Život so sluchovým postihnutím: Výzvy a možnosti

Úvod

Sluchové postihnutie predstavuje významnú prekážku v živote človeka, ovplyvňujúcu jeho sociálnu interakciu, vzdelávanie a v neposlednom rade aj zamestnanie. Tento článok sa zameriava na problematiku sluchového postihnutia, jeho rôzne aspekty a predovšetkým na možnosti, ktoré sa osobám so sluchovým postihnutím ponúkajú v oblasti pracovného uplatnenia. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto téme, vrátane legislatívnych rámcov, podporných služieb a praktických rád pre zamestnávateľov aj pre samotných uchádzačov o zamestnanie so sluchovým postihnutím.

Sociálna izolácia osôb so zdravotným postihnutím je závažným celospoločenským problémom. Osoby so zdravotným postihnutím (so špecifickými potrebami) sa vo svojom živote stretávajú s inými prekážkami a tiež mnohokrát riešia odlišné problémy týkajúce sa bežného života, ako ľudia intaktnej populácie. Cieľom je poukázať na nezastupiteľný význam counselingu pri sociálnej práci s osobami so zdravotným postihnutím s cieľom dosiahnuť ich nezávislý život.

Definícia a typy sluchového postihnutia

Sluchové postihnutie je zastrešujúci termín pre rôzne stupne a typy straty sluchu. Môže byť vrodené alebo získané v priebehu života, a jeho závažnosť sa môže pohybovať od miernej straty sluchu až po úplnú hluchotu. Dôležité je rozlišovať medzi prelingválnou a postlingválnou stratou sluchu, pretože nástup straty sluchu pred osvojením si jazyka (prelingválna) má významný vplyv na vývoj reči a jazyka.

Typy sluchového postihnutia:

  • Prevádzacia porucha sluchu: Problém je v prenose zvuku vonkajším alebo stredným uchom.
  • Percepčná porucha sluchu: Problém je vo vnútornom uchu (kochlea) alebo v sluchovom nerve.
  • Zmiešaná porucha sluchu: Kombinácia prevodnej a percepčnej poruchy sluchu.
  • Centrálna porucha sluchu: Problém je v mozgových centrách, ktoré spracovávajú sluchové informácie.

Stupne sluchového postihnutia:

  • Ľahká strata sluchu: Osoba má problém počuť tiché zvuky.
  • Stredná strata sluchu: Osoba má problém počuť bežnú reč.
  • Ťažká strata sluchu: Osoba má problém počuť hlasnú reč.
  • Veľmi ťažká strata sluchu: Osoba počuje len veľmi hlasné zvuky alebo vôbec nič.
  • Hluchota: Osoba nepočuje žiadne zvuky.

Príčiny sluchového postihnutia:

Sluchové postihnutie môže mať mnoho príčin, vrátane:

  • Genetické faktory: Dedičné predispozície.
  • Infekcie: Rubeola, osýpky, meningitída.
  • Úrazy hlavy: Poškodenie sluchového aparátu.
  • Hluk: Dlhodobé vystavenie nadmernému hluku.
  • Vek: Starnutie a s ním spojené degeneratívne zmeny.
  • Lieky: Niektoré lieky môžu mať ototoxické účinky (poškodzujú sluch).

Diagnostika a kompenzácia sluchového postihnutia

Diagnostika sluchového postihnutia zahŕňa rôzne testy, ktoré objektívne a subjektívne merajú sluchovú funkciu.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad testu sluchu

Kompenzačné pomôcky a stratégie

  • Slúchadlá: Elektronické zariadenia, ktoré zosilňujú zvuk a umožňujú lepšie počutie.
  • Kochleárne implantáty: Elektronické zariadenia, ktoré obchádzajú poškodené časti vnútorného ucha a priamo stimulujú sluchový nerv. Na Slovensku bol takýto implantát prvýkrát zavedený u detského pacienta pred 25 rokmi, 8. „Kochleárny implantát sa skladá z dvoch hlavných častí. Vnútorná časť je voperovaná do spánkovej kosti, elektróda je zavedená do kochley, teda do slimáka a elektricky stimuluje na základe zvukovej informácie zakončenia sluchového nervu, čiže prakticky obchádza nefungujúce vnútorné ucho. V priebehu 25 rokov prešli kochleárne implantáty viacerými zmenami, dnes sa nosí rečový procesor decentne za uchom a takmer ho nevidno.
  • Asistenčné počúvacie zariadenia: Zariadenia, ktoré zlepšujú počutie v špecifických situáciách, ako sú napríklad FM systémy, indukčné slučky a infračervené systémy.
  • Vizuálne pomôcky: Pomôcky, ktoré nahrádzajú alebo dopĺňajú sluchové informácie, ako sú napríklad titulky, textové prepisy a vizuálne alarmy.
  • Komunikačné stratégie: Osvojenie si efektívnych komunikačných stratégií, ako je odzeranie z úst, používanie posunkového jazyka a písomná komunikácia.

Sluchové postihnutie a zamestnanie: Prekážky a výzvy

Sluchové postihnutie môže predstavovať významnú prekážku pri hľadaní a udržaní zamestnania. Osoby so sluchovým postihnutím sa často stretávajú s predsudkami zamestnávateľov, ktorí ich považujú za menej schopných alebo menej produktívnych. Ďalšie prekážky zahŕňajú:

  • Komunikačné bariéry: Problémy s komunikáciou s kolegami a zákazníkmi.
  • Nedostatočná informovanosť zamestnávateľov: Nedostatok informácií o sluchovom postihnutí a o možnostiach prispôsobenia pracovného prostredia.
  • Obmedzený prístup k informáciám: Nedostupnosť informácií v prístupných formátoch, ako sú napríklad titulky a textové prepisy.
  • Náročné pracovné prostredie: Hlučné pracovné prostredie, ktoré zhoršuje počutie.

Právny rámec a podpora zamestnávania osôb so sluchovým postihnutím

Slovenská legislatíva a medzinárodné dohovory zaručujú osobám so zdravotným postihnutím, vrátane sluchového postihnutia, právo na rovnaké príležitosti v oblasti zamestnania. Medzi najdôležitejšie právne predpisy patria:

  • Ústava Slovenskej republiky: Zaručuje rovnosť všetkých občanov bez ohľadu na ich zdravotný stav.
  • Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti: Upravuje práva a povinnosti uchádzačov o zamestnanie a zamestnávateľov, vrátane osôb so zdravotným postihnutím.
  • Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia: Upravuje poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, vrátane príspevkov na úpravu pracovného prostredia.
  • Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím: Zaručuje osobám so zdravotným postihnutím rovnaké práva a príležitosti vo všetkých oblastiach života, vrátane zamestnania.

Podporné služby pre osoby so sluchovým postihnutím

Na Slovensku existuje sieť organizácií a inštitúcií, ktoré poskytujú podporné služby pre osoby so sluchovým postihnutím v oblasti zamestnania. Medzi najdôležitejšie patria:

  • Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny: Poskytujú poradenstvo, sprostredkovanie zamestnania a finančnú podporu pre osoby so zdravotným postihnutím.
  • Organizácie osôb so zdravotným postihnutím: Zastupujú záujmy osôb so zdravotným postihnutím a poskytujú im poradenstvo, sociálnu podporu a vzdelávanie.
  • Agentúry podporovaného zamestnávania: Pomáhajú osobám so zdravotným postihnutím nájsť a udržať si zamestnanie prostredníctvom individuálneho poradenstva a podpory.
  • Centrá pre odbornú prípravu a rehabilitáciu: Poskytujú odbornú prípravu a rekvalifikáciu pre osoby so zdravotným postihnutím.

Možnosti zamestnania pre osoby so sluchovým postihnutím

Osoby so sluchovým postihnutím môžu vykonávať širokú škálu povolaní, ktoré nevyžadujú dokonalý sluch. S vhodnou kompenzáciou a podporou môžu byť úspešní v rôznych odvetviach, ako napríklad:

  • Informačné technológie: Programovanie, web dizajn, grafika.
  • Administratíva: Účtovníctvo, personalistika, administratívne práce.
  • Umenie a dizajn: Grafický dizajn, fotografia, keramika.
  • Remeslá: Stolárstvo, maliarstvo, krajčírstvo.
  • Služby: Oprava elektroniky, záhradníctvo, upratovanie.

Tipy pre zamestnávateľov

Zamestnávanie osôb so sluchovým postihnutím môže byť pre zamestnávateľov prínosné. Osoby so sluchovým postihnutím sú často veľmi motivované, lojálne a majú vynikajúce pracovné výsledky. Pomáha im prekonať ťažké životné situácie, objaviť ich silné stránky a dosiahnuť nezávislý život. Každý človek, ale aj rodina, do ktorej sa narodí dieťa so zdravotným znevýhodnením, prechádza psychologickými fázami smútku. Counseling im pomáha analyzovať vzniknutú situáciu, vyrovnať sa s popieraním, hnevom, vyjednávaním a depresiou, a nakoniec prijať realitu a hľadať možnosti sebarealizácie.

Prečítajte si tiež: Ako úspešne začať podnikať?

Miera funkčnej poruchy, preukaz osoby s ŤZP a invalidný dôchodok

Rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností určuje miera funkčnej poruchy, ktorá sa priraďuje každému ochoreniu individuálne a vyjadruje sa v percentách. Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) je určený na uplatnenie zliav a výhod určeným osobám s ŤZP. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nevedie zoznam konkrétnych zliav pre osoby s ŤZP, ale tieto sú upravené podľa platných právnych predpisov.

Nemožnosť ostať v práci a nutnosť nastúpiť na invalidný dôchodok vedie k zníženým finančným príjmom invalidných občanov, ktorí však majú nárok na finančnú kompenzáciu od štátu v podobe invalidného dôchodku. Vznik nároku na priznanie invalidného dôchodku má svoje podmienky, ako sú časové lehoty a rozsah poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Svetový deň počutia a zvyšovanie povedomia

Počet ľudí, ktorí strácajú jeden z najdôležitejších zmyslov, neustále narastá. Len na Slovensku trpí poruchou sluchu okolo 300-tisíc osôb. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila 3. marec za Svetový deň počutia a Klinika otorinolaryngológie, chirurgie hlavy a krku Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) na tento deň upozornila tlačovou konferenciou. Odborníci na nej hovorili o potrebe edukácie spoločnosti, o poruchách sluchu a spôsobu ich riešenia. Podľa odhadov má poruchu sluchu až 466 miliónov ľudí na celom svete. Do roku 2050 by ich počet mal narásť na 900 miliónov. Problémy so sluchom trápia zhruba 33 percent ľudí nad 65 rokov. Aj preto je porucha sluchu treťou najčastejšou chronickou chorobou starých ľudí.

Ľahkú poruchu sluchu charakterizuje napríklad neschopnosť počuť kvapkanie vodovodného kohútika, pri stredne závažnej poruche človek zle počuje zvonenie budíka a pri ťažkej už má problémy s počutím hovoreného slova a porozumením reči. Ľudia so slabším sluchom sa zvyčajne dožadujú opakovania fráz alebo je pre nich náročné sústrediť sa na hovorenú reč. Včasná intervencia a diagnostika sú pre liečbu sluchu kľúčové predovšetkým v ranom detstve. Ohrozenou skupinou sú malé deti, ktoré sa narodia s chybnou genetickou informáciou s dôsledkom straty funkcie vnútorného ucha a ťažkej poruchy sluchu.

„Na Slovensku sa ročne narodí okolo 55 až 60-tisíc novorodencov. Pri akceptovanom celoeurópskom výskyte 1-2 hluchých novorodencov na 1 000 narodených možno predpokladať, že každoročne treba riešiť problém hluchoty u 60-100 novorodencov. Tento problém, čo do objemu, je len malá časť z celkového počtu sluchových porúch, ale tvorí veľmi závažný spoločenský jav, ktorému sa venuje mimoriadna pozornosť, aby sme malým deťom s ťažko poškodeným sluchom umožnili obdobné možnosti rozvoja, ako ich počujúcim kamarátom,“ objasnil profesor Profant, prednosta I.

Prečítajte si tiež: Sociálna Kompetencia

Príbehy úspešných pacientov s kochleárnym implantátom

Vďaka modernej medicíne dnes môžu počuť aj pacienti s úplnou stratou sluchu a zaradiť sa do bežného života - prostredníctvom tzv. kochleárneho implantátu. Na Slovensku bol takýto implantát prvýkrát zavedený u detského pacienta pred 25 rokmi. Pozitívnym príkladom pacienta s vrodenou poruchou reči je 13-ročný Marek Vaco, ktorý sa narodil s ťažkým narušením sluchu. Vďaka kochleárnej implantácii, ktorú podstúpil ako 21-mesačné dieťa, mohol nastúpiť do bežnej základnej školy. Ďalším pacientom s kochleárnym implantátom je 21-ročný Martin Ďuriška, ktorý sa narodil ako nepočujúce dieťa. Prvé vyšetrenie sluchu absolvoval ako 4-mesačný po podozrení rodičov, že nereaguje na zvuky. Martinovi s ťažkou obojstrannou poruchou sluchu voperovali kochleárny implantát ešte pred dovŕšením druhého roku života. Už v piatich rokoch bol schopný normálne rozprávať (bez odzerania) a základnú školu absolvoval bez akýchkoľvek obmedzení. Ako dieťa dokonca rád spieval a úspešne reprezentoval školu na recitačnej súťaži. Okrem toho sa venoval športu - futbalu a florbalu. Ako mladý študent povedal pre Vyšetrenie, so zvládaním školských či iných úloh nemal počas detstva alebo dospievania žiadne problémy a v niektorých oblastiach svojich rovesníkov dokonca predčil. „Nepočujem síce 100-percentne, ale nepociťujem v živote žiadne obmedzenia,“ doplnil Martin s tým, že v noci si „strojček“ skladá z ucha.

Starostlivosť o sluchovo postihnuté deti a podpora zo strany štátu

Deti s poruchou sluchu budú mať opäť väčšiu šancu, aby sa naučili hovoriť a dokázali sa plnohodnotne zaradiť medzi počujúcu väčšinu. Zdravotné poisťovne začnú už od októbra preplácať načúvacie prístroje sluchovo postihnutým deťom a mladým v oveľa vyššej sume ako tomu bolo doteraz.

„Sluchové postihnutie je jedným z mála hendikepov, s ktorým sa dá plnohodnotne žiť, ak sa u dieťaťa odhalí ešte v ranom veku a dostane starostlivosť, akú potrebuje,“ hovorí František Majtán, predseda OZ Nepočujúce dieťa, ktorý je zároveň otcom sluchovo postihnutého chlapčeka. Podľa neho je dôležité, aby sa postihnutie odhalilo čo najskôr. „Ideálne je, ak dieťa s poruchou sluchu dostane od 6. mesiaca špeciálno-pedagogickú starostlivosť a kvalitné načúvacie prístroje. Ani tie nie sú vždy rovnaké. Za modely, ktoré sú vhodné pre deti, musia rodičia doplácať aj stovky eur za jeden prístroj,“ upozorňuje.

Ako rodičia chlapca s ťažkou poruchou sluchu si prešli mnohými ťažkosťami - od nedostatku informácií, po hľadanie správnych odborníkov a rodičov, ktorí sa pasujú s podobným problémom. „Načúvacie prístroje predpisujem od roku 1993. Za tú dobu som sa často stretla so situáciou, že rodičia nemohli deťom doplatiť na lepší načúvací prístroj,“ hovorí foniatrička Dagmar Volmutová. Preto sa OZ Nepočujúce dieťa s pomocou lekárov snažili dosiahnuť, aby kvalitné načúvacie prístroje, ktoré bez doplatku predpisujú deťom v Rakúsku, Nemecku alebo Veľkej Británii, boli samozrejmosťou aj pre slovenské deti.

Iba dostupnosť kvalitných načúvacích prístrojov však nestačí. „Na Slovensku potrebujeme celoplošnú sieť odborníkov, ktorí sa budú o deti so sluchovým postihnutím a ich rodičov starať. Je potrebné, aby pediatri, ORL lekári, foniatri, klinickí logopédi, špeciálni pedagógovia a iní odborníci s rodičmi detí úzko spolupracovali, bez toho to nejde,“ vysvetľuje Irina Šebová, prednostka Detskej otorinolaryngologickej kliniky Lekárskej fakulty a Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave. Centrum je jedno z viacerých, ktoré na Slovensku v najbližších rokoch vzniknú.

Vznik centier vítajú aj rodičia, „Nestačí, že deti budú mať kvalitné načúvacie prístroje na ušiach. Je dôležité, aby boli aj správne nastavené a to dnes nie je vždy samozrejmosť,“ hovorí František Majtán. Podľa neho sú na Slovensku stále prípady detí, ktoré nikdy neabsolvovali vyšetrenie s nasadenými načúvacími prístrojmi, ktorým sa zisťuje, čo s nimi v skutočnosti počujú a vylepšuje sa ich nastavenie pre potreby dieťaťa. „To, že tieto deti s načúvacími prístrojmi nepočuli to, čo v skutočnosti mohli, sme odhalili až keď sme ich zobrali na takéto vyšetrenia do zahraničia.

Narušená komunikačná schopnosť a špecifické poruchy učenia

Komunikačná schopnosť človeka je zložitým priesečníkom troch skupín komponentov - biologické, psychické a sociálne súčasti. O narušenej komunikačnej schopnosti (NKS) žiaka hovoríme vtedy, ak niektorá rovina jeho jazykových prejavov interferuje s jeho komunikačným zámerom.

Príčiny NKS:

  • Prostredie: Málo podnetné sociálne alebo domáce prostredie. Neurotizujúce prostredie. To všetko sa negatívne, spravidla sekundárne, prejavuje aj na komunikačnej schopnosti žiaka.
  • Percepcia: Príčinou NKS zvykne byť niekedy aj zrakové, ale najmä sluchové postihnutie.

10 kategórií NKS:

  1. Vývinová bezrečnosť - narušený vývin reči
  2. Získaná orgánová bezrečnosť (pri poškodení mozgu) - afázia
  3. Získaná psychogénna bezrečnosť - mutizmus, elektívny mutizmus
  4. Narušenie zvuku reči - fufňavosť
  5. Narušenie plynulosti - zajakavosť, brblavosť
  6. Narušenie článkovania - dyslália, dyzartria
  7. Poruchy hlasu - dysfónia, afónia
  8. Kombinované chyby a poruchy reči - súčasný výskyt viacerých druhov narušenej komunikačnej schopnosti
  9. Symptomatické poruchy reči: narušená schopnosť pri iných postihnutiach, ochoreniach, narušeniach, napr. ADHD - porucha pozornosti a hypeaktivitou, ADD - porucha pozornosti

Špecifické vývinové poruchy učenia

Špecifické vývinové poruchy učenia postihujú značnú časť detskej i dospelej populácie. Ide o heterogénnu skupinu ťažkostí s čítaním, písaním, pravopisom a matematikou. Skôr sa vyskytujú vo vzájomnej kombinácii než izolovane. Ide o oslabenia v schopnostiach a funkciách primárne potrebných k získaniu základných školských zručností pri priemernej inteligencii. Ťažkosti sa prejavujú od začiatku školskej dochádzky. Deti s poruchami učenia si ťažko osvojujú učivo bežnými výučbovými metódami, hoci majú primeranú inteligenciu a dostatočne podnetné rodinné prostredie. Poruchy učenia vznikajú na základe dysfunkcií centrálnej nervovej sústavy, nevyzretosti kognitívnych centier mozgu, majú však aj dedičný pôvod.

Dôsledky porúch učenia (frustrácia, traumatizácia, depresie, problémy v správaní… zapríčinené neustálymi školským neúspechmi) bývajú často závažnejším problémom ako poruchy samotné. Negatívne ovplyvňujú osobnostný, sociálny, vzdelávací a profesijný vývin týchto detí. Potrebné je preto včasné podchytenie detí s poruchami učenia, individuálny prístup, pozitívna motivácia, správne techniky a metódy práce, reedukačno-terapeutická starostlivosť.

Ak výsledky Vášho dieťaťa v škole nezodpovedajú vynaloženej námahe, aj keď sa každodenne s dieťaťom pripravujete na vyučovanie, ak zistíte, že Vaše dieťa má ťažkosti s osvojením si písania, čítania, počítania a nachádzate v jeho prejavoch niektoré príznaky porúch učenia, oslovte triedneho učiteľa a školského špeciálneho pedagóga. Tí Vás nasmerujú na odbornú pomoc do poradenského zariadenia, kde zdiagnostikujú Vaše dieťa, určia jeho silné a slabé stránky, stanovia diagnózu (pomenujú problém), navrhnú optimálne postupy, adekvátnu reedukáciu a terapiu (nápravnú starostlivosť).

Dyslexia

Neschopnosť osvojiť si čítanie nepriaznivo pôsobí na osvojovanie poznatkov vo všetkých vyučovacích predmetoch a často sa objavuje v spojení s osvojovaním pravopisu (dysortografia).

Typy dyslexie:
  • Deti s pomerne dobrou technikou čítania, ale so slabým porozumením prečítaného textu
  • Deti so slabou technikou čítania a pomerne dobrým porozumením textu
  • Deti so slabou technikou čítania a so slabým porozumením textu
Prejavy dyslexie:
  • Ťažkosti v poznávaní jednotlivých písmen (viazne spojenie písmeno - hláska)
  • Zámena tvarovo podobných písmen napr. b-d-p, m-n, u-n, z-s, k-h, a-e
  • Zámena písmen, ktorých hlásky sú akusticky podobné napr. ž-š, h-ch, b-p, z-s, k-g, t-d, ť-ď…
  • Zámena funkčne podobných písmen napr. samohlások a-e-o-u, spoluhlások h-k-l
  • Vynechávanie písmen v slovách, slov vo vetách
  • Ťažkosti v spájaní hlások do slabík, slabík do slov
  • Ťažkosti pri prechode od slabikovania k plynulému čítaniu
  • Často sa vyskytuje tzv. „dvojité čítanie“ (tiché predčítavanie slov)
  • Ťažkosti v čítaní slov, v ktorých sa vyskytuje skupina spoluhlások
  • Deformovanie slov, prípadne vsúvanie písmen do slov, ktoré sa tam nevyskytujú
  • Problémy v dodržiavaní interpunkčných znamienok - nerešpektovanie bodiek, otáznikov, dĺžňov
  • Nerozlišovanie mäkkých a tvrdých slabík - mäkké slabiky čítajú tvrdo a naopak
  • Po prečítaní textu často neschopnosť reprodukovať a povedať vlastnými slovami obsah prečítaného textu
  • Plytké dýchanie pri čítaní - tenzia - napätie
Odporúčania:
  • Posadiť dieťa na výhodné miesto, aby sme mohli sledovať a kontrolovať jeho prácu
  • Doprajeme dieťaťu dostatok času na premyslenie odpovede
  • Hovoríme pomaly a zreteľne
  • Parafrázujeme zadania a overujeme, či ich dieťa správne pochopilo
  • Trpezlivo vysvetľujeme učivo
  • Oceňujeme aj najmenšie úsilie a pokroky
  • Akceptujeme silné a slabé stránky dieťaťa
  • Nezosmiešňujeme jeho neúspešný výkon
  • Zvolíme pre dieťa najvýhodnejšiu formu skúšania
  • Sme v kontakte s rodičmi a odborníkmi
  • Organizáciu hodiny napíšeme v bodoch na tabuľu
  • Znižujeme rušivé momenty
  • Používame metodické pomôcky, farebné kriedy a perá
  • Píšeme na tabuľu dôležité a pomocné informácie
  • Nevyvolávame dieťa k dlhému čítaniu nahlas pred celou triedou
  • Pred vlastným čítaním vyberáme z textu ťažké slová a precvičujeme ich čítanie
  • Neporovnávať výkon žiaka s dyslexiou s výkonom žiaka bez poruchy, ale ani výkony jednotlivých žiakov s dyslexiou
  • Nevyvolávame žiaka s dyslexiou k hlasnému čítaniu pred celou triedou
  • Vedieme žiaka k používaniu správnej techniky čítania
  • Tolerujeme pomalšie tempo čítania
  • Umožníme žiakovi používať korekčné pomôcky napr. čítacie okienko, záložky, farebné fólie
  • K domácej úlohe zadávame žiakovi len primeranú časť textu (I. stupeň ZŠ)
  • K čítaniu používame vhodné texty napr. väčšie písmo, text členený na odstavce, použitie obrázkov
  • Knihu pre domáce čítanie by si malo dieťa vyberať samo
  • Vo vyšších ročníkoch, kde je povinné čítanie, využívame nahrávky primeranej časti diela

Dysgrafia

Je znížená schopnosť až neschopnosť osvojiť si zručnosť písania. Porucha postihuje grafickú (formálnu stránku) písomného prejavu, nie obsahovú. Ťažkosti sa prejavujú pri osvojovaní si tvarov písma, v ich napodobňovaní a zapamätávaní. Písmo dieťaťa s dysgrafiou je nezrelé až nečitateľné.

Prejavy dysgrafie:
  • Silné písmo, husté a natlačené písmo, roztiahnuté písmo
  • Nedbanie na linajkovanie/riadkovanie
  • Skomolené písmo
  • Pisársky kŕč
  • Trasľavé písmo
  • Zajakavosť v písme
  • Písmo detí s obrnou
  • Zrkadlové písmo
  • Dieťa nepíše jedným ťahom
  • Zamieňa podobné písmená m/n, b/d, h/k/l, z/s, a/o, t/d…
Odporúčania:
  • Dbať na správne sedenie pri písaní
  • Dbať na správne držanie písacieho nástroja, prípadne dať žiakovi násadku na správny úchop pera
  • K písaniu používať vhodné písacie potreby
  • Využívať pomocné linajky
  • Zaraďovať uvoľňovacie cviky (u detí s dysgrafiou)
  • Nenútiť žiaka k dlhodobému dopisovaniu, prepisovaniu
  • Nechať ho písať len to najdôležitejšie, zredukovať množstvo písaného textu
  • Viesť dieťa k používaniu tlačeného písma, počítačovej techniky (ťažšie formy dysgrafie)
  • U žiakov s dysgrafiou nehodnotiť známkou úpravu

Dysortografia

Nepostihuje celú oblasť gramatiky, týka sa len tzv. špecifických dysortografických javov. Deti s dysortografiou majú slabší jazykový cit, čo sa následne prejavuje ťažkosťami v aplikácii naučených pravopisných pravidiel.

Prejavy dysortografie:
  • Výmena, pridávanie a vynechávanie písmen alebo slabík
  • Rozlišovanie mäkkých a tvrdých slabík
  • Rozlišovanie diakritických a interpunkčných znamienok
  • Rozlišovanie krátkych a dlhých slabík
  • Nerozlišovanie sykaviek
  • Nedodržiavanie hraníc slov vo vete
Odporúčania:
  • Diktáty pripravujeme ako doplňovačku
  • Dieťaťu navýšime časovú dotáciu
  • Volíme pomalšie tempo diktovania
  • Dieťa pracuje s kompenzačnou pomôckou - tabuľka pre dyslektikov, kde sú farebne odlíšené mäkké a tvrdé spoluhlásky alebo s tabuľkou abecedy s tlačenými a písanými tvarmi písmen
  • Využívame možnosti slovného hodnotenia
  • Zaznamenávame celkový počet chýb/počet chýb z aktuálne preberaného gramatického pravidla, diktát neklasifikujeme známkou
  • Chyby neopravujeme červenou, ale zelenou
  • Diktát dopredu precvičíme, napr, formou domácej úlohy
  • Špecifické poruchy sa často viažu s nešpecifickými - dieťa sa príliš sústredí na jemu známe ťažkosti a gramatické javy nestíha
  • Výrazne podčiarkneme slová napísané správne
  • Oceníme snahu o zvládnutie a aplikáciu pravopisných pravidiel, aj keď výsledok nebude tomuto úsiliu adekvátny
  • Pri overovaní vedomostí uprednostňujeme testovú formu

#

tags: #test #sluchovo #postihnutý