Účtovanie provízie za vymáhanie pohľadávok

Pohľadávky sú neoddeliteľnou súčasťou podnikateľského prostredia. Vznikajú pri časovom posune medzi dodávkou tovaru alebo služby a ich úhradou. V praxi sa často stáva, že dlžníci svoje záväzky neplnia včas, čo vedie veriteľov k vymáhaniu svojich pohľadávok. Vymáhanie pohľadávok môže byť náročný a zdĺhavý proces, preto sa podnikatelia často obracajú na externé spoločnosti alebo advokátov, ktorí sa špecializujú na túto oblasť. V takýchto prípadoch vznikajú náklady na provízie za vymáhanie pohľadávok. Tento článok sa zameriava na účtovanie týchto provízií v kontexte slovenského účtovníctva a daňových predpisov.

Základné pojmy

Pre lepšie pochopenie problematiky je dôležité definovať základné pojmy:

• Pohľadávka: Právo veriteľa požadovať od dlžníka plnenie určitého záväzku. Vzniká pri časovom posune medzi dodávkou a úhradou. Ak kupujúci tovar prevezme, ale hneď zaň nezaplatí, okamihom prevzatia tovaru vzniká u predávajúceho pohľadávka a u kupujúceho záväzok.
• Veriteľ: Účastník právneho vzťahu, ktorý je oprávnený niečo požadovať.
• Dlžník: Účastník právneho vzťahu, ktorý je povinný niečo plniť.
• Provízia za vymáhanie pohľadávky: Odplata, ktorú veriteľ platí inej právnickej alebo fyzickej osobe za úspešné vymáhanie pohľadávky.

Vznik a evidencia pohľadávok

Pohľadávka vzniká vtedy, keď dochádza k časovému posunu medzi dodávkou hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci, poskytnutím služby alebo prevodom práva a úhradou za ne. Preukaznými dokladmi vzniku pohľadávok sú písomnosti o uskutočnení dodávok vecí, služieb a práv, napr. dodacie listy o dodávkach tovaru, výrobkov a iných vecí, súpisy vykonaných prác, preberacie protokoly, protokoly o škode, zmluvy, faktúry, rozhodnutia súdu a pod. Základným dokladom preukazujúcim vznik pohľadávky z obchodného styku sú faktúry. Podnikateľ - ÚJ, ktorý účtuje v sústave JÚ, vznik pohľadávky zaúčtuje do knihy pohľadávok, ktorú vedie podľa ustanovenia § 15 ods. 3 zákona o účtovníctve. Uvedené platí pre platiteľov DPH aj pre tých, ktorí nie sú registrovaní ako platitelia DPH. V sústave JÚ vzniká príjem až pri úhrade pohľadávky, t. j. pri prijatí peňažných prostriedkov na bankový účet alebo do pokladnice.

Účtovanie provízie za vymáhanie pohľadávok v jednoduchom účtovníctve

V jednoduchom účtovníctve sa provízia za vymáhanie pohľadávok účtuje ako výdavok za služby. Podľa § 19 ods. 3 písm. p) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, odplaty (provízie) za vymáhanie pohľadávky je možné uznať najviac do výšky 50 % vymoženej pohľadávky. Ak je provízia vyššia ako 50 % vymoženej pohľadávky, rozdiel sa považuje za nedaňový výdavok.

Príklad účtovania

Podnikateľ poveril advokátsku kanceláriu v roku 2007 vymáhaním pohľadávky vo výške 300 tis. Sk. Províziu dohodol vo výške 15 % z hodnoty pohľadávky. Províziu uhradil pri podpise zmluvy. Advokátskej kancelárii sa však v roku 2007 nepodarilo pohľadávku vymôcť. U podnikateľa provízia vo výške 15 tis. Sk zaplatená v roku 2007 predstavuje nedaňový výdavok. Výšku provízie si môže zahrnúť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vymoženiu pohľadávky, a to len do výšky vymoženej čiastky.

Prečítajte si tiež: Stravovanie zamestnancov a jeho účtovné aspekty

Daňová uznateľnosť provízie za vymáhanie pohľadávok

Podľa § 19 ods. 3 písm. p) zákona o dani z príjmov je odplata (provízia) za vymáhanie pohľadávky daňovým výdavkom najviac do výšky 50 % vymoženej pohľadávky v príslušnom zdaňovacom období. Provízia nemusí byť zaplatená, ale je obmedzená jej výška.

Príklad

Spoločnosť uzatvorila zmluvu o vymáhaní pohľadávky s advokátom. Menovitá hodnota pohľadávky je vo výške 4 000 eur, v roku 2025 bolo vymožených 2000 eur, advokát si v roku 2025 v zmysle zmluvy vyfakturoval odmenu vo výške 1200 eur. Spoločnosť uvedenú odmenu advokátovi v roku 2025 nezaplatila. V roku 2025 si teda spoločnosť môže v daňových výdavkoch uplatniť odmenu advokáta najviac do výšky 50% z vymoženej pohľadávky t. j. 1000 eur (50% z 2000 eur). Zvyšných 200 eur (1200 - 1000 eur) bude nedaňový výdavok.

DPH a provízia za vymáhanie pohľadávok

V prípade, ak je veriteľ platiteľom DPH a vzniknú mu náklady na vymáhanie pohľadávky, na ktorú nemá nárok na odpočet DPH, potom je DPH daňovým výdavkom, ak je daňovým výdavkom aj náklad, ku ktorému sa DPH viaže. V tomto prípade sa DPH viaže k nákladu na odplatu (províziu), ktorej výška je limitovaná podľa § 19 ods. 3 písm. p) zákona o dani z príjmov výškou 50% vymoženej pohľadávky.

Príklad

Leasingovej spoločnosti, platiteľovi DPH, vznikli v danom zdaňovacom období náklady na vymáhanie pohľadávky v celkovej výške 1198,90 eur, z toho základ dane 999 eur + 20% DPH, na ktorú nemá v súlade so zákonom o DPH veriteľ nárok na odpočet. V danom roku sa leasingovej spoločnosti podarilo vymôcť celú sumu vymáhanej pohľadávky vo výške 2 000 eur. Za daňový výdavok podľa § 19 ods. 3 písm. p) zákona o dani z príjmov je možné uznať daňový výdavok najviac do výšky 50% z tejto sumy, t. j. 1 000 eur.

Postúpenie pohľadávok

Postúpenie pohľadávky znamená, že na základe zmluvy o postúpení medzi doterajším veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku voči dlžníkovi novému veriteľovi, a to odplatne alebo bezodplatne. Postupník sa tak stane novým veriteľom. Postúpenie pohľadávky upravuje § 524 až § 530 Občianskeho zákonníka. S účinnosťou od 1. 1. 2008 bude pri postúpení pohľadávky v zmysle § 19 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom menovitá hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatená časť, a to do výšky príjmu z jej postúpenia. U daňovníka s príjmami podľa § 6 účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, sa pri úprave základu dane uplatní postup v zmysle § 17 ods.

Prečítajte si tiež: Tvorba Sociálneho Fondu

Účtovanie postúpenia pohľadávky

V zmysle § 14 ods. 14 postupov účtovania v JÚ sa pri postúpení pohľadávky zaúčtuje jej zánik v knihe pohľadávok a zároveň vznik novej pohľadávky voči postupníkovi v cene, za ktorú bola pohľadávka postúpená. V peňažnom denníku sa zaúčtuje príjem z postúpenej pohľadávky. V rámci uzávierkových účtovných operácií sa upraví základ dane účtovaním v peňažnom denníku ako príjem zahrnovaný do základu dane vo výške menovitej hodnoty pohľadávky a ako daňový výdavok hodnota príjmu z postúpenia pohľadávky.

Príklad

Podnikateľ eviduje vo svojom účtovníctve pohľadávku v menovitej hodnote 300 tis. Sk. Podľa zmluvy zo dňa 2. 3. 2008 túto pohľadávku postúpil obchodnej spoločnosti za 100 tis. Sk. Úhradu dostal dňa 29. 3. 2008. Pohľadávka je zaúčtovaná v knihe pohľadávok od dátumu vzniku pohľadávky v hodnote 300 tis. Sk, pri postúpení pohľadávky sa táto skutočnosť zaúčtuje ku dňu 2. 3. 2008 ako postúpenie (zánik) pôvodnej pohľadávky vo výške 300 tis. Sk a zároveň sa zaúčtuje vznik novej pohľadávky voči postupníkovi v cene, za ktorú bola pohľadávka postúpená (predaná), t. j. 100 tis. Sk. Dňa 29. 3. 2008 sa v peňažnom denníku zaúčtuje príjem z postúpenej pohľadávky vo výške 100 tis. Sk. V rámci uzávierkových účtovných operácií za zdaňovacie obdobie roku 2008 bude musieť podnikateľ upraviť základ dane účtovaním v peňažnom denníku ako príjem zahrnovaný do základu dane vo výške menovitej hodnoty pohľadávky, t. j. sumu 300 tis. Sk a ako daňový výdavok hodnotu príjmu z postúpenia pohľadávky, t. j. sumu 100 tis. Sk.

Prečítajte si tiež: Účtovanie kúpeľnej starostlivosti

tags: #uctovanie #provizie #za #vymahanie #pohladavok