
Tento článok sa zaoberá problematikou trov konania v kontexte nemajetkovej ujmy, pričom analyzuje pomer úspechu v spore a relevantnú judikatúru. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto oblasť práva, s prihliadnutím na aplikačnú prax súdov a ústavnoprávne aspekty.
Nemajetková ujma predstavuje zásah do psychickej sféry fyzickej osoby a do jej postavenia v spoločnosti. Na rozdiel od majetkovej ujmy sa nepremieňa bezprostredne do fyzickej integrity ani do majetkovej sféry. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je upravené v § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka má fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, súkromia, mena a prejavov osobnej povahy. Ak dôjde k neoprávnenému zásahu do týchto práv, má osoba právo domáhať sa ochrany.
Zásah do práva na ochranu osobnosti musí byť neoprávnený, t.j. musí ísť o konanie, ktoré je v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi. Zároveň musí existovať príčinná súvislosť medzi zásahom a vzniknutou nemajetkovou ujmou.
Výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je predmetom voľnej úvahy súdu. Súd pri rozhodovaní prihliada na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Dôležitým kritériom je miera zásahu do osobnosti práv postihnutej osoby.
Prečítajte si tiež: Rozhodnutie súdu: protinávrh zamietnutý
Pri určovaní výšky náhrady súdy zohľadňujú rôzne hľadiská, ako napríklad:
Civilný sporový poriadok (CSP) upravuje náhradu trov konania. Podľa § 255 CSP sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. To znamená, že strana, ktorá mala vo veci plný úspech, má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Ak mala strana úspech len čiastočný, súd rozhodne o náhrade trov konania s prihliadnutím na pomer úspechu vo veci.
V konaniach o náhradu nemajetkovej ujmy je aplikácia zásady úspechu špecifická, pretože výška náhrady závisí od úvahy súdu. V týchto prípadoch nie je možné jednoznačne určiť, ktorá strana mala vo veci plný úspech, pretože žalobca si spravidla svoju nemajetkovú ujmu ocení vyššie, ako na koľko mu ju odhadne súd.
Podľa odbornej literatúry a judikatúry je v konaniach o náhradu nemajetkovej ujmy potrebné rozlišovať medzi základom nároku a výškou náhrady. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do práva žalobcu bolo zasiahnuté. Výška nemajetkovej ujmy je potom druhotná a nadväzujúca.
Ak súd rozhodne, že do práva žalobcu bolo zasiahnuté, ale prizná mu náhradu nemajetkovej ujmy v nižšej výške, ako požadoval, nemožno žalobcu považovať za procesne neúspešného. V takom prípade prichádza do úvahy plná náhrada trov konania žalobcovi.
Prečítajte si tiež: Trosky konania a premlčacia doba
Nález Ústavného súdu SR z 23. januára 2014, sp. zn. IV. ÚS 437/2004: AK bolo nepriznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch dané úvahou súdu, tak aj v prípade, keď mal navrhovateľ formálne úspech len čiastočný, prichádza do úvahy plná náhrada trov konania.
Rozsudok Krajského súdu v Trnave z 13. 12. 2017, sp. zn. 10Co/191/2017: Zásadu úspechu vo veci (§ 255 CSP) treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti.
V praxi sa vyskytujú aj prípady, kedy súd prizná náhradu nemajetkovej ujmy pozostalým po obeti dopravnej nehody. V takýchto prípadoch súdy zohľadňujú intenzitu zásahu do rodinného a súkromného života pozostalých, ako aj ich vzťah k obeti.
Úmrtie blízkej osoby, najmä rodinného príslušníka, predstavuje objektívne zásah vrcholnej intenzity, ktorý je nezvratný a nenapraviteľný. V týchto prípadoch súdy priznávajú pozostalým náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, aby zmiernili ich bolesť a utrpenie.
Pri určovaní výšky náhrady súdy zohľadňujú najmä:
Prečítajte si tiež: Podmienky a postupy vymáhania trov exekúcie
Judikatúra súdov v oblasti náhrady nemajetkovej ujmy je rozsiahla a rôznorodá. Súdy pri rozhodovaní zohľadňujú konkrétne okolnosti každého prípadu a snažia sa o spravodlivé vyváženie záujmov všetkých strán.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/155/2021: Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal prípadom náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu nezákonných rozhodnutí orgánov verejnej moci. Súd zdôraznil, že výška náhrady nemajetkovej ujmy je vždy závislá od výsledku posúdenia individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci.
Uznesenie Ústavného súdu SR, č. k. II. ÚS 313/2023-13: Ústavný súd Slovenskej republiky potvrdil, že konštatovanie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že konkrétna výška náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím je vždy závislá od výsledku posúdenia individuálnych skutkových okolností, je ústavne konformné.
Európske právo, najmä smernice Európskej únie v oblasti poistenia, má vplyv aj na oblasť náhrady nemajetkovej ujmy a trov konania. Súdy sú povinné vykladať vnútroštátne právo v súlade s európskym právom, aby zabezpečili jeho účinnú implementáciu.
Eurokonformný výklad predstavuje metódu interpretácie vnútroštátnych právnych predpisov v súlade s cieľmi a účelom smerníc Európskej únie. Súdy sú povinné vykladať vnútroštátne právo tak, aby dosiahli cieľ sledovaný smernicou, aj keď to znamená odklon od tradičného výkladu.