Podmienky započítania záväzku proti pohľadávke

V podnikateľskom prostredí je bežné, že firmy majú voči sebe navzájom pohľadávky a záväzky. Jednou z možností, ako tieto vzájomné pohľadávky a záväzky vysporiadať, je započítanie. Tento článok sa zameriava na podmienky, za ktorých je možné započítať záväzok proti pohľadávke v slovenskom právnom prostredí.

Pohľadávky a záväzky v právnom kontexte

Obchodné ani občianske právo pojem pohľadávka osobitne nedefinuje. V ôsmej časti Občianskeho zákonníka sú upravené záväzkové vzťahy. Ide o také právne vzťahy, v ktorých je jeden účastník (dlžník) povinný niečo plniť druhému účastníkovi (veriteľovi) a ten je oprávnený plnenie vyžadovať. Z hľadiska dlžníka sa povinnosť plniť označuje ako záväzok, z hľadiska veriteľa právo vyžadovať plnenie sa označuje ako pohľadávka.

V praxi vznikajú pohľadávky najčastejšie z obchodných vzťahov voči odberateľom za splnené dodávky výrobkov, tovaru a služieb, pohľadávky z finančných vzťahov, napríklad z úverov a z pôžičiek, pohľadávky voči zamestnancom z pracovnoprávnych vzťahov, pohľadávky z poskytnutých preddavkov, pohľadávky voči štátnym orgánom a rôznym inštitúciám (poisťovne, daňové úrady). Pohľadávky vznikajú z dôvodu časového posunu medzi dodávkami vecí, služieb, prevodom práv a úhradou za ne. Pri bezprostrednej úhrade pohľadávka nevznikne.

Lehota, v ktorej má byť pohľadávka uspokojená, sa nazýva lehota splatnosti a dohodnú si ju zmluvné strany. Ak je dohodnuté peňažné plnenie a dlžník je v omeškaní, má veriteľ právo požadovať úroky z omeškania. V obchodných záväzkových vzťahoch sa platenie úrokov z omeškania riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka (§ 369). Práva zo záväzkových vzťahov podliehajú premlčaniu. Premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká. Všeobecná premlčacia doba stanovená v § 397 Obchodného zákonníka je štyri roky. Ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka je trojročná.

Účtovné aspekty pohľadávok

Vznik pohľadávky podľa predpisov občianskeho a obchodného práva je momentom, kedy sa o pohľadávke účtuje. V účtovnej terminológii sa tento moment označuje ako deň uskutočnenia účtovného prípadu. Ku dňu vzniku pohľadávky sa vykoná účtovný zápis na základe účtovného dokladu. Účtovným dokladom môže byť faktúra, zmluva, rozhodnutie súdu a pod. Z hľadiska účtovníctva je dôležité, aby účtovný zápis o vzniku pohľadávky bol dokladovaný dokladom spĺňajúcim náležitosti účtovného dokladu podľa § 10 zákona o účtovníctve (zákonč. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Prečítajte si tiež: Ako správne zaúčtovať bankový príspevok?

Pohľadávka sa v účtovníctve sleduje počas celej doby existencie, t. j. od jej vzniku až po zánik. Najjednoduchším spôsobom zániku pohľadávky je jej úhrada, pohľadávky však zanikajú aj iným spôsobom, napríklad započítaním, postúpením, odpísaním, vkladom do majetku spoločnosti alebo družstva a pod. Podkladom pre zaúčtovanie zániku pohľadávky sú výpisy z bankového účtu, príjmové pokladničné doklady preukazujúce inkaso pohľadávky, dohoda o zápočte pohľadávok, zmluva o postúpení pohľadávky a pod.

Stav pohľadávok sa overuje dokladovou inventúrou. Pohľadávky sa členia na krátkodobé a dlhodobé v závislosti od dohodnutej doby splatnosti. V účtovnej závierke sa pohľadávky vykazujú v členení na krátkodobé alebo dlhodobé podľa zostatkovej doby splatnosti. Pohľadávky sú súčasťou aktív (majetku) účtovnej jednotky.

Obstarávacou cenou sa oceňujú pohľadávky pri odplatnom nadobudnutí alebo pohľadávky nadobudnuté vkladom do základného imania. Reálnou hodnotou sa oceňujú pohľadávky pri nadobudnutí vkladom alebo kúpou podniku alebo jeho časti. V sústave podvojného účtovníctva sa pohľadávky účtujú v účtovej triede 3 - Zúčtovacie vzťahy. Podľa opatrenia MF SR vyplýva povinnosť vytvorenia analytických účtov k syntetickým účtom pohľadávok. Niektoré pohľadávky sa sledujú na podsúvahových účtoch, najmä pohľadávky z lízingu, pohľadávky z opcií, odpísané pohľadávky. Pohľadávky sa vykazujú v ocenení zníženom o opravné položky za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.

Postupy účtovania pre podnikateľov v jednoduchom účtovníctve platné do konca roka 2007 problematiku pohľadávok osobitne neupravovali, s výnimkou zásad pre ich členenie. Od 1. januára 2008 je účinné opatrenie MF SR, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov.

Ku dňu vzniku pohľadávky sa vykoná účtovný zápis v knihe pohľadávok na základe účtovného dokladu. Údaje, ktoré má obsahovať kniha pohľadávok, sú uvedené v § 15 ods. 3 zákona o účtovníctve. V tejto knihe sa účtujú pohľadávky v rozsahu podľa § 5 postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve. V peňažnom denníku sa v súvislosti s pohľadávkami účtuje v priebehu účtovného obdobia o príjmoch v účtovnom období, v ktorom došlo k inkasu pohľadávky. Pre účely dane z príjmov sa príjmy členia na zahrnované do základu dane z príjmov a neovplyvňujúce základ dane z príjmov. Úhrada pohľadávky sa zaúčtuje do knihy pohľadávok, ak je pohľadávka splatená čiastočne, vyznačí sa aj táto skutočnosť. Pri uzatváraní účtovných kníh sa v knihe pohľadávok uvedú súhrnné sumy prírastkov a úbytkov a konečný stav, ktorý sa vykáže vo Výkaze o majetku a záväzkoch. V postupoch účtovania v jednoduchom účtovníctve je uvedený postup v peňažnom denníku, v knihe pohľadávok a v knihe záväzkov pri odpise pohľadávky, vzájomnom započítaní pohľadávok a postúpení pohľadávky.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre získanie príspevku

Pohľadávky v zákone o dani z príjmov

Pri zisťovaní základu dane sa podľa zákona o dani z príjmov vychádza z účtovníctva, resp. rozdielu medzi príjmami a výdavkami. V podvojnom účtovníctve je vznik pohľadávky spravidla spojený so vznikom výnosu, napr. pri predaji výrobkov, služieb, tovaru, uplatnení úrokov a zmluvných pokút u veriteľa. V praxi však vznikajú aj pohľadávky, pri ktorých výnos nevzniká, napr. pri poskytnutí bezúročnej pôžičky. Pri vedení jednoduchého účtovníctva, ktoré je založené na hotovostnom princípe, vzniká zdaniteľný príjem až na základe hotovostného alebo bezhotovostného príjmu peňazí. Pri všetkých spôsoboch vyčíslenia základu dane uvádza zákon o dani z príjmov výnosy (príjmy), ktoré nie sú predmetom dane, sú oslobodené do dane alebo upravujú základ dane.

Z predpisov obchodného aj občianskeho práva vyplýva viacero spôsobov nakladania s pohľadávkami, ktoré sú ďalej upravené v postupoch účtovania a nadväzne aj v zákone o dani z príjmov. V praxi často dochádza k situáciám, že dlžník neuhradí účtovnej jednotke vzniknutú pohľadávku v lehote splatnosti, pričom u veriteľa v podvojnom účtovníctve vznikol zdaniteľný príjem. Veriteľ okrem vymáhania pohľadávky rieši túto situáciu aj inými spôsobmi, napr. tvorbou opravnej položky, odpisom pohľadávky, postúpením pohľadávky. Uvádzané spôsoby nakladania s pohľadávkami ovplyvňujú aj jeho základ dane.

Opravné položky k pohľadávkam

Opravná položka sa podľa postupov účtovania v podvojnom účtovníctve tvorí na základe zásady opatrnosti, ak je opodstatnené predpokladať, že nastalo zníženie hodnoty majetku oproti jeho oceneniu v účtovníctve, a to vo výške tohto rozdielu. Opravná položka k pohľadávke sa tvorí najmä k pohľadávke, pri ktorej je opodstatnené predpokladať, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, k spornej pohľadávke voči dlžníkovi, s ktorým sa vedie spor o jej uznanie. Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa posudzuje opodstatnenosť účtovania tvorby opravnej položky a trvania opodstatnenosti existencie a sumy už vytvorenej opravnej položky. Tiež sa posudzuje potreba účtovania upravujúcich uzávierkových účtovných prípadov, napríklad v prípade vyhlásenia konkurzu alebo reštrukturalizácie na niektorého z odberateľov po dni, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, ktoré má vplyv na znehodnotenie pohľadávky k uzávierkovému dňu.

Tvorba opravnej položky sa účtuje na ťarchu účtu 547 - Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k pohľadávkam so súvzťažným zápisom v prospech účtu 391 - Opravné položky k pohľadávkam. V jednoduchom účtovníctve sa opravné položky nevytvárajú, s výnimkou opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku. Zákon o dani z príjmov sa v súvislosti s tvorbou a rozpustením opravných položiek odvoláva na účtovné predpisy. Pokiaľ účtovná jednotka vytvorí opravnú položku k pohľadávke v súlade so zákonom o účtovníctve a postupmi účtovania, pre účely dane z príjmov je táto opravná položka daňovým výdavkom vo výške, v akej bola zaúčtovaná, najviac však vo výške ustanovenej zákonom o dani z príjmov. Určenie výšky vytvorenej (zaúčtovanej) opravnej položky je na rozhodnutí účtovnej jednotky pri zohľadnení výšky rizika nezaplatenia.

Opravná položka k nadobudnutému majetku

O tejto opravnej položke sa účtovalo na účte 097 - Opravné položky k nadobudnutému majetku podľa postupov účtovania v podvojnom účtovníctve do konca roka 2002. Od roku 2003 sa nové prípady už neúčtujú, opravná položka sa doodpisuje. Podľa zákona o dani z príjmov sa vytvorená opravná položka k nadobudnutému majetku zahrnie do daňových výdavkov alebo príjmov v súlade s účtovnými predpismi pravidelne počas 15 rokov od nadobudnutia dlhodobého majetku. Rovnako sa postupuje u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva.

Prečítajte si tiež: Kultúrne podujatia a sociálny fond: dane

Opravná položka k nepremlčaným pohľadávkam

Tvorba tejto opravnej položky sa podstatne zmenila zákonom, ktorým sa novelizoval zákon o dani z príjmov. Ustanovenie sa vzťahuje na pohľadávky, ktoré vznikli po 1. 1. 2004. Postup tvorby opravných položiek k pohľadávkam, ktorých splatnosť nastala do 31. 12. 2003, sa riadi podľa predpisov v nadväznosti na prechodné ustanovenia.

Tvorba opravných položiek k pohľadávkam, pri ktorých je riziko, že ich dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí (ďalej „rizikové pohľadávky“) a ktoré boli zahrnuté do zdaniteľných príjmov, je od 1. 1. uznaná za daňový výdavok do výšky stanoveného percenta z menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva. Za rovnakých podmienok sa umožňuje tvorba opravnej položky na časť pohľadávky vzťahujúcej sa na istinu a úrok zahrnutý do príjmov zo spotrebiteľského úveru, ak ide o daňovníka, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov. Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy sa ruší možnosť tvorby opravnej položky právnym nástupcom na pohľadávky, ktoré boli zahrnuté do príjmov u vkladateľa podniku alebo u daňovníka zrušeného bez likvidácie.

Od 1. 1. sa predlžuje stanovená doba od splatnosti pohľadávky, ktorej uplynutie je jednou z podmienok tvorby opravnej položky podľa zákona o dani z príjmov. 36 mesiacov, kedy sa zahrnie do výdavkov do výšky 100 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva v zdaňovacom období, v ktorom uplynula táto doba. Pri tvorbe opravnej položky sa vychádza z menovitej hodnoty pohľadávky, ktorej súčasťou je aj DPH.

Ako daňový výdavok nemožno uznať tvorbu opravných položiek k pohľadávkam, ktoré neboli zahrnuté do zdaniteľných príjmov, napríklad pohľadávky vzniknuté z titulu poskytnutej pôžičky, zálohy, pohľadávky nadobudnuté vkladom, pohľadávky, ktoré z dôvodu, že nedošlo k platbe, neboli ešte zahrnuté do základu dane (napr. zmluvné pokuty). Daňovo uznaným výdavkom tiež nie je tvorba opravných položiek tvorených k príslušenstvu pohľadávky. Legislatívna skratka „príslušenstvo“ použitá v zákone o dani z príjmov zahŕňa úroky z omeškania, poplatky z omeškania a iné platby, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu oneskorenej úhrady. Pojem „príslušenstvo pohľadávky“ definuje aj Občiansky zákonník a zahŕňa úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Zákonnú opravnú položku nemožno tvoriť na pohľadávku nadobudnutú postúpením, čo zákon výslovne uvádza a ani na pohľadávku voči dlžníkovi, ktorú je možné kompenzovať započítaním so splatnými záväzkami, pričom tento úkon má prednosť pred možnou tvorbou opravnej položky.

Tvorba opravných položiek k pohľadávkam zahrnutým do príjmov sa umožňuje všetkým daňovníkom účtujúcim v sústave podvojného účtovníctva, vrátane bánk a poisťovní. Podmienky pre tvorbu opravných položiek uvedené v zákone o dani z príjmov musia byť splnené aj pri pohľadávkach, ktoré vznikli pred 1. 1. Do 31. 12. 100 % menovitej hodnoty pohľadávky bez jej príslušenstva, ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba dlhšia ako 12 mesiacov.

Predpokladom pre uznanie opravnej položky ako daňového výdavku je účtovanie o jej tvorbe v nákladoch daňovníka. Ak v súlade s postupmi účtovania bola tvorba opravnej položky k rizikovým pohľadávkam zaúčtovaná v nákladoch v účtovnom období a podmienka pre uznanie jej tvorby za daňový výdavok bude splnená v nasledujúcom zdaňovacom období, uzná sa tvorba opravnej položky za daňový výdavok v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k splneniu podmienky pre jej zahrnutie do daňových výdavkov.

Príklad:

Spoločnosť eviduje pohľadávku, ktorá vznikla so splatnosťou 15. 2. Vzhľadom na to, že ide o pohľadávku, o ktorej uznanie sa vedie spor a existuje riziko, že nebude zaplatená, spoločnosť k nej vytvorí k 31. 12. opravnú položku vo výške 50 % jej menovitej hodnoty. V roku od splatnosti pohľadávky neuplynulo viac ako 12 mesiacov, tvorba opravnej položky nemôže byť daňovo uznaná podľa zákona o dani z príjmov. Preto v roku spoločnosť uvedie sumu ako položku zvyšujúcu základ dane. V roku uplynie od splatnosti pohľadávky viac ako 12 mesiacov, uznaným daňovým výdavkom je tvorba opravnej položky vo výške 20 % jej menovitej hodnoty. Túto sumu uvedie spoločnosť v daňovom priznaní ako položku znižujúcu výsledok hospodárenia. V roku uplynie viac ako 24 mesiacov od splatnosti pohľadávky, daňovo uznaná tvorba opravnej položky môže byť vo výške 50 % jej menovitej hodnoty. Spoločnosť uvedie v daňovom priznaní rozdiel medzi zákonnou tvorbou a …

Postúpenie pohľadávky (cesia)

Zmena veriteľa nastáva v rámci procesu postúpenia pohľadávky. Následky postúpenia pohľadávky sa totiž prejavia v právnom postavení všetkých účastníkov. Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Nie je už ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať ani prijímať od dlžníka plnenie. Postupník sa stane veriteľom, pričom nadobúda pohľadávku (s príslušenstvom a právami s ňou spojenými), aj so všetkými námietkami, ktoré možno proti nej uplatniť, a ktoré sa dotýkajú samotnej podstaty pohľadávky (jej vzniku, existencie, premlčania, rozsahu postúpenia povinnosti atď.). Právna úprava postúpenia pohľadávky je predmetom Občianskeho zákonníka.

Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi (cesus) novému veriteľovi, a to buď za odplatu, alebo bezodplatne. Postupník sa tak stane novým veriteľom. Výhodou takéhoto postupu pre postupcu je, že napriek spravidla určitému zníženiu sumy pohľadávky môže dosiahnuť okamžité zlepšenie vlastnej platobnej schopnosti a likvidity získaním finančnej hotovosti, čo môže vyrovnať rozdiel medzi pôvodnou sumou a trhovou cenou postúpenej pohľadávky.

Výslovne sa vyžaduje písomná forma zmluvy o postúpení. Nedodržanie tejto zákonom ustanovenej formy spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Postúpenie pohľadávky ústnou formou je teda neplatné a nemá žiadne právne účinky. Postúpená pohľadávka musí byť v zmluve individualizovaná, musí teda obsahovať presnú špecifikáciu pohľadávky, jej výšku, označenie dlžníka, voči ktorému pohľadávka vznikla, odkaz na faktúru a kontraktačnú zmluvu, alebo iný dôvod jej vzniku.

Postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka. Predmetom zmluvy o postúpení nemôže byť pohľadávka, ktorá zanikla. Naproti tomu premlčaná pohľadávka môže byť postúpená. Z ustanovenia Občianskeho zákonníka nevyplýva, že by postúpené mohli byť iba peňažné pohľadávky, postúpiť teda možno akúkoľvek, aj nepeňažnú pohľadávku. Predmetom zmluvy o postúpení môžu byť aj budúce pohľadávky. Musia však byť určité, to zn. identifikovateľné.

Nevyžaduje sa súhlas dlžníka k platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Zmluva môže byť uzavretá aj bez jeho vedomia, resp. aj proti jeho vôli (s výnimkou uvedenou v ustanovení § 525 ods. 2 so zreteľom na § 526 Občianskeho zákonníka). Zmena v osobe veriteľa sa totiž nedotýka jeho práv a povinností. Zmena v osobe veriteľa tiež nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Právnemu nástupcovi sa započítava tá časť premlčacej doby, ktorá uplynula jeho právnemu predchodcovi, príp. aj viacerým predchodcom.

Na platnosť postúpenia pohľadávky síce nie je potrebný súhlas dlžníka (ibaže by si to dohodol dlžník v dohode uzavretej s veriteľom), musí však byť o postúpení vyrozumený. Inak môže plniť pôvodnému veriteľovi, a tým sa zbaviť záväzku. Oznámenie dlžníkovi o postúpení pohľadávky je ustanovené najmä v záujme dlžníka (aby vedel komu má plniť a voči komu môže uplatniť prípadné svoje námietky). Oznámenie dlžníkovi je jednostranný právny úkon adresovaný dlžníkovi. Zákon výslovne vyžaduje oznámenie, nestačí, ak sa dlžník o postúpení dozvedel inak.

Povinnosť oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky sa ukladá pôvodnému veriteľovi (postupcovi), a to bez zbytočného odkladu. Ak pôvodný veriteľ nesplní oznamovaciu povinnosť, môže nový veriteľ privodiť účinnosť postúpenia pohľadávky voči dlžníkovi tým, že preukáže postúpenie pohľadávky. V takomto prípade nestačí len oznámenie o tom, že došlo k postúpeniu. Nový veriteľ tak urobí preukázaním zmluvy o postúpení pohľadávky. Oznámením alebo preukázaním postúpenia vzniknú právne účinky postúpenia aj voči dlžníkovi, ktorý musí zabezpečiť svoju povinnosť plniť novému veriteľovi. Do tejto doby dlžník s účinkami zbavenia sa záväzku môže plniť pôvodnému veriteľovi a tento nemôže plnenie odmietnuť. Ak pôvodný veriteľ postúpenie pohľadávky dlžníkovi už oznámil, ten už nemôže požadovať od nového veriteľa, aby preukazoval zmluvu o postúpení a je povinný mu plniť. Prípadná neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky z titulu neoznámenia postúpenia uvedenými spôsobmi nemá vplyv na právne postavenie dlžníka, ktorý aj naďalej je povinný plniť svoj záväzok voči pôvodnému veriteľovi.

Zodpovednosť postupcu (pôvodného vlastníka)

Postúpenie pohľadávky môže byť uskutočnené:

• odplatne (a to za nominálnu hodnotu, ako aj za hodnotu vyššiu, resp. nižšiu ako je nominálna),
• bezodplatne.

V ustanovení Občianskeho zákonníka je riešená zodpovednosť postupcu voči postupníkovi pri postúpení pohľadávky. Postupca zodpovedá postupníkovi iba pri pohľadávkach postúpených za odplatu. Bezplatné postúpenie pohľadávky má totiž povahu darovania a pre tento prípad zákon neupravuje nijakú zodpovednosť postupcu. Nemožno však vylúčiť jeho prípadnú všeobecnú zodpovednosť za vznik škody.

Pri pohľadávke postúpenej za odplatu ide jednak o zodpovednosť postupcu na základe zákona, jednak o zodpovednosť (ručenie) na základe dohody. V oboch prípadoch v podstate ide o zodpovednosť za právne kvality postúpenej pohľadávky. Postupca zodpovedá za to, že sa postupník nestal namiesto neho veriteľom pohľadávky s dohodnutým obsahom. Pôjde najmä o prípady, keď ešte pred postúpením pohľadávky došlo k zmene obsahu záväzku, o ktorej postupca postupníka nevyrozumel (napr. na základe dohody s dlžníkom ešte pred postúpením pohľadávky sa vzdal časti svojho práva).

Postupca zodpovedá tiež za to, že bez zbytočného odkladu neoznámil dlžníkovi, že došlo k postúpeniu pohľadávky a dlžník z tohto dôvodu plnil s účinkami zbavenia sa záväzku postupcovi. Postupca zodpovedá za to, že postúpená pohľadávka zanikla celkom alebo sčasti započítaním zo strany dlžníka. Dlžníkovi totiž zostávajú zachované všetky jeho námietky proti pohľadávke aj po postúpení pohľadávky. Tu postupcu stíha zodpovednosť za to, že neoznámil postupníkovi existenciu na započítanie spôsobilých nárokov dlžníka voči nemu. Zodpovednosť nie je obmedzená, čo sa týka výšky. Za bonitu pohľadávky, t.j. za to, že pohľadávka je vymožiteľná, postupca ručí iba vtedy, ak sa na to písomne zaviazal. Avšak v tomto prípade je jeho zodpovednosť obmedzená - zodpovedá len do výšky prijatej odplaty s príslušenstvom. Nie je rozhodujúce, že postúpená pohľadávka bola vyššia než odplata za jej postúpenie. Nároky postupníka z tohto ručenia však zanikajú, ak bez zbytočného odkladu neuplatní postúpenú pohľadávku na súde, napr. nepodá včas návrh na výkon rozhodnutia.

Ak je splnenie postúpenej pohľadávky zabezpečené záložným právom, ručením alebo iným zabezpečovacím prostriedkom, je postupca povinný o postúpení pohľadávky informovať osobu, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla. Postúpením pohľadávky sa nemení postavenie toho, kto zabezpečenie záväzku poskytol a zabezpečenie pohľadávky trvá naďalej. Súhlas tejto osoby s postúpením pohľadávky sa nevyžaduje.

Postupník, ktorý nastupuje na miesto postupcu, je oprávnený oboznámiť sa so všetkými skutočnosťami ohľadne pohľadávky (napr. s jej základom, zročnosťou, formou plnenia, nárokmi dlžníka na započítanie a pod.). Preto sa postupcovi ukladá povinnosť odovzdať mu všetky doklady a poskytnúť mu všetky informácie týkajúce sa postúpenej pohľadávky. Pri pohľadávkach postúpených za odplatu nesplnenie tejto povinnosti postupcom by mohlo mať za následok vznik jeho zodpovednosti, príp. vznik zodpovednosti za škodu. Pri postúpení bez odplaty postupca by zodpovedal iba za prípadnú škodu.

Účtovanie postúpenia pohľadávky

Základné a všeobecné pravidlá účtovania pohľadávok a záväzkových vzťahov pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva upravuje ustanovenie opatrenia MF SR, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva.

V zmysle odseku 1 písm. a) tohto ustanovenia sa v účtovej triede 3 účtujú dlhodobé pohľadávky a krátkodobé pohľadávky z obchodných vzťahov, napríklad voči odberateľom; poskytnuté preddavky dodávateľom účtované v účtovej skupine 31 - Pohľadávky okrem preddavkov na dlhodobý majetok; rozlíšenie na dlhodobé pohľadávky a krátkodobé pohľadávky vo vzťahu k dohodnutej dobe splatnosti sa vykoná na analytických účtoch k jednotlivým účtom. Analytické účty v rámci zúčtovacích vzťahov sa vytvárajú podľa jednotlivých dlžníkov a veriteľov, ich rovnorodých skupín a podľa jednotlivých druhov mien. Vo veľkej účtovnej jednotke sa na osobitných analytických účtoch účtujú pohľadávky z obchodného styku a záväzky z obchodného styku voči prepojenej účtovnej jednotke a voči účtovnej jednotke s podielovou účasťou.

Výnos z postúpenia pohľadávok z hospodárskej činnosti je potrebné účtovať v zmysle postupov účtovania v PÚ na účte 646 - Výnosy z odpísaných pohľadávok. Súčasne so zaúčtovaním výnosu z postúpenej pohľadávky sa účtuje odpísanie menovitej hodnoty pohľadávky na účte 546 - Odpis pohľadávky.

Príklady účtovania:

1. Inkaso pohľadávky od dlžníka:

   • a) v cene nižšej ako obstaranie - doúčtovanie rozdielu
   • b) v cene vyššej ako obstaranie - doúčtovanie rozdielu

2. Zrušenie pohľadávky na podsúvahovom účte.

#

tags: #uctovat #zavazok #proti #pohladavke #podmienky