
Prenájom bytu predstavuje efektívny spôsob, ako si zabezpečiť dodatočný príjem. Okrem bežnej údržby nehnuteľnosti však prenajímateľa čaká aj povinnosť spojená s daňovým priznaním. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako správne vyplniť daňové priznanie a vypočítať daň z príjmu z prenájmu nehnuteľnosti, so zameraním na účtovnú lehotu odpisovania a sadzby dane.
Ako prenajímateľ bytu je potrebné si splniť daňové povinnosti podaním daňového priznania. Lehota na podanie daňového priznania je do konca marca nasledujúceho roka po skončení zdaňovacieho obdobia. Existuje však možnosť predĺžiť si túto lehotu zaslaním Oznámenia daňovníka o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania, a to do konca júna. Toto oznámenie je možné podať osobne na daňovom úrade, poštou alebo elektronicky, ak má prenajímateľ zriadenú elektronickú komunikáciu s daňovým úradom.
Pre správny výpočet dane z príjmu z prenájmu je nevyhnutné poznať výšku príjmov a výdavkov spojených s prenájmom. Na evidenciu týchto príjmov a výdavkov sa odporúča viesť daňovú evidenciu podľa §6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Alternatívne je možné využiť jednoduché alebo podvojné účtovníctvo.
Ak sa prenajímateľ rozhodne zaradiť nehnuteľnosť do obchodného majetku, urobí tak jednoduchým vyhlásením, v ktorom uvedie, že od určitého dátumu sa nehnuteľnosť zaraďuje do obchodného majetku. Následne je potrebné vypočítať odpisy, ktoré sa uplatnia v daňových výdavkoch.
Je dôležité mať na pamäti, že ak prenajímateľ predá nehnuteľnosť zaradenú do obchodného majetku skôr ako 5 rokov od jej vyradenia z obchodného majetku, bude povinný zaplatiť daň z príjmu.
Prečítajte si tiež: Zatriedenie nájmu
Pokiaľ prenajímateľ nemá príjmy z príležitostných činností (§ 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov), môže si uplatniť daňovú úľavu 500 € z príjmov. Táto úľava sa môže uplatniť iba raz za dané zdaňovacie obdobie. Po uplatnení úľavy je potrebné znížiť aj skutočné výdavky v rovnakom pomere.
Daňové priznanie je povinné podať, ak zdaniteľné príjmy presiahnu polovicu výšky nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Pre príjmy za rok 2024 je to suma 2 823,24 € a pre príjmy za rok 2025 je to suma 2 876,90 €.
Zdaniteľné príjmy z prenájmu (po odpočítaní sumy oslobodenia 500 eur) sa uvádzajú v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby typu B v VI. oddiele v tabuľke č. 1 v riadku 11 v stĺpci 1. Daňové výdavky sa uvádzajú v stĺpci 2. Nezabudnite vyplniť ani niektoré údaje v tabuľke č. 1a.
Sadzba dane pre príjmy z prenájmu nehnuteľnosti je 19% z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného roka. Z presahujúcej časti základu dane sa platí 25 % daň z príjmov.
Ak prenajímateľ poskytuje krátkodobé ubytovanie (napr. cez Airbnb) a medzi návštevami upratuje, poskytuje posteľnú bielizeň alebo iné služby, nejde o prenájom, ale o poskytovanie ubytovacej služby. Táto činnosť sa považuje za podnikanie a vyžaduje živnostenský list. V takom prípade si prenajímateľ môže uplatniť paušálne výdavky 60%, maximálne do výšky 20 000 €.
Prečítajte si tiež: Ročná účtovná závierka a strata
Uplatňovanie daňových odpisov upravujú ustanovenia § 22 až 29 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Podľa § 22 ods. je účtovaný v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z.
V prvom roku odpisovania je daňovník povinný zaradiť hmotný majetok do jednej z odpisových skupín podľa prílohy č. 1 zákona o dani z príjmov. Pri zatrieďovaní hmotného majetku okrem budov a stavieb sa vychádza z kódu štatistickej klasifikácie produktov podľa činnosti a pri budovách a stavbách z kódu Klasifikácie stavieb podľa Vyhlášky Štatistického úradu SR č. 323/2010 Z. Hmotný majetok, ktorý nemožno zaradiť do odpisových skupín podľa prílohy a ktorého doba použiteľnosti nevyplýva z iných predpisov, sa na účely odpisovania zaradí do odpisovej skupiny 2 a odpisuje sa 6 rokov. Toto neplatí pre hmotný majetok, ktorý sa odpisuje časovou metódou a výkonovou metódou podľa § 26 ods.
Hmotný majetok prenajatý formou finančného prenájmu, okrem pozemkov, sa odpisuje do výšky vstupnej ceny podľa jeho zaradenia do príslušnej odpisovej skupiny. Podľa zákona o dani z príjmov účinného od 1.1.2015 dochádza k zjednoteniu spôsobu odpisovania majetku bez ohľadu na formu jeho obstarania. To znamená, že majetok obstaraný formou finančného prenájmu sa už nebude odpisovať počas doby trvania prenájmu, ale iba metódou rovnomerného alebo zrýchleného odpisovania, a to podľa zaradenia majetku do odpisovej skupiny.
Daňovník odpisuje hmotný majetok metódou rovnomerného odpisovania (§ 27). Metódou zrýchleného odpisovania (§ 28) môže daňovník odpisovať hmotný majetok zaradený podľa prílohy č. 1 do odpisovej skupiny 2 a 3. K poslednému dňu zdaňovacieho obdobia môže daňovník uplatniť daňový odpis vo výške vypočítaného ročného odpisu z hmotného majetku podľa § 26 ods. 6 a 7, § 27 a § 28, o ktorom účtoval k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, a ktorý je používaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. V prípade majetku, pri ktorom je zostatková cena daňovým výdavkom len do výšky príjmov z predaja podľa § 19 ods. 3 písm. b) prvého bodu zákona o dani z príjmov, môže daňovník uplatniť odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník o majetku účtoval.
Majetok sa zaraďuje do rôznych odpisových skupín, ktoré určujú dobu odpisovania:
Prečítajte si tiež: Všetko o lehote pred odchodom do dôchodku
Je možné uplatniť odpisy hmotného majetku, ktorý je poskytnutý na prenájom do daňových výdavkov účtovnej jednotky? Sú odpisy hmotného majetku poskytnutého na prenájom daňovým výdavkom daňovníka? Podľa zákona č. 595/2003 Z.z.o dani z príjmov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon o dani z príjmov“) sú daňovými výdavkami odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku.
Pri hmotnom majetku poskytnutého na prenájom sa do daňových výdavkov prenajímateľa zahrňujú odpisy najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie. V prípade, ak je hmotný majetok poskytnutý na prenájom iba z časti alebo len časť zdaňovacieho obdobia, výška odpisov, ktorú je možné zahrnúť do daňových výdavkov prenajímateľa sa určí podľa rozsahu a doby prenájmu tohto majetku.
Neuplatnenú časť ročného odpisu prenajatého hmotného majetku účtovná jednotka uplatní v roku nasledujúcim po uplynutí doby odpisovania hmotného majetku vo výške ročného odpisu. Výšku ročného odpisu vypočítame ako pomer vstupnej ceny hmotného majetku a doby odpisovania pre príslušnú odpisovú skupinu, a v prípade, že je hmotný majetok poskytnutý na prenájom, tak do výšky príjmov z prenájmu. Viac o odpisoch majetku sa dočítate v článku Daňové odpisy majetku.
Pri určovaní výšky príjmu (výnosu) z prenájmu musíme vychádzať z princípov účtovania, ktoré sú stanovené pre sústavu jednoduchého alebo podvojného účtovníctva. V prípade účtovania v sústave podvojného účtovníctva určíme príjem (výnos) z prenájmu na základe časovo rozlíšeného výnosu, ktorý prislúcha na príslušné zdaňovacie obdobie (a je účtovaný na príslušných výnosových účtoch) bez ohľadu na úhradu nájomného v danom zdaňovacom období. Naopak, pri účtovaní v sústave jednoduchého účtovníctva alebo pri vedení daňovej evidencie určíme príjem (výnos) z prenájmu na základe časovo rozlíšeného výnosu, ktorý prislúcha na príslušné zdaňovacie obdobie (t. j. výnos - príjem aj fyzicky prijatý).
Pri určení výšky príjmu (výnosu) z prenájmu hmotného majetku, v prípade, že nájomca uhrádza prenajímateľovi aj prevádzkové náklady je potrebné brať do úvahy:
V prípade, že nájomca platí energie a ostatné služby prenajímateľovi, ktorý má uzavretý zmluvný vzťah s dodávateľom energií a služieb, tak za výšku príjmu (výnosu) z prenájmu sa považuje nielen nájomné, ale aj platba za spotrebu energií a služieb spojených s užívaním majetku. V prípade, že nájomca platí energie a ostatné služby priamo dodávateľovi energií a služieb a prenajímateľ má uzavretý zmluvný vzťah s dodávateľom energií a služieb, tak za výšku príjmu (výnosu) z prenájmu sa taktiež považuje nielen nájomné, ale aj platba za spotrebu energií a služieb spojených s užívaním majetku, aj napriek tomu, že ich nájomca platí priamo dodávateľovi energií a služieb. Ak nájomca platí energie a ostatné služby priamo dodávateľovi energií a služieb a má aj uzavretý s dodávateľom zmluvný vzťah, tak za výšku príjmu (výnosu) z prenájmu sa u prenajímateľa považuje len nájomné za poskytnutý majetok a len tie zaplatené energie a služby nájomcom, pri ktorých zmluvný vzťah s dodávateľom má uzatvorený prenajímateľ.
Príklad: Spoločnosť s ručením obmedzeným účtuje v sústave podvojného účtovníctva. Má zaradené zdvíhacie zariadenie v 2. odpisovej skupine so vstupnou cenou 6 000 Eur. Ročný odpis predstavuje sumu 1 000 Eur. Spoločnosť toto zdvíhacie zariadenie prenajíma celoročne, nájomné je dohodnuté zmluvne vo výške 930 eur. Splatnosť nájomného je dohodnuté v troch rovnakých splátkach, t. j. 310 Eur s dátumom splatnosti 30.6.2018, 31.12.2018, 30.6.2019. V akej výške si môže spoločnosť uplatniť daňový odpis zariadenia v roku 2018?
Spoločnosť si môže v roku 2018 uplatniť odpis len do výšky príjmu (výnosu) z tohto prenájmu, t. j. 930 Eur, aj napriek tomu, že posledná splátka je v roku 2019. Ak by išlo o daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, tak by si daňovník mohol uplatniť len daňový odpis vo výške dvoch splátok zaplatených v roku 2018.
Príklad: Spoločnosť s ručením obmedzeným prenajíma inej spoločnosti skladovacie priestory. Ročný odpis majetku je vo výške 26 000 Eur. V akej výške si môže uplatniť daňový odpis prenajímateľ majetku?
Nakoľko má prenajímateľ uzatvorenú zmluvu s dodávateľom energie môže považovať platbu za energie od nájomcu za príjem (výnos) z prenájmu tohto majetku. V tomto prípade si môže teda spoločnosť uplatniť celú výšku daňového odpisu, t. j. 26 000 Eur do daňových výdavkov.
Daňovník si môže uplatniť odpis nehnuteľnosti, ktorá je určená výlučne na prenájom vo výške ročného daňového odpisu celej nehnuteľnosti, a to do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tejto nehnuteľnosti prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie, a to aj napriek tomu, že niektoré priestory v rámci budovy zostali neprenajaté. V prípade, že daňovník časť nehnuteľnosti využíva na svoje podnikateľské účely a časť nehnuteľnosti prenajíma, tak do daňových výdavkov si môže uplatniť celú výšku daňového odpisu tej časti nehnuteľnosti, ktorú využíva na svoje podnikanie. Odpisy, ktoré pripadajú na tú časť nehnuteľnosti, ktorú prenajíma (podľa m2) môže zahrnúť do daňových výdavkov iba do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku.
Rovnako postupuje daňovník v prípade prenájmu nehnuteľnosti, ktorú časť roka prenajímal a časť roka využíval na svoje podnikateľské účely. V tomto prípade sa neposudzujú m2, ale počet kalendárnych mesiacov. Ak prenajíma daňovník niekoľko majetkov naraz, tak výška daňového odpisu na uplatnenie sa posudzuje z každého hmotného majetku samostatne voči príjmom (výnosom) z prenájmu toho majetku. Každý majetok sa posudzuje jednotlivo, aby nedochádzalo ku kompenzácii ziskového prenájmu so stratovým prenájmom.
Avšak pri prenájme napríklad majetku, ktorého jednotlivé časti nie je možné používať samostatne alebo jednotlivé časti na seba nadväzujú a tvoria spoločný výrobný celok a iné zákonom stanovené prenajímané majetky je možné posudzovať súčet daňových odpisov jednotlivých častí tohto majetku voči príjmu (výnosu) z prenájmu takéhoto majetku. Je dôležité poznamenať, že odpis sa uplatní do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) v sume s presnosťou, t. j. ak bude výška sumy príjmov vyčíslená na dve desatinné miesta, tak aj odpis sa uplatní s presnosťou na dve desatinné miesta.
V prípade, že daňovník prenajíma majetok, ktorý nadobudol z dotácií, za príjem (výnos) sa nepovažuje dotácia poskytnutá na obstaranie odpisovaného hmotného majetku. Daňovník si môže vybrať z dvoch postupov:
Prenajímateľ zahŕňa do daňových výdavkov odpisy z hmotného majetku poskytnutého na prenájom najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku. V praxi však vznikajú rôzne situácie, ktoré treba riešiť individuálne. Uplatňovanie daňových odpisov z hmotného majetku poskytnutého daňovníkom na prenájom je osobitným spôsobom upravené v § 19 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP").
Ročného odpisu sa uplatní počnúc rokom nasledujúcim po uplynutí stanovenej doby odpisovania. Do daňových výdavkov sa táto časť odpisov zahrnie ročne maximálne vo výške zodpovedajúcej ročnému odpisu, ktorý sa na účely tohto ustanovenia vypočíta ako pomer vstupnej ceny hmotného majetku a doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu v § 26 ods. 1 ZDP, teda pri rovnomernom ako aj zrýchlenom spôsobe odpisovania rovnako.
Príklad: Spoločnosť od 1.1.2022 prenajíma inej osobe osobný automobil za ročné nájomné 3 000 €. Nájomná zmluva je uzatvorená na obdobie štyroch rokov, t.j. do 31.12.2025. Osobný automobil spoločnosť nadobudla 5.1.2020 za obstarávaciu cenu 25 000 €, odpisovaný je v 1. V roku 2022, v ktorom spoločnosť začala prenajímať osobný automobil za ročné nájomné 3 000 €, môže uplatniť ročný odpis (6 250 €) ako daňový výdavok len vo výške ročného nájomného (3 000 €). V roku 2023, v ktorom spoločnosť pokračuje v prenájme osobného automobil za ročné nájomné 3 000 €, môže opäť uplatniť ročný odpis (6 250 €) ako daňový výdavok len vo výške ročného nájomného (3 000 €). Rok 2024 je prvým rokom po skončení stanovenej doby odpisovania, preto v tomto roku môže spoločnosť zahnúť do daňových výdavkov neuplatnenú časť odpisov z rokov 2022 a 2023 (3 250 € + 3 250 €) maximálne vo výške zodpovedajúcej ročnému odpisu tohto majetku vypočítaného ako pomer vstupnej ceny a doby odpisovania ustanovenej pre odpisovú skupinu 1, t.j. maximálne vo výške 6 250 € v jednom zdaňovacom období, avšak opäť len do výšky ročného nájomného (3 000 €). V roku 2024 teda uplatní do daňových výdavkov odpis vo výške 3 000 €. Rovnako bude spoločnosť postupovať aj v roku 2025, t.j. aj v roku 2025 zahrnie do daňových výdavkov zvyšnú časť neuplatnených odpisov z rokov 2022 a 2023 (3 500 €) najviac do výšky ročného nájomného, t.j. 3 000 €.
Príklad: Spoločnosť vlastní sklad (nehnuteľnosť), ktorého časť prenajíma. Keďže sa podľa § 19 ods. 3 písm. Spoločnosť v tomto prípade zahrnie odpisy do daňových výdavkov v pomernej výške tak, aby zodpovedali ustanoveniu § 19 ods. 3 písm. a) ZDP. To znamená, že odpisy pripadajúce na časť skladu (v m2), ktorá sa prenajíma, sa zahrnú do daňových výdavkov len do výšky príjmov z prenájmu.
Majetok s dobou používania nad 1 rok a sumou kúpy (obstarávacia cena vrátane súvisiacich nákladov, ako je napr. prepravné) vyššou ako 1 700 EUR nemôže ísť do daňových nákladov v zmysle “spotreba” hneď v roku kúpy, ale odpisuje sa postupne viacero rokov. Hovorím o daňových odpisoch ako daňových nákladoch, tj nákladoch na účely zníženia dane z príjmov. Popri nich však existujú aj odpisy účtovné, ktoré by mali čo najpresnejšie vyjadriť skutočné používanie/opotrebenie daného počítača, auta či lode s cieľom čo najvýpovednejšie vykázať hospodárenie firmy z účtovného hľadiska a a už len z toho dôvodu by sa mali od daňových odpisov líšiť. Čo sa v praxi často nedeje z dôvodu zjednodušovania práce. Na druhej strane účtovné odpisovanie firemného majetku nastavené na čo najdlhšie možné obdobie môže firme pomôcť dostať úver či vyhnúť sa nezdravým číslam prípadne konkurzu.
Od roku 2021 tu máte jednu sympatickú úľavu eseročky aj SZČO, ktoré sa zatriedia ako tzv. “mikrodaňovníci” budú môcť majetok odpísať naraz v danom roku, resp. si daňové odpisy stanoviť ľubovoľne - a daň z príjmov sa tak prípadne “rozhodiť” legálne medzi vybrané roky. Mikrodaňovníkmi sú fyzické aj právnické osoby s príjmami resp. výnosmi max. 60 000 EUR za kalendárny rok (suma platná pre rok 2023 a neskôr). Pozor, nesúvisí s hranicou pre sadzby dane z príjmov ani s obratom pre registráciu za platiteľa DPH. Bohužiaľ sa to v praxi bude tiež - minimálne podnikateľom - pliesť s pojmom “mikro účtovná jednotka”, resp. “malá a veľká účtovná jednotka”, čo je zas úplne iná kategória z iného zákona a s inými hranicami + pravidlami . A čo sa tiež bude diať, bude slušný chaos v tom, kedy je podnikateľ mikrodaňovníkom a vie si skutočne daný majetok odpísať jednorazovo a kedy ho odpisuje predpísaný počet rokov - často to zistí až po skončení príslušného roka. V praxi: ak sa zatriedite zle (z neznalosti) zákona, máte na krku možnú pokutu.
Ak daný majetok využívate občas na biznis a občas na súkromné účely, súkromné používanie ošetrí 80%-ný paušál - jednoducho 20% z nákladov na jeho kúpu a prevádzku/údržbu oželiete, zvyšok reálne zníži dane. Naopak: ak viete dokázať/obhájiť, že majetok je používaný výlučne na biznis, tak v nákladoch máte 100%. Možnosť paušalizovania na 80% je v prípade neplatiteľov DPH úplne “čistá”. Ono bloček/faktúra - akokoľvek správne je vystavená vzhľadom na všetky spomenuté náležitosti a pravidlá - nestačí. Podnikateľ musí pri prípadnej kontrole preukázať použitie daného majetku na podnikateľské účely prípadne na obchody zdaňované DPH-čkou. 1-2 počítače, stolík, kreslo a podobne snáď dávajú zmysel a “prejdú” podľa mňa aj pre malú jednoosobovú eseročku, ktorej jediný zakladateľ a prezident sedí vedľa ženy pri kuchynskom stole. “Bohatšie” zariadenie kancelárie či služby s ňou spojené (internet, upratovanie atď) dávajú naopak zmysel v prípade, ak kancelárske priestory firma skutočne má v prenájme či vlastní - aspoň taký je logický výklad z praxe.
Právo na odpočítanie vstupnej DPH z konkrétneho vstupu má podnikateľ samozrejme iba v prípade, ak je plnohodnotným platiteľom DPH a zároveň jednoznačne použije daný vstup na výstupy podliehajúce DPH-čke. Na konci teda musí existovať výstupná DPH uplatnená niektorým z legálne možných spôsobov - buď ju daný podnikateľ fakturuje odberateľovi alebo ju prenáša na odberateľa. Vstupnú DPH si platiteľ DPH nemôže odpočítať, ak napr. daný vstup použije jednoznačne na svoje obchody od DPH oslobodené bez možnosti odpočítania DPH (napr. prenájom bytu či iných nehnuteľností určených na bývanie či povedzme finančné sprostredkovanie).
Uvedené v praxi znamená v niektorých prípadoch “koeficientovanie a sledovanie“. Tj stanovenie pomeru, v ktorom daný vstup nebol použitý na obchody podliehajúce DPH-čke a neodpočítanie vstupnej DPH v tomto pomere. Menej šťastnou záležitosťou je práve odpočítanie DPH pri majetku, ktorý sa podnikateľ rozhodne používať okrem podnikateľských aj na súkromné účely. Zákon o dani z príjmov mu dáva možnosť 20% oželieť a 80% si uplatniť v daňových nákladoch - čo je naozaj skvelá cesta. Zákon o DPH pravdupovediac na túto možnosť nenadväzuje a neumožňuje takto jednoducho odpočítať vstupnú DPH iba v sume 80%. Odpočítať je možné DPH-čku skutočne zodpovedajúcu podnikateľskému využitiu. Tj presne nameranú. Čo je v praxi v prípade drobného majetku v zmysle počítač, telefón a pod.
Ak podnikateľ má faktúru, no nemá doklad o jej úhrade, o daňový náklad v podstate prišiel. Eseročky a iné firmy podliehajúce podvojnému účtovníctvu si síce danú faktúru uplatnia v nákladoch v roku kúpy aj bez úhrady, to je pravda. Ale: do 3 rokov musia daný náklad vyhodiť “späť”. Uvedené platí aj naopak: ak máme doklad o úhrade, no nevieme čoho (chýba faktúra), tiež zbytočná práca. Ak tovar predáva platiteľ DPH, do určitých súm môže vystaviť zjednodušenú faktúru - teda faktúru, ktorá okrem iného neobsahuje iniciály odberateľa. nad 400 EUR už predávajúci musí vystaviť plnohodnotnú DPH-čkovú faktúru - okrem iného s údajmi odberateľa. suma 400 EUR platí pre bločky z r. 2025 a neskôr. Z hľadiska odberateľa: ak je odberateľ neplatiteľom DPH, to, akú faktúru či bloček vystaví dodávateľ, je v podstate jedno. Ak je však kupujúci platiteľom DPH, právo na odpočítanie DPH z nákupu počítača určeného na podnikanie je podmienené existenciou práve faktúry - či už zjednodušenej (max. 400 EUR) alebo plnohodnotnej s údajmi odberateľa (nad 400 EUR). V každom prípade však faktúra musí byť vystavená podľa pravidiel zákona o DPH.