spolužitia členov rodiny, ktorých spájajú pevné príbuzenské zväzky.

Vývoj rodiny:

  1. Matriarchát - vedúce postavenie v rodine má žena, matka
  2. Patriarchát - vedúce postavenie v rodine majú muži
  3. Egalitárna - muži a ženy majú rovnocenné postavenie v rodine

Funkcie rodiny:

  1. Výchovná
  2. Ochranná
  3. Emocionálna
  4. Ekonomická (materiálna)
  5. Biologicko-reprodukčná

Príčiny, prečo dieťa nemôže žiť a byť vychovávané v rodine, možno rozdeliť do troch okruhov:

  1. Rodina nevznikla
  2. Rodina sa rozpadla
  3. Rodina síce existuje, ale z najrôznejších dôvodov rodičia sa nemôžu o dieťa starať

Typy rodinnej výchovy:

  1. Demokratický - dieťa je šťastné a dobre pripravené na život
  2. Direktívny (diktátorský), (autoritatívna) - rodič uznáva iba svoj názor, dieťa potom môže byť utiahnuté, bojazlivé až agresívne
  3. Liberálny - je ľahostajný, dieťa po takejto výchove nemá žiadnu autoritu, správa sa bezočivo a bez rešpektu

Náhradná rodinná starostlivosť sa uskutočňuje viacerými formami:

  1. Ústavnej starostlivosti
  2. Pestúnskej starostlivosti
  3. Osvojenia (adopcie)

Typy rodiny:

  1. Harmonická (funkčná)
  2. Dysharmonická

Štruktúra výchovno-vzdelávacej sústavy

  1. Jasle a materské školy

  2. Základné školy:

    • 1. stupeň - žiaci si osvojujú základné vzdelávacie zručností a návyky, dôraz sa kladie na vyučku materinského jazyka a matematiky
    • 2. stupeň - nadväzujú na 1.stupeň a rozvíjajú vedomosti nadobudnuté z 1.stupňa

  3. Stredné školy - ich úlohou je zabezpečiť odborné a všeobecné vzdelanie, pričom vzdelanie sa rozširuje o voliteľné predmety

  4. Vysoké školy - pripravujú vysoko kvalifikovaných odborníkov v oblasti vedeckej, hospodárskej, sociálnej a aj kultúrnej. I.,II.,III. - Bc. IV.,V. - Mgr. Alebo Ing, na čele VŠ je rektor a potom za jednotlivé fakulty sú dekani.

Existujú aj zariadenia pre výchovu a vzdelávania dospelých (univerzity tretieho veku, akadémie tretieho veku, seniorské centrá). Výchovná činnosť sa uskutočňuje v týchto formách:

  1. V sústave už existujúcich škôl
  2. Formou štúdia popri zamestnaní
  3. Prostredníctvom ďalšieho rozširovania kvalifikácie
  4. Prostredníctvom kultúrno-osvetových inštitúcii a jazykových škôl

Výchova mimo vyučovania

Zaoberá sa ňou pedagogika voľného času. Výchovu mimo vyučovania realizujú: centrá voľného času, školské kluby a domovy mládeže, školy v prírode, jazykové školy. Výchova mimo vyučovania sa vyznačujú týmito špecifickými znakmi: dobrovoľnosť, heterogénnosť (z hľadiska veku i pohlavia), metódy a formy práce podporujú aktivitu deti a ich pocit samostatnosti. Obsah výchovy mimo vyučovania tvoria tieto zložky: oddychová činnosť, rekreačná činnosť, príprava na vyučovanie, záujmové činnosti, pracovné činnosti.

Pedagóg voľného času

Výchovu vo voľnom čase považujeme za súčasť výchovy v škole a v školských zariadeniach. Preto aj voľno-časové aktivity realizujú kvalifikovaní pedagógovia.

Vlastnosti pedagógov voľného času:

  1. Demokrat s optimistickými názormi
  2. Tvorivosť
  3. Aktivita
  4. Originálnosť
  5. Spoločenskosť
  6. Trpezlivosť

V práci pedagóga voľného času majú najväčší význam zručnosti: pedagogické, pedagogicko-psychologické, spoločenské, sebaregulačné, praktické.

Pre pedagóga voľného času možno vyčleniť viaceré sociálne roly:

  1. Mal by byť diagnostik - zisťuje a skúma potreby a záujmy deti
  2. Poradca
  3. Náhradný rodič
  4. Emocionálny faktor
  5. Koordinátor a riadiaci činiteľ
  6. Vedecký a umelecký poradca
  7. Organizátor pre výchovy
  8. Manažér

Hra ako prostriedok výchovy

Hra má pre dieťa z prostriedkov výchovy najväčší význam. Sprevádza nás od útleho detstva. Mnohostranne rozvíja ľudskú osobnosť: schopnosti, city, fantáziu, predstavivosť, myslenie, reč, tvorivosť, vedomosti, zručnosti a návyky. Hra má veľký význam pre mravnú stránku dieťaťa, formuje jeho vôľu i charakter a tiež emocionálnu stránku. Rozvíja pracovné zručnosti i estetickú stránku.

Význam hier:

  • Prehlbuje a upevňuje poznatky a poznávacie schopnosti
  • Rozvíja reč
  • Rozvíja sociálne vzťahy
  • Rozvíja charakterové vlastnosti

Druhy hier:

  1. Funkcionálne - zakladajú sa na jednoduchých pohyboch a činnostiach
  2. Konštruktívne (tvarové)
  3. Fikcionálne - hra na niekoho, alebo na niečo
  4. Pohybové (športové)

Usmerňovanie hry:

Hry nie sú vždy iba činnosťou detí, často do nich zasahujú i dospelí. Najmä pri tvorivých hrách je vhodná prítomnosť dospelého:

  1. Aby deti nevypadli z hry
  2. Aby nehrali tie isté deti hlavné úlohy
  3. Aby sa deti nemuseli podriaďovať vedúcemu dieťaťu
  4. Aby dohliadala na bezpečnosť pri hre

Rozlišujeme viacero stupňov riadenie hry učiteľom:

  1. Voľné - minimálne, alebo žiadne zásady učiteľa

Hra ako fyzická činnosť dieťaťa

  • Pohyb, ktorý dieťa pri hre vykonáva je prirodzený. Precvičuje si končatiny, rozvíja rýchlosť, obratnosť, silu a vytrvalosť. Pohyb je ovplyvňuje aj činnosť vnútorných orgánov (srdce, pľúca, krvný obeh).
  • V telesnej výchove majú nezastupiteľné miesto pohybové hry a športovanie.
  • Pri pohybových aktivitách sa často využívajú pohybové hračky a telovýchovné náčinie.

Hra ako psychická činnosť dieťaťa

  • Hra má za úlohu vštepovať deťom vedomosti nenásilnou formou.
  • Hra rozvíja poznávacie psychické procesy.
  • Rozvoj prosociálneho správania, emocionálneho a estetického rozvoja.

Postup hry

  1. Príprava hry - doma (plánovanie, ciele, vymýšľanie hry, príprava rekvizít) a na mieste (rozmiestenie rekvizít, príprava miesta ku hre)
  2. Príprava účastníkov - prevlečenie, zhromaždenie
  3. Rozdelenie do skupiniek
  4. Motivácia ku hre
  5. Vysvetlenie pravidiel
  6. Príprava tímu, dohadovanie stratégie
  7. Upratovanie po hre

Hračka

Vec alebo predmet, ktorý používame pri hre.

Rozdelenie hračky podľa toho pri akej hre sa používa:

a) Námetové hry: vhodné sú postavy a predmety zo života a okolia dieťaťa. Medzi námetové hry patrí napr. hra na lekára. Námetové hračky sú teda:

  • Postavy - bábiky, zvieratká
  • Dopravné prostriedky - autá, lode,…
  • Zariadenie - napr. pre domácnosť, lekára
  • Súbory hračiek s námetom - mesto, les, záhrada

b) Dramatické hry: pre dramatické hry sú vhodné prstové bábky, dlaňová bábky, postavičky, ktoré si deti samé vytvoria na hru divadielok.

c) Konštrukčné hry - stavebnice zostavené z rôznych častíc. Z nich dieťa vytvára rôzne objekty. Vhodné sú však aj prírodné a netradičné materiály ako piesok, kamene, sneh… Dieťa samo zostrojuje, vymýšľa - rozvoj divergentného myslenia (vyžaduje vyprodukovanie viacerých druhov riešenia), manuálnej zručnosti, motoriky, koordinácie, fantázie.

tags: #telesné #požiadavky #conik #charakteristika

Ďalšie články