
Sluchové postihnutie predstavuje významnú prekážku v živote človeka, ovplyvňujúcu jeho sociálnu interakciu, vzdelávanie a v neposlednom rade aj zamestnanie. Tento článok sa zameriava na problematiku sluchového postihnutia, jeho rôzne aspekty a predovšetkým na možnosti, ktoré sa osobám so sluchovým postihnutím ponúkajú v oblasti pracovného uplatnenia. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto téme, vrátane legislatívnych rámcov, podporných služieb a praktických rád pre zamestnávateľov aj pre samotných uchádzačov o zamestnanie so sluchovým postihnutím.
Sociálna izolácia osôb so zdravotným postihnutím je závažným celospoločenským problémom. Osoby so zdravotným postihnutím (so špecifickými potrebami) sa vo svojom živote stretávajú s inými prekážkami a tiež mnohokrát riešia odlišné problémy týkajúce sa bežného života, ako ľudia intaktnej populácie. Cieľom je poukázať na nezastupiteľný význam counselingu pri sociálnej práci s osobami so zdravotným postihnutím s cieľom dosiahnuť ich nezávislý život.
Sluchové postihnutie je zastrešujúci termín pre rôzne stupne a typy straty sluchu. Môže byť vrodené alebo získané v priebehu života, a jeho závažnosť sa môže pohybovať od miernej straty sluchu až po úplnú hluchotu. Dôležité je rozlišovať medzi prelingválnou a postlingválnou stratou sluchu, pretože nástup straty sluchu pred osvojením si jazyka (prelingválna) má významný vplyv na vývoj reči a jazyka.
Sluchové postihnutie môže mať mnoho príčin, vrátane:
Diagnostika sluchového postihnutia zahŕňa rôzne testy, ktoré objektívne a subjektívne merajú sluchovú funkciu.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad testu sluchu
Sluchové postihnutie môže predstavovať významnú prekážku pri hľadaní a udržaní zamestnania. Osoby so sluchovým postihnutím sa často stretávajú s predsudkami zamestnávateľov, ktorí ich považujú za menej schopných alebo menej produktívnych. Ďalšie prekážky zahŕňajú:
Slovenská legislatíva a medzinárodné dohovory zaručujú osobám so zdravotným postihnutím, vrátane sluchového postihnutia, právo na rovnaké príležitosti v oblasti zamestnania. Medzi najdôležitejšie právne predpisy patria:
Na Slovensku existuje sieť organizácií a inštitúcií, ktoré poskytujú podporné služby pre osoby so sluchovým postihnutím v oblasti zamestnania. Medzi najdôležitejšie patria:
Osoby so sluchovým postihnutím môžu vykonávať širokú škálu povolaní, ktoré nevyžadujú dokonalý sluch. S vhodnou kompenzáciou a podporou môžu byť úspešní v rôznych odvetviach, ako napríklad:
Zamestnávanie osôb so sluchovým postihnutím môže byť pre zamestnávateľov prínosné. Osoby so sluchovým postihnutím sú často veľmi motivované, lojálne a majú vynikajúce pracovné výsledky. Pomáha im prekonať ťažké životné situácie, objaviť ich silné stránky a dosiahnuť nezávislý život. Každý človek, ale aj rodina, do ktorej sa narodí dieťa so zdravotným znevýhodnením, prechádza psychologickými fázami smútku. Counseling im pomáha analyzovať vzniknutú situáciu, vyrovnať sa s popieraním, hnevom, vyjednávaním a depresiou, a nakoniec prijať realitu a hľadať možnosti sebarealizácie.
Prečítajte si tiež: Ako úspešne začať podnikať?
Rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností určuje miera funkčnej poruchy, ktorá sa priraďuje každému ochoreniu individuálne a vyjadruje sa v percentách. Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) je určený na uplatnenie zliav a výhod určeným osobám s ŤZP. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nevedie zoznam konkrétnych zliav pre osoby s ŤZP, ale tieto sú upravené podľa platných právnych predpisov.
Nemožnosť ostať v práci a nutnosť nastúpiť na invalidný dôchodok vedie k zníženým finančným príjmom invalidných občanov, ktorí však majú nárok na finančnú kompenzáciu od štátu v podobe invalidného dôchodku. Vznik nároku na priznanie invalidného dôchodku má svoje podmienky, ako sú časové lehoty a rozsah poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Počet ľudí, ktorí strácajú jeden z najdôležitejších zmyslov, neustále narastá. Len na Slovensku trpí poruchou sluchu okolo 300-tisíc osôb. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila 3. marec za Svetový deň počutia a Klinika otorinolaryngológie, chirurgie hlavy a krku Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) na tento deň upozornila tlačovou konferenciou. Odborníci na nej hovorili o potrebe edukácie spoločnosti, o poruchách sluchu a spôsobu ich riešenia. Podľa odhadov má poruchu sluchu až 466 miliónov ľudí na celom svete. Do roku 2050 by ich počet mal narásť na 900 miliónov. Problémy so sluchom trápia zhruba 33 percent ľudí nad 65 rokov. Aj preto je porucha sluchu treťou najčastejšou chronickou chorobou starých ľudí.
Ľahkú poruchu sluchu charakterizuje napríklad neschopnosť počuť kvapkanie vodovodného kohútika, pri stredne závažnej poruche človek zle počuje zvonenie budíka a pri ťažkej už má problémy s počutím hovoreného slova a porozumením reči. Ľudia so slabším sluchom sa zvyčajne dožadujú opakovania fráz alebo je pre nich náročné sústrediť sa na hovorenú reč. Včasná intervencia a diagnostika sú pre liečbu sluchu kľúčové predovšetkým v ranom detstve. Ohrozenou skupinou sú malé deti, ktoré sa narodia s chybnou genetickou informáciou s dôsledkom straty funkcie vnútorného ucha a ťažkej poruchy sluchu.
„Na Slovensku sa ročne narodí okolo 55 až 60-tisíc novorodencov. Pri akceptovanom celoeurópskom výskyte 1-2 hluchých novorodencov na 1 000 narodených možno predpokladať, že každoročne treba riešiť problém hluchoty u 60-100 novorodencov. Tento problém, čo do objemu, je len malá časť z celkového počtu sluchových porúch, ale tvorí veľmi závažný spoločenský jav, ktorému sa venuje mimoriadna pozornosť, aby sme malým deťom s ťažko poškodeným sluchom umožnili obdobné možnosti rozvoja, ako ich počujúcim kamarátom,“ objasnil profesor Profant, prednosta I.
Prečítajte si tiež: Sociálna Kompetencia
Vďaka modernej medicíne dnes môžu počuť aj pacienti s úplnou stratou sluchu a zaradiť sa do bežného života - prostredníctvom tzv. kochleárneho implantátu. Na Slovensku bol takýto implantát prvýkrát zavedený u detského pacienta pred 25 rokmi. Pozitívnym príkladom pacienta s vrodenou poruchou reči je 13-ročný Marek Vaco, ktorý sa narodil s ťažkým narušením sluchu. Vďaka kochleárnej implantácii, ktorú podstúpil ako 21-mesačné dieťa, mohol nastúpiť do bežnej základnej školy. Ďalším pacientom s kochleárnym implantátom je 21-ročný Martin Ďuriška, ktorý sa narodil ako nepočujúce dieťa. Prvé vyšetrenie sluchu absolvoval ako 4-mesačný po podozrení rodičov, že nereaguje na zvuky. Martinovi s ťažkou obojstrannou poruchou sluchu voperovali kochleárny implantát ešte pred dovŕšením druhého roku života. Už v piatich rokoch bol schopný normálne rozprávať (bez odzerania) a základnú školu absolvoval bez akýchkoľvek obmedzení. Ako dieťa dokonca rád spieval a úspešne reprezentoval školu na recitačnej súťaži. Okrem toho sa venoval športu - futbalu a florbalu. Ako mladý študent povedal pre Vyšetrenie, so zvládaním školských či iných úloh nemal počas detstva alebo dospievania žiadne problémy a v niektorých oblastiach svojich rovesníkov dokonca predčil. „Nepočujem síce 100-percentne, ale nepociťujem v živote žiadne obmedzenia,“ doplnil Martin s tým, že v noci si „strojček“ skladá z ucha.
Deti s poruchou sluchu budú mať opäť väčšiu šancu, aby sa naučili hovoriť a dokázali sa plnohodnotne zaradiť medzi počujúcu väčšinu. Zdravotné poisťovne začnú už od októbra preplácať načúvacie prístroje sluchovo postihnutým deťom a mladým v oveľa vyššej sume ako tomu bolo doteraz.
„Sluchové postihnutie je jedným z mála hendikepov, s ktorým sa dá plnohodnotne žiť, ak sa u dieťaťa odhalí ešte v ranom veku a dostane starostlivosť, akú potrebuje,“ hovorí František Majtán, predseda OZ Nepočujúce dieťa, ktorý je zároveň otcom sluchovo postihnutého chlapčeka. Podľa neho je dôležité, aby sa postihnutie odhalilo čo najskôr. „Ideálne je, ak dieťa s poruchou sluchu dostane od 6. mesiaca špeciálno-pedagogickú starostlivosť a kvalitné načúvacie prístroje. Ani tie nie sú vždy rovnaké. Za modely, ktoré sú vhodné pre deti, musia rodičia doplácať aj stovky eur za jeden prístroj,“ upozorňuje.
Ako rodičia chlapca s ťažkou poruchou sluchu si prešli mnohými ťažkosťami - od nedostatku informácií, po hľadanie správnych odborníkov a rodičov, ktorí sa pasujú s podobným problémom. „Načúvacie prístroje predpisujem od roku 1993. Za tú dobu som sa často stretla so situáciou, že rodičia nemohli deťom doplatiť na lepší načúvací prístroj,“ hovorí foniatrička Dagmar Volmutová. Preto sa OZ Nepočujúce dieťa s pomocou lekárov snažili dosiahnuť, aby kvalitné načúvacie prístroje, ktoré bez doplatku predpisujú deťom v Rakúsku, Nemecku alebo Veľkej Británii, boli samozrejmosťou aj pre slovenské deti.
Iba dostupnosť kvalitných načúvacích prístrojov však nestačí. „Na Slovensku potrebujeme celoplošnú sieť odborníkov, ktorí sa budú o deti so sluchovým postihnutím a ich rodičov starať. Je potrebné, aby pediatri, ORL lekári, foniatri, klinickí logopédi, špeciálni pedagógovia a iní odborníci s rodičmi detí úzko spolupracovali, bez toho to nejde,“ vysvetľuje Irina Šebová, prednostka Detskej otorinolaryngologickej kliniky Lekárskej fakulty a Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave. Centrum je jedno z viacerých, ktoré na Slovensku v najbližších rokoch vzniknú.
Vznik centier vítajú aj rodičia, „Nestačí, že deti budú mať kvalitné načúvacie prístroje na ušiach. Je dôležité, aby boli aj správne nastavené a to dnes nie je vždy samozrejmosť,“ hovorí František Majtán. Podľa neho sú na Slovensku stále prípady detí, ktoré nikdy neabsolvovali vyšetrenie s nasadenými načúvacími prístrojmi, ktorým sa zisťuje, čo s nimi v skutočnosti počujú a vylepšuje sa ich nastavenie pre potreby dieťaťa. „To, že tieto deti s načúvacími prístrojmi nepočuli to, čo v skutočnosti mohli, sme odhalili až keď sme ich zobrali na takéto vyšetrenia do zahraničia.
Komunikačná schopnosť človeka je zložitým priesečníkom troch skupín komponentov - biologické, psychické a sociálne súčasti. O narušenej komunikačnej schopnosti (NKS) žiaka hovoríme vtedy, ak niektorá rovina jeho jazykových prejavov interferuje s jeho komunikačným zámerom.
Špecifické vývinové poruchy učenia postihujú značnú časť detskej i dospelej populácie. Ide o heterogénnu skupinu ťažkostí s čítaním, písaním, pravopisom a matematikou. Skôr sa vyskytujú vo vzájomnej kombinácii než izolovane. Ide o oslabenia v schopnostiach a funkciách primárne potrebných k získaniu základných školských zručností pri priemernej inteligencii. Ťažkosti sa prejavujú od začiatku školskej dochádzky. Deti s poruchami učenia si ťažko osvojujú učivo bežnými výučbovými metódami, hoci majú primeranú inteligenciu a dostatočne podnetné rodinné prostredie. Poruchy učenia vznikajú na základe dysfunkcií centrálnej nervovej sústavy, nevyzretosti kognitívnych centier mozgu, majú však aj dedičný pôvod.
Dôsledky porúch učenia (frustrácia, traumatizácia, depresie, problémy v správaní… zapríčinené neustálymi školským neúspechmi) bývajú často závažnejším problémom ako poruchy samotné. Negatívne ovplyvňujú osobnostný, sociálny, vzdelávací a profesijný vývin týchto detí. Potrebné je preto včasné podchytenie detí s poruchami učenia, individuálny prístup, pozitívna motivácia, správne techniky a metódy práce, reedukačno-terapeutická starostlivosť.
Ak výsledky Vášho dieťaťa v škole nezodpovedajú vynaloženej námahe, aj keď sa každodenne s dieťaťom pripravujete na vyučovanie, ak zistíte, že Vaše dieťa má ťažkosti s osvojením si písania, čítania, počítania a nachádzate v jeho prejavoch niektoré príznaky porúch učenia, oslovte triedneho učiteľa a školského špeciálneho pedagóga. Tí Vás nasmerujú na odbornú pomoc do poradenského zariadenia, kde zdiagnostikujú Vaše dieťa, určia jeho silné a slabé stránky, stanovia diagnózu (pomenujú problém), navrhnú optimálne postupy, adekvátnu reedukáciu a terapiu (nápravnú starostlivosť).
Neschopnosť osvojiť si čítanie nepriaznivo pôsobí na osvojovanie poznatkov vo všetkých vyučovacích predmetoch a často sa objavuje v spojení s osvojovaním pravopisu (dysortografia).
Je znížená schopnosť až neschopnosť osvojiť si zručnosť písania. Porucha postihuje grafickú (formálnu stránku) písomného prejavu, nie obsahovú. Ťažkosti sa prejavujú pri osvojovaní si tvarov písma, v ich napodobňovaní a zapamätávaní. Písmo dieťaťa s dysgrafiou je nezrelé až nečitateľné.
Nepostihuje celú oblasť gramatiky, týka sa len tzv. špecifických dysortografických javov. Deti s dysortografiou majú slabší jazykový cit, čo sa následne prejavuje ťažkosťami v aplikácii naučených pravopisných pravidiel.
tags: #test #sluchovo #postihnutý