Podmienky ukončenia pracovného pomeru a súvisiace povinnosti pre obce

Ukončenie pracovného pomeru je rozsiahla téma, ktorá sa dotýka tak zamestnancov, ako aj zamestnávateľov, vrátane obcí a mestských organizácií. Zákonník práce upravuje rôzne spôsoby skončenia pracovného pomeru a stanovuje podmienky, ktoré musia byť splnené, aby bolo ukončenie platné. Tento článok sa zameriava na špecifické situácie, s ktorými sa obce a ich organizácie môžu stretnúť v súvislosti s ukončením pracovného pomeru, vrátane výpovedí, odstupného a povinností zamestnávateľa.

Spôsoby skončenia pracovného pomeru

Zákonník práce upravuje niekoľko spôsobov skončenia pracovného pomeru. Medzi najčastejšie patria:

• Dohoda o skončení pracovného pomeru: Obe strany (zamestnanec aj zamestnávateľ) sa dohodnú na ukončení pracovného pomeru k určitému dátumu.
• Výpoveď: Jedna strana (zamestnanec alebo zamestnávateľ) doručí druhej strane písomnú výpoveď. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 Zákonníka práce.
• Okamžité skončenie pracovného pomeru: Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom iba zo závažných dôvodov, ktoré sú taxatívne vymenované v § 68 Zákonníka práce.
• Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe: Počas skúšobnej doby môže zamestnávateľ aj zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.
• Uplynutie doby určitej: Ak je pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú, skončí sa automaticky uplynutím tejto doby.

Výpoveď zo strany zamestnávateľa

Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď len z dôvodov, ktoré sú presne stanovené v Zákonníku práce. Tieto dôvody možno rozdeliť na:

• Organizačné dôvody: Tieto dôvody sa týkajú zmien v organizácii zamestnávateľa, ako je zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa alebo jeho časti, alebo nadbytočnosť zamestnanca.
• Dôvody spočívajúce v osobe zamestnanca: Tieto dôvody sa týkajú správania alebo výkonu zamestnanca, ako je neuspokojivé plnenie pracovných úloh alebo porušenie pracovnej disciplíny.

Organizačné zmeny a nadbytočnosť

Podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce môže zamestnávateľ dať výpoveď zamestnancovi, ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje. Ďalším organizačným výpovedným dôvodom je nadbytočnosť zamestnanca podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

O organizačných zmenách musí rozhodnúť zamestnávateľ, a to písomne. Rozhodnutie o organizačných zmenách musí existovať už v čase dávania výpovede, nie je však potrebné, aby boli zmeny už realizované.

Prečítajte si tiež: Efektívne riadenie účtovníctva v žrebčíne

Dôležité aspekty výpovede

• Písomná forma: Výpoveď musí byť písomná a doručená zamestnancovi.
• Skutkové vymedzenie dôvodu: Dôvod výpovede musí byť skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Je potrebné konkretizovať skutočnosti, ktoré vedú zamestnávateľa k tomu, aby dal výpoveď.
• Prerokovanie so zástupcami zamestnancov: Výpoveď je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je výpoveď neplatná. Ak v organizácii nepôsobí odborová organizácia, je potrebné zistiť, či je ustanovený zamestnanecký dôverník alebo zamestnanecká rada.

Doručovanie výpovede

Zamestnávateľ doručuje výpoveď zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou ako doporučenú zásielku. Povinnosť zamestnávateľa doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec písomnosť prevezme, resp. len čo ju pošta vráti zamestnávateľovi ako nedoručiteľnú, resp. ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca. Ak si zamestnanec neprevezme výpoveď zaslanú zamestnávateľom poštou doporučene do vlastných rúk, pričom poštový podnik ako dôvod nedoručenia uvedenie, že si ju adresát neprevzal v odbernej lehote a vráti ju zamestnávateľovi, považuje sa to za riadne splnenie podmienky náhradného doručenia.

Výpovedná doba

Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac. Ak je výpoveď daná zamestnancovi z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) Zákonníka práce alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu, je výpovedná doba najmenej dva mesiace. Ak je výpoveď daná zamestnancovi z iných dôvodov a pracovný pomer trval najmenej 1 rok, výpovedná doba je 2 mesiace.

Výpovedná doba začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného mesiaca.

Odstupné

Odstupné je peňažná kompenzácia, ktorú zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru za podmienok stanovených Zákonníkom práce. Nárok na odstupné vzniká zamestnancovi, ak je pracovný pomer skončený výpoveďou zo strany zamestnávateľa z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce alebo dohodou z tých istých dôvodov.

Výška odstupného

Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru:

Prečítajte si tiež: Ako žiadať o príspevok od obce

• Ak pracovný pomer trval menej ako jeden rok, zamestnanec nemá nárok na odstupné.
• Ak pracovný pomer trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov, zamestnanec má nárok na odstupné v sume jeho priemerného mesačného zárobku.
• Ak pracovný pomer trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov, zamestnanec má nárok na odstupné v sume dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
• Ak pracovný pomer trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov, zamestnanec má nárok na odstupné v sume trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
• Ak pracovný pomer trval najmenej dvadsať rokov, zamestnanec má nárok na odstupné v sume štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

V prípade skončenia pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce môže byť výška odstupného dohodnutá aj vyššia, ako je stanovené zákonom.

Vrátenie odstupného

Podľa § 76 ods. 4 ZP, ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť.

Príklad: Zamestnankyňa dostala výpoveď z nadbytočnosti od Mesta - Mestského úradu a bolo jej vyplatené odstupné. Následne nastúpila do pracovného pomeru do mestskej príspevkovej organizácie - Technické služby mesta, ktorej Mesto z rozpočtu mesta prispieva aj na mzdové náklady. V tomto prípade zamestnankyňa nenastupuje opäť k tomu istému zamestnávateľovi (Mesto - Mestský úrad), ale nastupuje do inej právnej entity (Technické služby mesta). Preto nie je povinná vrátiť odstupné.

Odchodné

Odchodné je peňažná suma, ktorú vypláca zamestnávateľ zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na dôchodok (starobný, predčasný alebo invalidný s poklesom schopnosti pracovať o viac ako 70 %). Výška odchodného je najmenej v sume priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Práceneschopnosť a ukončenie pracovného pomeru

Práceneschopnosť zamestnanca má vplyv na niektoré spôsoby skončenia pracovného pomeru.

Prečítajte si tiež: Príspevok pre zamestnancov mimo obce

• Výpoveď: Počas trvania ochrannej doby, t. j. v období, keď je zamestnanec práceneschopný, zamestnávateľ nemôže dať zamestnancovi výpoveď, s výnimkou niektorých prípadov, ktoré sú uvedené v § 64 ods. 1 Zákonníka práce.
• Uplynutie doby určitej: Ak je pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú, skončí sa automaticky uplynutím tejto doby, a to aj v prípade, že je zamestnanec práceneschopný.
• Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe: Zamestnávateľ môže ukončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe aj počas práceneschopnosti zamestnanca.

Príklad: Ak má zamestnanec pracovnú zmluvu na dobu určitú, ktorá mu uplynie 31. júla, a je dlhodobo práceneschopný, jeho pracovný pomer sa skončí 31. júla, aj keď bude pokračovať v práceneschopnosti.

Ďalšie dôležité aspekty

• Originál priepustky od lekára: V prípade elektronického schvaľovania dochádzky a existencie interného predpisu, ktorý to umožňuje, môže zamestnanec skartovať originál priepustky od lekára (papierová forma) po jej naskenovaní po uplynutí kalendárneho mesiaca, ktorého sa priepustka týkala.
• Zúčastňovanie sa zasadnutí obecného zastupiteľstva počas PN: Ak je poslanec obecného zastupiteľstva dlhodobo na PN a má povolené vychádzky, môže sa zúčastňovať zasadnutí obecného zastupiteľstva a jeho hlas pri hlasovaní sa bude považovať za právoplatný.
• Náhrazda mzdy pri neplatnej výpovedi: Ak súd rozhodne, že výpoveď bola neplatná, zamestnávateľ je povinný zamestnancovi vyplatiť náhradu mzdy za obdobie, počas ktorého bol pracovný pomer neprávom ukončený. Náhrada mzdy sa účtuje na účty 521/331 alebo 548/333 a je daňovým nákladom pre daň z príjmov právnických osôb.

tags: #úctovnícka #obce #výpoveď #podmienky