Uplatnenie náhrady škody v trestnom konaní a jej premlčacia doba

Spáchanie trestného činu má často za následok nielen trestnoprávne dôsledky pre páchateľa, ale aj vznik škody poškodenému. Slovenský právny poriadok umožňuje poškodenému uplatniť si nárok na náhradu škody priamo v trestnom konaní, čo prináša určité výhody, ale aj obmedzenia. Dôležitou súčasťou tohto procesu je aj otázka premlčania nároku, ktorá môže mať zásadný vplyv na úspešnosť uplatnenia náhrady škody.

Škoda a poškodený v trestnom konaní

Trestný zákon (TZ) definuje škodu na účely trestného konania ako ujmu na majetku, reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného, alebo inú ujmu, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Za škodu sa považuje aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.

Poškodeným je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda, alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. Poškodeným môže byť fyzická osoba, právnická osoba alebo štát.

Adhézne konanie: Uplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní

Trestný poriadok (TP) priznáva poškodenému právo uplatniť si nárok na náhradu škody v tzv. adhéznom konaní, ktoré je súčasťou trestného konania. V zmysle § 46 ods. 3 TP je poškodený oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu. O náhrade škody sa v trestnom konaní nerozhoduje automaticky, ale poškodený si musí tento nárok osobitne uplatniť.

Adhézne konanie je konanie o nároku poškodeného na náhradu škody. Je upravené v § 287 a 288 Trestného poriadku. Adhézne konanie prebieha v rámci trestného konania zároveň s rozhodovaním o vine obžalovaného.

Prečítajte si tiež: Uplatnenie sociálneho pedagóga na Slovensku

Účelom adhézneho konania je zlepšiť postavenie poškodeného, ktorému v dôsledku trestného činu vznikla majetková či nemajetková ujma. Poškodený sa v adhéznom konaní dostáva v zásade do pozície, v akej by bol v prípade civilného sporu o náhradu škody.

Podmienky úspešného uplatnenia nároku

Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody musia byť splnené zákonné podmienky. V súlade s § 46 ods. 3 TP musí poškodený urobiť návrh riadne a včas.

  • Včasnosť: Nárok na náhradu škody musí byť uplatnený najneskôr do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Trestný poriadok neustanovuje, odkedy je možné tento nárok uplatniť. S prihliadnutím na § 62 ods. 2 TP možno usúdiť, že tak možno vykonať pri podaní ústneho trestného oznámenia poškodeným. Orgán činný v trestnom konaní je povinný vypočuť oznamovateľa o výške škody a iných následkoch a o tom, či žiada, aby súd rozhodol o jeho nároku na náhradu škody v trestnom konaní. Ak poškodený nepodáva trestné oznámenie ústne, môže tento nárok uplatniť napr. do zápisnice pri jeho výsluchu, prípadne samostatným písomným podaním do vyšetrovacieho spisu.

  • Riadnosť: Z návrhu, ktorým si poškodený uplatňuje nárok na náhradu škody, musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške si nárok uplatňuje. Poškodený je povinný označiť dôvod, ktorý zakladá nárok na náhradu škody, a uviesť, že trestným činom mu bola spôsobená konkrétna škoda a žiada, aby o jeho nároku bolo rozhodnuté v adhéznom konaní. Zákon požaduje, aby poškodený uviedol aj výšku uplatneného nároku na náhradu škody, ktorou je následne súd pri rozhodovaní viazaný. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že postačuje, aby poškodený uviedol aspoň minimálnu výšku spôsobenej škody, resp. uviedol údaje, z ktorých je výška nároku zrejmá.

  • Adresnosť: Nárok je potrebné uplatniť voči konkrétnemu obvinenému. Ak je obvinených viac, je nutné si nárok uplatniť voči každému z nich. Až po vznesení obvinenia môže byť nárok na náhradu škody uplatnený riadne. Z uvedeného vyplýva záver, že uplatnenie nároku na náhradu škody v rámci trestného oznámenia (t. j. vo fáze predprípravného konania) nie je riadnym uplatnením nároku, a to ani v prípade neskoršieho vznesenia obvinenia osobe, ktorú oznamovateľ v trestnom oznámení uviedol ako podozrivého.

    Prečítajte si tiež: Všetko o rodičovskom príspevku

Rozhodnutie súdu o náhrade škody

Súd na základe vykonaného dokazovania a viazanosti výškou uplatneného nároku môže v odsudzujúcom rozsudku uložiť obžalovaného povinnosť nahradiť škodu, alebo ak súd prizná nárok len sčasti, odkáže poškodeného so zvyškom nároku na občianske súdne konanie alebo na konanie pred iným príslušným orgánom podľa § 288 ods. 1 TP. Ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody podľa § 288 ods. 2 TP.

Výhody a nevýhody adhézneho konania

Výhody:

  • Urýchlenie a úspora nákladov: Poškodený môže získať rozhodnutie o náhrade škody s účinkom exekučného titulu už v trestnom konaní, bez toho, aby sa musel osobitne obrátiť na civilný súd.
  • Jednoduchosť a bezplatnosť: Uplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní je jednoduchšie a bezplatné v porovnaní s civilným konaním.
  • Zastavenie premlčacej doby: Ak poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody a riadne pokračoval v konaní, premlčacia lehota sa zastaví a v priebehu tohto konania neplynie.

Nevýhody:

  • Obmedzené dokazovanie: Ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na občianske súdne konanie.
  • Viazanosť výškou nároku: Súd je pri rozhodovaní o náhrade škody viazaný výškou uplatneného nároku poškodeného.
  • Nutnosť riadneho a včasného uplatnenia nároku: Ak poškodený neuplatní nárok riadne a včas, súd o náhrade škody nerozhodne.

Premlčanie nároku na náhradu škody

Premlčanie je inštitút, ktorý po uplynutí zákonom stanovenej doby oslabuje subjektívne právo a umožňuje dlžníkovi (v tomto prípade obžalovanému) vzniesť námietku premlčania, čím sa zbaví povinnosti plniť.

V súvislosti s uplatnením nároku na náhradu škody v trestnom konaní je dôležité rozlišovať medzi všeobecnými pravidlami premlčania a špecifickými pravidlami, ktoré platia pre prípady, keď nároku predchádzalo adhézne konanie.

Všeobecné pravidlá premlčania

Podľa Občianskeho zákonníka (OZ) sa právo na náhradu škody premlčuje v premlčacích dobách, ktoré závisia od druhu škody a od toho, kedy sa poškodený o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, dozvedel.

  • Škoda na zdraví: Pri škode na zdraví sa právo na jej náhradu premlčuje v subjektívnej dvojročnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá (§ 106 OZ).
  • Majetková škoda: Pri majetkovej škode v pravom zmysle slova dochádza ku kumulácii subjektívnej dvojročnej a objektívnej trojročnej, resp. desaťročnej (pri úmysle) premlčacej lehoty, ktorá plynie odo dňa skutku.

Vplyv adhézneho konania na premlčanie

Ak poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody a v tomto začatom konaní riadne pokračoval, premlčacia lehota sa zastaví a v priebehu tohto konania neplynie (§ 112 OZ). Po skončení trestného stíhania, v ktorom nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú škodu a poškodený bol vyrozumený o skončení stíhania, beh premlčacej doby pokračuje.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre uplatnenie kúpeľnej starostlivosti

Inštitút tzv. spočívania plynutia premlčacej doby zabezpečuje nemožnosť premlčania práva počas doby, v ktorej sa účastník právneho vzťahu svojho práva domáha na súde (prípadne na inom príslušnom orgáne), t. j. po dobu súdneho (iného) konania a ak v ňom účastník riadne pokračuje, neplynie premlčacia doby vo vzťahu k právu, ktoré bolo v tomto konaní uplatnené.

Námietka premlčania v adhéznom konaní

Obvinený má právo vzniesť námietku premlčania aj v adhéznom konaní. Súd v trestnom (adhéznom) konaní sa preto s touto námietkou musí hmotnoprávne, ako aj procesne vysporiadať. Keďže súčasný akuzačný typ trestného konania nie je na rozdiel od feudálnej inkvizície sústredený v rukách jedného subjektu, t. j. súdu, vzniká v tejto súvislosti otázka, voči akému subjektu trestného konania musí obvinený vzniesť námietku premlčania. Aby námietka vyvolala kvalifikovaný účinok, musí sa uplatniť voči tomu subjektu, ktorý je o subjektívnom majetkovom práve oprávnený meritórne rozhodnúť. V trestnom konaní je to v zmysle § 46 ods. 3 a § 287 TP výlučne súd.

Súlad námietky premlčania s dobrými mravmi

Námietka premlčania vznesená v adhéznom konaní má špecifický charakter v porovnaní s civilným konaním, pretože škoda bola spôsobená konaním, ktoré je kvalifikované ako trestný čin. Vzhľadom na to, že trestné právo chráni tie najdôležitejšie právne statky, je každý zásah do týchto statkov nielen činom protiprávnym, ale aj činom smerujúcim proti základným spoločenským, resp. morálnym zásadám, teda činom amorálnym.

Pre námietku premlčania platí to, čo pre každý právny úkon z hľadiska zachovania jeho platnosti podľa § 39 OZ: Obsah a účel právneho úkonu nesmie byť v rozpore so zákonom, ani zákon nesmie obchádzať alebo sa priečiť dobrým mravom. Súd musí prihliadať na dobré mravy aj bez návrhu (ex offo).

Z judikatúry Ústavného súdu ČR možno vyvodiť nasledovné všeobecné podmienky pre neuznanie námietky premlčania v adhéznom konaní:

  1. Intenzita zásahu - charakter a rozsah škody.
  2. Úmysel škodcu.
  3. Zištný motív.
  4. Zánik nároku poškodeného by bol v konkrétnom prípade neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s intenzitou zásahu.
  5. Zavinenie poškodeného - prečo svoje právo neuplatnil včas.

tags: #uplatnenie #náhrady #škody #v #trestnom #konaní

Ďalšie články