Účtovanie nepeňažného vkladu v akciovej spoločnosti

Úvod

Nepeňažné vklady do základného imania akciovej spoločnosti predstavujú špecifickú oblasť účtovníctva, ktorá si vyžaduje pozornosť a správne pochopenie. Vkladom spoločníka je súhrn peňažných prostriedkov (peňažný vklad) a iných peniazmi oceniteľných hodnôt (nepeňažný vklad), ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti. Tento článok sa zameriava na účtovanie nepeňažných vkladov, s dôrazom na ich ocenenie, vplyv na základné imanie a emisné ážio, ako aj na daňové aspekty s tým spojené.

Základné pojmy a legislatívny rámec

Obchodný zákonník a kapitálové fondy

Právna úprava kapitálových fondov sa nachádza v Obchodnom zákonníku (§ 217a). Podľa tohto zákona môže spoločnosť vytvoriť kapitálový fond, ktorý je tvorený z príspevkov akcionárov alebo spoločníkov spoločnosti. Vytvorenie kapitálového fondu nie je zákonnou povinnosťou. Ak sa akcionári alebo spoločníci rozhodli vytvoriť kapitálový fond, musí byť jeho vytvorenie upravené v zakladateľskej zmluve alebo stanovách. Na splatenie príspevku akcionára do kapitálového fondu sa primerane použijú ustanovenia o vkladoch a za kapitálový fond sa považujú okamihom splatenia. Vkladom môže byť tak peňažný ako nepeňažný vklad.

Nepeňažný vklad a jeho ocenenie

Podľa ustanovenia § 59 Obchodného zákonníka nepeňažným vkladom môže byť len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť, teda majetok, ktorý je oceniteľný peniazmi. Pri nepeňažnom vklade sa vyžaduje, aby jeho hodnota bola určená znaleckým posudkom za primeranej aplikácie § 59 ods. 3 Obchodného zákonníka.

Za určitých okolností môže valné zhromaždenie rozhodnúť o tom, že hodnota nepeňažného vkladu sa nemusí určiť znaleckým posudkom. Pôjde o prípady podľa § 59b ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého platí, že hodnota nepeňažného vkladu sa nemusí určiť znaleckým posudkom, ak sa hodnota nepeňažného vkladu určila znaleckým posudkom k dátumu nie staršiemu ako šesť mesiacov pred splatením nepeňažného vkladu.

Nepeňažný vklad z pohľadu účtovníctva

Účtovanie nepeňažných vkladov a nepeňažných príspevkov je ustanovené v § 27a opatrenia č. 23 054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. podľa § 59 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonníkv z. n. p.

Prečítajte si tiež: Stravovanie zamestnancov a jeho účtovné aspekty

Príklad účtovania nepeňažného vkladu

Situácia

Fyzická osoba je jediným spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) so základným imaním 5 000 €. Znalec ocenil túto s.r.o. v súdnoznaleckom posudku podľa výšky hodnoty majetku na 100 000 €. Fyzická osoba sa rozhodne vložiť túto s.r.o. ako nepeňažný vklad pri zakladaní novej akciovej spoločnosti a splatiť tým základné imanie novovzniknutej akciovej spoločnosti vo výške 40 000 €. Zvyšných 60 000 € hodnoty započíta ako emisné ážio do vlastného imania akciovej spoločnosti. V danom prípade fyzická osoba vkladá do akciovej spoločnosti obchodný podiel na spol. s r.o., pričom hodnota vkladaného majetku je 5 000 €. Na základe znaleckého posudku bol obchodný podiel na spol. s r.o. ocenený na sumu 100 000 €, pričom na vklad do základného imania bola započítaná suma 40 000 €, zvyšných 60 000 € bolo započítaných ako emisné ážio na účte 412. Protihodnotou vkladu obchodného podielu na spol. s .r.o.

Účtovné zápisy

V akciovej spoločnosti sa zaúčtuje:

• Zvýšenie základného imania o 40 000 € (účet 411)
• Emisné ážio vo výške 60 000 € (účet 412)
• Majetkový vklad (obchodný podiel s.r.o.) v hodnote 100 000 € (príslušný majetkový účet)

Daňové aspekty nepeňažného vkladu

Daň z príjmov fyzických osôb

Podľa § 8 ods. 2 ZDP zahrnie daňovník do základu dane rozdiel medzi hodnotou vkladu do základného imania v sume 40 000 € a hodnotou vkladaného majetku v sume 5 000 €, znížený o sumu, ktorá je oslobodená od dane podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP. Nepeňažný príjem vo výške hodnoty emisného ážia (účtovanej v akciovej spoločnosti na účte 412) v sume 60 000 € zaradí daňovník - fyzická osoba, ktorá realizovala vklad do akciovej spoločnosti vyššie uvedeným spôsobom, medzi ostatné príjmy podľa § 8 ZDP, konkrétne medzi iné ostatné príjmy a zdaní ich v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k vkladu obchodného podielu na spol. s r.o. do akciovej spoločnosti. Pri vyčíslení základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 8 ZDP neuplatní v súlade s § 8 ods.

Hodnota vkladu do základného imania a hodnota započítaná pri vklade ako emisné ážio má pre daňovníka charakter obstarávacej ceny za akcie, ktoré získal, preto takto uvedená obstarávacia cena akcií sa uplatní ako výdavok vynaložený na dosiahnutie príjmov v súlade so znením § 8 ods. 7 ZDP až v prípade následného predaja týchto akcií a dosiahnutia príjmov z prevodu cenných papierov podľa § 8 ods. 1 písm.

Daň z pridanej hodnoty (DPH)

Vloženie nepeňažného vkladu do obchodnej spoločnosti alebo družstva je v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z. o DPH predmetom dane dodaním tovaru (§ 8) alebo služby (§ 9), s výnimkou prípadov definovaných v § 10 zákona o DPH. Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorý je platiteľom dane, uplatňuje pri vložení nepeňažného vkladu režim DPH v závislosti od toho, čo je predmetom nepeňažného vkladu, resp. jednotlivých jeho zložiek, t. j. posudzuje, či nepeňažný vklad je predmetom dane a pri jeho vložení uplatní daň, príp. Ak je predmetom nepeňažného vkladu dodanie tovaru alebo služby, ktoré nie sú podľa § 10 zákona o DPH predmetom dane, pri ich vložení sa režim DPH neuplatní.

Prečítajte si tiež: Tvorba Sociálneho Fondu

V prípade, ak vloženie nepeňažného vkladu podlieha režimu DPH, daňovú povinnosť určí platiteľ dane podľa § 19 zákona o DPH. Pri určení základu dane uplatňuje platiteľ dane § 22 zákona o DPH. Prijímateľ nepeňažného vkladu, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, si môže odpočítať daň uplatnenú vkladateľom nepeňažného vkladu v súlade s podmienkami podľa § 49 - § 51 zákona o DPH.

Príklady uplatnenia DPH pri nepeňažných vkladoch

Príklad 1: Vklad úžitkového motorového vozidla

Spoločnosť A, s. r. o., platiteľ DPH, ako jediný zakladateľ založila dňa 1. 4. spoločnosť D, s. r. o., pričom vklad do základného imania splatila nepeňažne, a to úžitkovým motorovým vozidlom odovzdaným správcovi vkladu dňa 15. 5. Účtovná hodnota vozidla, ktorým bol vklad splatený, je 12 000 €, obstarávacia cena vozidla bola 20 000 € a oprávky do dňa splatenia vkladu dosiahli výšku 8 000 €. Znalecký posudok stanovil ocenenie vozidla na 13 000 €. V zmysle zákona o DPH vzniká z takéhoto vkladu daňová povinnosť dňom dodania, t. j. 15. 5. Do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti je platiteľ dane povinný vyhotoviť faktúru podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH. Do obchodného registra bol zapísaný vklad spoločnosti A, s. r. o., vo výške 13 000 €, čo tvorí i hodnotu základného imania vzniknutej spoločnosti D, s. r.

Príklad 2: Vklad tovaru

Spoločnosť A, s. r. o., platiteľ DPH, ako jediný zakladateľ založila dňa 1. 8. 2012 spoločnosť D, s. r. o., pričom vklad do základného imania splatila dňa 5. 8. 2012 správcovi vkladu nepeňažne, a to tovarom. Účtovná hodnota tovaru, ktorým bol vklad splatený, je 120 000 € a je to obstarávacia cena tovaru. Opravné položky k tovaru vytvorené neboli. Znalecký posudok na predmetný tovar jeho ocenenie stanovil na sumu 170 000 €. Vložením nepeňažného vkladu formou zásob vzniká vkladateľovi daňová povinnosť. Spoločnosť D, s. r. o., však ku dňu vzniku právo odpočítať daň nemá, pretože v tom čase nie je platiteľom dane. Do obchodného registra bol zapísaný vklad spoločnosti A, s. r. o., vo výške 170 000 €, čo tvorí i hodnotu základného imania vzniknutej spoločnosti D, s. r.

Príklad 3: Vklad pohľadávky

Spoločnosť A, s. r. o., platiteľ DPH, ako jediný zakladateľ založila dňa 1. 6. 2012 spoločnosť D, s. r. o. (spoločnosť A, s. r. o., nie je jednoosobová, inak by bolo v rozpore s Obchodným zákonníkom založenie inej spoločnosti, ak by bola spoločnosť A, s. r. o., jej jediným zakladateľom), pričom vklad do základného imania splatila nepeňažne, a to pohľadávkou. Účtovná hodnota pohľadávky, ktorou bol vklad splatený, je 5 000 € (je zhodná s menovitou hodnotou, opravná položka k pohľadávke tvorená nebola) a je splatná 20. 6. 2012, teda pred vznikom spoločnosti. Hodnota uznaná pre vklad je stanovená rovnako na sumu 5 000 €. Do obchodného registra bol zapísaný vklad spoločnosti A, s. r. o., vo výške 5 000 €, čo tvorí i hodnotu základného imania vzniknutej spoločnosti D, s. r. Spoločnosť A odovzdala dňa 15. 6. Spoločnosť D, s. r. o., bola zapísaná do obchodného registra 1. 7.

Príklad 4: Vklad nehnuteľnosti

Spoločnosť Alfa, s. r. o., ako jediný zakladateľ založila dňa 1. 6. spoločnosť Delta, s. r. o., pričom vklad do základného imania splatila nepeňažne, a to nehnuteľnosťou. Účtovná hodnota nehnuteľnosti, ktorou bol vklad splatený, je 120 000 €, obstarávacia cena nehnuteľnosti je 250 000 € a oprávky do dňa splatenia vkladu dosiahli výšku 130 000 €. Znalecký posudok na predmetnú nehnuteľnosť jej ocenenie stanovil na sumu 170 000 €. Od prvej kolaudácie nehnuteľnosti neuplynulo 5 rokov, podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH vzniká spoločnosti Alfa vložením nepeňažného vkladu (nehnuteľnosti) daňová povinnosť. Spoločnosť Delta, s. r. o., však ku dňu vzniku nárok na odpočítanie DPH nemá, pretože v čase vzniku nie je platiteľom dane. Do obchodného registra bol zapísaný vklad spoločnosti Alfa, s. r. o., vo výške 170 000 €, čo tvorí i hodnotu základného imania vzniknutej spoločnosti Delta, s. r.

Prečítajte si tiež: Účtovanie kúpeľnej starostlivosti

Príklad 5: Vklad podniku alebo jeho časti

Zákonom o DPH definovaný postup pri vložení podniku alebo jeho časti tvoriacej samostatnú organizačnú zložku formou nepeňažného vkladu medzi dvomi platiteľmi dane zjednodušuje uskutočnenie tejto transakcie, v dôsledku čoho platiteľ dane, ktorý vkladá podnik alebo jeho časť formou nepeňažného vkladu, neuplatňuje daň na výstupe a nadobúdateľ si daň neodpočítava.

Ak nadobúdateľ nepeňažného vkladu, ktorým je podnik alebo jeho časť, nemá v čase jeho nadobudnutia postavenie platiteľa dane, v súlade s § 4 ods. 6 sa platiteľom dane stáva dňom nadobudnutia podniku. Skutočnosť, na základe ktorej sa stal platiteľom, je povinný oznámiť daňovému úradu do desiatich dní odo dňa jej vzniku.

Príklad 6: Vklad podniku lekárom

MUDr. Sivý podniká ako zubný lekár na základe osobitného predpisu, vedie podvojné účtovníctvo. Rozhodol sa založiť spoločnosť a ako jediný zakladateľ založil dňa 1. 6. spoločnosť Delta, s. r. o., pričom vklad do základného imania splatil nepeňažne, podnikom. Znalecký posudok na predmetný podnik jeho ocenenie stanovil na sumu 30 000 €. Podnik nezahŕňa žiadnu nehnuteľnosť. MUDr. Sivý nie je platiteľom DPH. Do obchodného registra bol zapísaný vklad MUDr. Sivého vo výške 30 000 €, čo tvorí i hodnotu základného imania vzniknutej spoločnosti Delta, s. r.

Použitie kapitálového fondu

Ustanovenie § 217a ods. 2 Obchodného zákonníka upravuje možnosť použitia kapitálového fondu. Splatený kapitálový fond z príspevkov možno použiť na prerozdelenie medzi akcionárov (spoločníkov) alebo na zvýšenie základného imania. Najčastejším využitím kapitálových fondov je odstránenie záväzkov spoločnosti (napr. pôžičiek) ich kapitalizáciou. Napríklad, ak má spoločnosť z titulu pôžičky záväzok voči spoločníkovi, znamená to, že spoločník má zároveň pohľadávku voči spoločnosti. Spoločnosť teda v rámci svojho účtovníctva eviduje záväzky, t.j. dlhy čo nemusí byť ideálne v prípade, ak by spoločnosť napríklad chcela žiadať banku o poskytnutie úveru. Riešením je tzv. kapitalizácia, t.j. vklad pohľadávky spoločníka voči spoločnosti do kapitálového fondu.

Spoločnosť v kríze

V zmysle § 67a ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka platí, že spoločnosť je v kríze, ak je v úpadku alebo jej úpadok hrozí. Ak bola spoločnosť zrušená, má povinnosti spoločnosti v kríze až do vstupu do likvidácie.

tags: #uctovanie #nepenazny #vklad #v #akciovej #spolocnosti