Trestný čin poškodzovania veriteľa: Komplexný pohľad na problematiku

Tento článok sa zameriava na trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 239 Trestného zákona, pričom analyzuje jeho podstatu, znaky, možnosti obhajoby a súvisiace aspekty. Cieľom je poskytnúť čitateľovi komplexný prehľad o tejto problematike, s dôrazom na praktické príklady a relevantnú judikatúru.

Úvod do problematiky poškodzovania veriteľa

Trestný čin poškodzovania veriteľa je zakotvený v § 239 Trestného zákona a slúži na ochranu veriteľa pred konaním dlžníka, ktoré zmenšuje jeho majetok a tým marí uspokojenie pohľadávok veriteľov. Podstatou protiprávneho konania dlžníka je útok (skutočný alebo predstieraný) proti jeho majetku s cieľom (úmyslom), aby jeho veriteľ nemohol uspokojiť celkom alebo aspoň čiastočne svoju pohľadávku z majetku dlžníka. Ide o majetkový trestný čin, ktorý postihuje rôzne formy konania dlžníkov smerujúce k úmyselnému zmareniu uspokojenia veriteľských pohľadávok.

Podstata a znaky trestného činu poškodzovania veriteľa

Ustanovenie § 239 Trestného zákona obsahuje dve základné skutkové podstaty trestného činu poškodzovania veriteľa:

1. Poškodzovanie vlastného veriteľa (§ 239 ods. 1 TZ)
2. Poškodzovanie cudzieho veriteľa (§ 239 ods. 2 TZ)

Objektívna stránka, resp. konanie uvedené pod písm. a) a b) predstavuje zmenšenie aktív dlžníkovho majetku, z ktorého by sa mohol veriteľ uspokojiť, pričom konanie pod písm. c) a d) predstavuje fingovanie pasív, ktoré majú znížiť skutočnú hodnotu dlžníkovho majetku a tým odradiť veriteľov od uplatňovania ich pohľadávok, resp. Materiálny korektív a subjektívna stránka trestného činu poškodzovania veriteľa predstavujú trestnoprávne prostriedky obhajoby - okrem tejto trestnoprávnej obhajoby bude pre tento trestný čin viac-menej typická „tzv. súkromnoprávna obhajoba“, resp. obhajoba postavená na inštitútoch nachádzajúcich svoje miesto v normách súkromného práva.

Medzi základné znaky trestného činu poškodzovania veriteľa patrí:

Prečítajte si tiež: Postavenie advokáta ako opatrovníka

• Existencia pohľadávky veriteľa: Objektom tohto trestného činu je právo veriteľa na uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi (páchateľovi) - z tohto dôvodu nie je trestným činom akékoľvek zmenšovanie majetku, resp. jeho fingovanie (akékoľvek majetkové machinácie), ale iba také zmenšovanie majetku, ktoré reálne ukracuje uspokojenie existujúcej pohľadávky veriteľa.
• Konanie dlžníka smerujúce k zmareniu uspokojenia pohľadávky: Významným znakom je slovné spojenie „zmarí uspokojenie veriteľa“, ktoré predstavuje zároveň návetie pre jednotlivé spôsoby, ktorými možno toto zmarenie realizovať - preto je nevyhnutné skúmať konkrétne machinácie týkajúce sa majetkovej sféry dlžníka v spojitosti s touto podmienkou, pretože nie každým týmto konaním musí nevyhnutne dochádzať aj zmareniu uspokojenia veriteľa.
• Úmysel dlžníka poškodiť veriteľa: Trestný zákon je vybudovaný na predpoklade úmyselnej formy zavinenia, t.j. pre trestnosť činu treba úmyselné zavinenie, ak TZ výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti (§ 17 TZ).

Spôsoby spáchania trestného činu poškodzovania veriteľa

Trestný čin poškodzovania veriteľa môže byť spáchaný rôznymi spôsobmi, ktoré sú demonštratívne vymenované v § 239 ods. 1 Trestného zákona:

• Zatajenie, zničenie, poškodenie, znehodnotenie alebo predaj majetku: Dlžník sa zbavuje svojho majetku, aby ho veriteľ nemohol postihnúť exekúciou.
• Predstieranie alebo uznanie neexistujúceho záväzku: Dlžník si vytvára fiktívne dlhy, aby znížil hodnotu svojho majetku a tým zmaril uspokojenie veriteľa.
• Zneužitie postavenia dlžníka v úpadku: Dlžník v úpadku koná v rozpore so záujmami veriteľov.

Možnosti obhajoby pri trestnom čine poškodzovania veriteľa

Pri obhajobe v súvislosti s trestným stíhaním pre podozrenie zo spáchania z trestného činu poškodzovania veriteľa je možné zvoliť rôzne stratégie:

1. Aplikácia materiálneho korektívu (§ 10 ods. 2 TZ): Využiteľnosť tejto možnosti obhajoby však prichádza do úvahy iba pri prečinoch, t.j. Podstata materiálneho korektívu spočíva v tom, že nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.
2. Namietanie nedostatku zavinenia: Pre trestnosť činu treba úmyselné zavinenie, ak TZ výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti (§ 17 TZ).
3. Súkromnoprávna obhajoba: Obhajoba postavená na inštitútoch nachádzajúcich svoje miesto v normách súkromného práva.

Ďalšie možnosti obhajoby:

• Nemožnosť uspokojenia pohľadávky z dôvodu premlčania: Ak dlžník odstraňuje svoj majetok s úmyslom, aby došlo k zmareniu uspokojenia pohľadávky veriteľa a to v čase, keď už je pohľadávka veriteľa premlčaná, nemôže sa dopustiť trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 239 TZ, nakoľko ten tzv. konkludentným spôsobom vyjadril svoj nesúhlas s možným uspokojením premlčanej pohľadávky veriteľa.
• Možnosť uspokojenia pohľadávky z iného majetku dlžníka: Na vyvodenie trestnej zodpovednosti preto nebude stačiť akýkoľvek spôsob konania uvedený v § 239 TZ, pokiaľ veriteľ má možnosť uspokojiť svoju pohľadávku z iného majetku dlžníka.
• Dispozícia s majetkom za zodpovedajúcu protihodnotu: Ak totiž dlžník získa za scudzovaný majetok iný majetok v rovnakej hodnote, nemožno uvažovať o zmarení uspokojenia veriteľa, ktorý sa môže uspokojiť z takto transformovaného majetku, ktorý zmenil iba svoj charakter, nie hodnotu.
• Dispozícia s majetkom vylúčeným z exekúcie: K zmareniu uspokojenia veriteľa nemôže dôjsť v dôsledku dispozície týkajúcej sa takého majetku, ktorý nepodlieha exekúcii, t.j. je vylúčený z výkonu rozhodnutia.

Záložné právo a trestný čin poškodzovania veriteľa

Pri výklade znakov základnej skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania veriteľa môže mať záložné právo vplyv na posudzovanie otázky, či dlžník útočí voči takému svojmu majetku, ktorý je spôsobilý na uspokojenie pohľadávky toho ktorého veriteľa, t. j. Z uvedeného vyplýva, že k uspokojeniu veriteľa neslúži majetok dlžníka, ktorý je založený v prospech iného veriteľa, pretože ten primárne slúži na uspokojenie tohto zabezpečeného veriteľa.

Súvisiace trestné činy: Podvod a úverový podvod

Trestný čin podvodu (§ 221 TZ)

Trestný čin podvodu je vymedzený v § 221 zákona č. 300/2005 (Trestný zákon) ako úmyselné konanie pri ktorom niekto obohatí seba alebo iného na škodu cudzieho majetku tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu. Za takéto konanie hrozí páchateľovi trestného činu trest odňatia slobody až na dva roky.

Prečítajte si tiež: Nemocenské poistenie a jeho zneužitie

Medzi základné znaky trestného činu podvodu patrí:

• Uvedenie do omylu alebo využitie omylu: Omyl je rozpor predstavy so skutočnosťou, pričom v zmysle skutkovej podstaty trestného činu podvodu musí mať určitú „kvalitu“ (nestačí akákoľvek nepravda) a musí byť prostriedkom spôsobilým na oklamanie iného v konkrétnej situácii.
• Spôsobenie škody na cudzom majetku: Objektom proti ktorému smeruje protiprávne konanie páchateľa je cudzí majetok, pričom druh a forma vlastníctva nie sú v tomto prípade dôležité.
• Obohatenie sa na úkor iného: Obohatením podľa ustanovenia § 221 je rozmnoženie majetku páchateľa, ktoré môže nastať dvomi spôsobmi. Buď páchateľ tým že podviedol poškodeného zväčšil svoj majetok, alebo nevynaložil náklady, ktoré bol povinný vynaložiť.

Trestný čin úverového podvodu (§ 222 TZ)

Úverový podvod je špecifickým druhom podvodu. Podľa § 222 Trestného zákona, kto vyláka od iného úver alebo zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobí malú škodu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Na to aby konanie páchateľa bolo trestným je potrebné aby poškodeného uviedol do omylu v súvislosti s podmienkami na poskytnutie úveru. Výška trestu odňatia slobody sa posudzuje obdobne ako pri trestnom čine podvodu (§ 221), a teda pri spôsobení malej škody je to trest odňatia slobody jeden až päť rokov.

Príklad z praxe

Na účely lepšieho pochopenia problematiky si uveďme modelový príklad:

Jozef požičal Petrovi sumu 40.000,- EUR s dobou splatnosti 1 rok. Po uplynutí jedného roka ale Peter pôžičku nevrátil a prestal s Jozefom komunikovať. Jozef vedel, že Peter pracuje „načierno“, ale mal tiež vedomosť, že Peter vlastní dvojizbový byt. Zvažoval preto podanie žaloby na súd a následne návrhu na vykonanie exekúcie, veď by sa uspokojil z predaja bytu. Peter ale byt daroval svojej sestre Zuzane, ktorá mala o pôžičke vedomosť, nakoľko časť pôžičky použil na úhradu jej dlhov.

Prečítajte si tiež: Dĺžka PN pri trestnom čine

V tomto prípade odporúčame Jozefovi, aby podal žalobu o zaplatenie proti Petrovi, a následne aby podal žalobu priamo proti Zuzane (Petrovej sestre), ktorou by sa domáhal neúčinnosti prevodu bytu. Občiansky zákonník pamätá aj na obdobné životné situácie, preto v ustanovení § 42a a ustanovení § 42b upravuje inštitút tzv. Odporovateľný môže byť každý právny úkon dlžníka, ktorým ukracuje uspokojenie svojho veriteľa.

tags: #trestný #čin #veriteľ #poškodzovanie