Úlohy Edukácie Mentálne Postihnutých: Komplexný Pohľad

Úvod

Edukácia mentálne postihnutých predstavuje špecifickú oblasť pedagogiky, ktorá si vyžaduje individuálny prístup, trpezlivosť a hlboké porozumenie pre potreby žiakov. Mentálne postihnutie predstavuje komplexnú oblasť, ktorá si vyžaduje špecifický prístup v edukácii a starostlivosti. Cieľom je dosiahnuť čo najvyšší stupeň socializácie a umožniť jednotlivcom žiť plnohodnotný život s ohľadom na ich individuálne potreby a schopnosti.

Vymedzenie Pojmu a Predmetu Pedagogiky Mentálne Postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých je vedný odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý sa zaoberá rozvojom, výchovou, vzdelávaním, vyučovaním mentálne postihnutých a mentálne postihnutých s viacerými chybami. Predmetom pedagogiky mentálne postihnutých je aj skúmanie javov a spoločenských dôsledkov mentálneho postihnutia, psychopedická diagnostika a prognostika a napokon socializácia mentálne postihnutých. Obsah pedagogiky mentálne postihnutých sa v oblasti edukácie ďalej špecifikuje z hľadiska kategórie postihnutia.

So zreteľom na stupeň mentálneho postihnutia sa člení takto: hraničné pásmo mentálnej retardácie, ľahká, stredná, ťažká a hlboká mentálna retardácia, podľa veku: na mentálne postihnutých v ranom veku, v predškolskom veku, v školskom veku, v adolescencii a v dospelosti. V minulosti do kompetencie pedagogiky mentálne postihnutých spadali aj ťažkovychovávateľní - psychosociálne narušení, jedinci so špecifickými poruchami učenia, epileptici a jedinci s psychickými poruchami, chorobami. Postupne však prešli do odbornej kompetencie iných špeciálnopedagogických disciplín (pedagogika psychosociálne narušených, logopédia, pedagogika telesne postihnutých, chorých a zdravotných oslabených).

Pedagogika mentálne postihnutých čerpá súvzťažné poznatky z viacerých pomocných vedných disciplín. Okrem všeobecných (filozofia, etika, biológia, medicína, pedagogika, psychológia, sociológia a i.) sú to špeciálne disciplíny - pediatria, neurológia, psychiatria, patobiológia, patopsychológia, sociálna patológia, a všetky ostatné špeciálnopedagogické disciplíny - pedagogika zrakovo postihnutých pedagogika sluchovo postihnutých, pedagogika telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených, pedagogika psychosociálne narušených, pedagogika jedincov s narušenou komunikačnou schopnosťou a liečebná pedagogika.

Druhy, Stupne a Príčiny Mentálneho Postihnutia

Mentálne postihnutie predstavuje mimoriadne širokú a variabilnú škálu druhov, typov, foriem a stupňov a ich kombinácií. Aj preto patrí psychopedická diagnostika, výchova, vzdelávanie, vyučovanie a socializácia mentálne postihnutých k najzložitejším a najťažším odvetviam špeciálnopedagogickej teórie a praxe.

Prečítajte si tiež: Viac o práci sociálneho pracovníka

Z etiologického hľadiska možno mentálne postihnutých začleniť do dvoch skupín:

  1. Organicky, biologicky podmienená mentálna retardácia: Súvisí vždy s poškodením CNS - mozgu. Podľa vývinového štádia, v ktorom sa mozog poškodil, možno hovoriť o oligofrénii a demencii.

    • Oligofrénia: (oligos - málo, fren - duša, myseľ, rozum) je stav zapríčinený štrukturálnou rozptýlenou poruchou mozgu v prenatálnom, perinatálnom alebo tesne postnatálnom vývinovom období, zhruba do druhého roku života dieťaťa ako dôsledok vplyvu rozličných etiologických faktorov. Po počatí ju môžu spôsobiť infekcie, zápaly, žiarenia, hypoxia, toxické látky, zápaly, úrazy, a pod. Oligofrénia sa prejavuje aj na vonkajšom vzhľade jedinca, jeho tvári, očiach, na postoji, pri lokomočných pohyboch, v hrubej i jemnej motorike a v správaní vôbec, takže oligofrenik je nápadný i laickému okoliu už svojím zjavom a konaním. Psychika - mentálna, rozumová, citová vôľová osobnostná a sociálna zložka.
    • Demencia: Je proces postupného zastavovania alebo rozpadu normálneho vývinu, zapríčinených neskoršou poruchou mozgu, zhruba po druhom roku života dieťaťa. Príčiny spôsobujúce demenciu: zápalu mozgu, zápalu mozgových blán, úrazov mozgu, porúch metabolizmu, intoxikácie, detskej mozgovej obrny a pod. Demencia má progresívny charakter, tendenciu k postupného zhoršovaniu, prehlbovaniu symptómov, i keď tempo tohto procesu môže byť rozličné, po určitom čase sa môže progresívny proces spomaliť i zastaviť a, dokonca zlepšovať.

  2. Sociálne podmienená mentálna retardácia: V extrémnom nevhodnom sociálnom prostredí s veľkou výchovnou zanedbanosťou môžu mentálne funkcie natoľko retardovať, že pre nepomer chronologického a mentálneho veku dieťa zastúpi až do pásma mentálnej retardácie. Nedostatok stimulačných podnetov na rozvoj mentálnych, citových a osobnostných funkcií je hlavným deprivačným faktorom, ktorý priamo ovplyvňuje mentálnu emocionálnu, osobnostnú a sociálnu úroveň dieťaťa, jeho vývin. Z hľadiska nápravy, výchovy a vzdelávania sú títo jednotlivci v mnohom odlišní od oligofrénov a dementáych v štruktúre a kvalite psychiky, osobnosti v správaní.

Typológia vychádzajúca z typických prejavov správania mentálne postihnutých ich - zjednodušene - člení na tri skupiny:

  • Typ eretický: Nepokojný, vzrušivý, nestabilný, impulzívny, v škole nevydržia dlhšie sedieť na mieste, vrtia sa, otáčajú, vyskakujú, všetko chytajú, kazia. Sú stálym ohniskom konfliktov v triede, v rovesníckej skupine, Eretici tak predstavujú zložitý výchovný problém.
  • Typ apatický: Strnulý, torpídny, nápadne pasívne deti s nedostatkom prirodzenej aktivity, spontánnosti,. Nápadná je ich nepohyblivosť, nečinnosť, malátnosť, lenivosť, pomaly chodia, pomaly vnímajú, myslia, hovoria. Málo si pamätajú, málo sa učia zmáločoho z naučeného vedia použiť.
  • Nevyhradený typ: Aj, aj

Všeobecne sa úroveň rozumových schopností člení takto:

Prečítajte si tiež: Význam sociálneho pedagóga pre sociálnu výchovu

  • IQ nad 120 - vysoký nadpriemer (inteligencie)
  • IQ 110 -120 - mierny nadpriemer
  • IQ 100 - 110 vysoký priemer
  • IQ 90 - 100 nízky priemer
  • IQ 80 - 90 mierny podpriemer
  • IQ 70 - 80 hlboký podpriemer
  • IQ 50 - 70 ľahká mentálna retardácia debilita
  • IQ 35 - 50 stredná mentálna retardácia imbecilita
  • IQ 20 - 35 ťažká mentálna retardácia ťažká idocia
  • IQ pod 20 hlboká mentálna retardácia hlboká idiocia

Psychické Osobitosti Mentálne Postihnutých

Mentálne postihnutie - mens - myseľ, je najširší, najvšeobecnejší, strešný pojem, používaný vo viacerých súvzťažných disciplínách, ktorý orientačne označuje prakticky všetkých jedincov s IQ pod 85, teda v rozmedzí od hraničného pásma mentálnej retardácie po hlbokú mentálnu retardáciu. Mentálna retardácia - mens - myseľ, retarde - meškať, zaostať, je súborné označenie pre výrazne podpriemernú úroveň všeobecnej inteligencie, prejavujúcu sa už v útlom detstve a spôsobujúcu aj poruchy sociálnych vzťahov, sociálneho prispôsobovania.

K Základným príznakom mentálneho postihnutia patria nedostatky v poznávacej činnosti, v poznávacích procesoch. Podstatné odchýlky od normy sú: vnímanie, predstavy, pamäť, pozornosť, myslenie, reč, city, vôľa - vôľové konanie. Typickým znakom jedincov s mentálnym postihnutým je obmedzená potreba zvedavosti a preferencie podnetového stereotypu. Takíto jedinci bývajú zvyčajne pasívnejší a viac závislí na sprostredkovávaní informácii inými ľuďmi. Orientácia v známom prostredí je pre nich omnoho náročnejšia, pretože horšie rozlišujú významné a nevýznamné znaky jednotlivých objektov a situácii a horšie chápu ich vzájomné vzťahy. Schopnosť učenia je v rôznej miere obmedzená. V súčasnosti u nás vo vedeckých a odborných prácach prevláda pojem mentálna retardácia, i keď sa sporadicky synonymne a paralelne používajú aj iné pojmy.

Osobitosti Edukácie Mentálne Postihnutých

Výchova mentálne postihnutých je čo najvšestrannejší rozvoj ich osobnosti s prihliadnutím na ich optimálne možnosti, dané povahou a stupňom postihnutia. Výchova mentálne postihnutých detí a mládeže sa uskutočňuje v rodine, v školách a zariadeniach pre mentálne postihnutých. Osobnosť mentálne postihnutého človeka je individuálnou jednotou somatického a psychického, jednotou duševných vlastností a procesov, zdedených vrodených alebo získaných daností prostredia.

Zložky výchovy: telesná výchova, zmyslová výchova, rozumová a rečová výchova, pracovná výchova, estetická výchova etická výchova. Záverom o výchove mentálne postihnutých treba podčiarknuť, že všetko je v podstate dané týmito jedincami - cieľ, úlohy, obsah, metódy, formy a prostriedky výchovy.

Cieľom výchovy mentálne postihnutých detí a mládeže je dosiahnuť rozvoj ich osobnosti. Vyučovací proces v školách pre mentálne postihnutých sa vyznačuje osobitosťami, ktoré sú dané telesným, duševným, a sociálnym vývinom mentálne postihnutých žiakov.

Prečítajte si tiež: Úlohy na logické myslenie pre seniorov

Aplikácia Všeobecných Poznaktov na Vzdelávanie

Aplikácia doteraz prezentovaných všeobecných poznatkov na vzdelávanie - vyučovanie v školách pre mentálne postihnutých:

  1. Špeciálna základná škola - predtým pomocná škola
  2. Špeciálna základná - predtým osobitná škola
  3. Odborné učilište
  4. Všeobecné vyučovacie metódy
  5. Špecifické vyučovacie metódy

Úspešnosť, efektívnosť vyučovania závisí okrem organizácie a metód aj od didaktických prostriedkov. Ide o to, ako účelne učiteľ sprostredkuje žiakom informácie, aby ich títo prijali a pretransformovali ich vo svojom vedomí na použiteľné poznatky.

Možno to realizovať: slovným sprostredkovaním, nonverbálnym sprostredkovaním, pohybom, posunkami, mimikou, prostredníctvom učebných pomôcok. Tieto prostriedky musia byť prispôsobené mentálnej úrovni, osobitostiam poznávania, učenia mentálne postihnutých.

Osobitosti Socializácie Mentálne Postihnutých

Socializácia je začleňovanie jedinca - v našom prípade mentálne postihnutého do spoločnosti. Je to proces, v ktorom dochádza k postupnej premene mentálneho postihnutého človeka ako biologickej bytosti na bytosti spoločenskú.

Štyri stupne socializácie:

  1. Integrácia
  2. Adaptácia
  3. Utilita
  4. Inferiorita

Metódy Starostlivosti o Osoby s Mentálnym Postihnutím

Metódy starostlivosti o postihnutých a narušených jedincov sa zameriavajú na prekonanie, zmiernenie a prevenciu defektivity. Medzi základné skupiny metód patria:

  • Reedukačné metódy: Súhrn špeciálno-pedagogických postupov zameraných na postihnutú funkciu. Reedukácia znamená prevýchovu alebo obnovenú výchovu a zahŕňa špeciálne pedagogické metódy, ktoré rozvíjajú nevyvinuté alebo upravujú porušené funkcie a činnosti.
  • Kompenzačné metódy: Súhrn postupov zameraných na rozvíjanie náhradných, nepostihnutých funkcií. Kompenzácia znamená vyváženie alebo vyrovnanie a zameriava sa na zdokonalenie výkonnosti inej, nepostihnutej funkcie. Napríklad, u nevidiacich sa rozvíja sluchové, hmatové a čuchové vnímanie.
  • Rehabilitačné metódy: Súhrn postupov upravujúcich spoločenské vzťahy a umožňujúcich maximálny stupeň socializácie. Rehabilitácia znamená znovuuschopnenie a zameriava sa na sociálne dôsledky defektu. Rehabilitačnou činnosťou sa upravujú porušené vzťahy v spoločnosti, pracovné a výchovno-vzdelávacie vzťahy.

Predmet Pedagogiky Viacnásobne Postihnutých (PVNP)

Predmet PVNP nie je jednoznačne vymedzený, čo vyplýva z rôznych ponímaní špeciálnej pedagogiky a problematiky edukácie a starostlivosti o viacnásobne postihnutých (VNP).

Predmet PVNP zahŕňa:

  • Edukácia jedincov, u ktorých nedostatky v kognitívnej, motorickej, komunikačnej alebo psychosociálnej sfére sú takého rozsahu, že vyžadujú zvýšenú špeciálnu starostlivosť, t.j. individuálny prístup, špeciálne metódy a modifikovaný obsah vzdelávania, a to aj v porovnaní so žiakmi s jediným postihnutím alebo narušením.
  • Cieľom PVNP je dosiahnuť čo najvyšší stupeň socializácie prostredníctvom výchovnej rehabilitácie.
  • PVNP sa zaraďuje do systému špeciálnopedagogických vied z aspektu užšieho zamerania.

Definície a Kategorizácia Viacnásobného Postihnutia (VNP)

Definovanie VNP a kategorizácia VNP sa líšia podľa rôznych autorov.

  • Márkusová, E.: Za viacnásobné postihnutie označuje len tie prípady, kedy sú prítomné dva a viaceré hlavné príznaky (postihnutia), ktoré vznikli na základe poškodenia v rovnakom čase a neboli rozvinuté sekundárne či terciálne.
  • Vašek, Š.: Viacnásobné postihnutie možno charakterizovať ako „multifaktoriálne, multikauzálne a multisymptomatologicky podmienený fenomén, ktorý je dôsledkom súčinnosti participujúcich postihnutí, či narušení. Ich interakciou a prekrývaním vzniká tzv. synergický efekt, t.j.

Ľahké viacnásobné postihnutie: Cieľom je dosiahnuť takú úroveň rozvoja osobnosti, že budú schopní žiť relatívne samostatný a nezávislý život a budú schopní sa primerane adaptovať alebo integrovať do spoločnosti s minimálnou mierou podpory. Špeciálna edukácia môže prebiehať aj v podmienkach bežnej školy.

Ťažké viacnásobné postihnutie: U týchto jednotlivcov dominujú postupy ako rehabilitácia, stimulácia, kompenzácia. Edukácia prebieha v špeciálnych školách a zariadeniach a je obmedzená na elementárne prvky. Cieľom je dosiahnuť takú mieru rozvoja osobnosti, že u jednotlivcov bude aspoň perspektíva samostatného fungovania v niektorých elementárnych a praktických situáciách.

Príčiny Viacnásobného Postihnutia

VNP je dôsledkom anomálneho vývinu, ktorý podmieňujú heterogénne faktory. Najzávažnejšie VNP sú väčšinou vyvolané príčinami pôsobiacimi v štádiu prenatálneho vývinu:

  • Infekcia alebo intoxikácia
  • Indikácie psychického charakteru
  • Traumy alebo fyzikálne faktory
  • Vývinové poruchy
  • Metabolické a nutričné činitele
  • Ochorenia CNS a zmyslových orgánov
  • Kombinácie príčin
  • Poruchy tehotenstva
  • Vplyvy materiálneho prostredia
  • Chromozomálne abnormality
  • Vplyvy sociálneho prostredia
  • Genetické vplyvy
  • Mechanické poškodenia
  • Neznáme prenatálne, perinatálne a postnatálne vplyvy

Diagnostika Viacnásobného Postihnutia

Výskyt a určovanie početnosti VNP je viazané na definovanie, čo všetko sa do tejto skupiny zaraďuje. Pri určovaní diagnózy VNP sa vychádza z výsledkov odborných vyšetrení (lekárskych, psychologických) a predovšetkým odborného vyšetrenia špeciálneho pedagóga. Početnosť VNP sa pre uvedené kritériá určuje len približne.

Špeciálnopedagogická diagnostika VNP jednotlivcov má byť zameraná na identifikáciu, analýzu, monitorovanie a hodnotenie prejavov a výkonov jednotlivca so spätnou väzbou a analýzu edukačných potrieb v týchto kľúčových oblastiach komplexnej osobnosti:

  • Komunikácia
  • Motorika
  • Emocionalita
  • Správanie
  • Senzorika
  • Sebaobsluha
  • Kognitívne procesy
  • Spôsobilosti pre sociálne interakcie
  • Orientácia v prostredí
  • Autoregulácia

Je súčasťou multidisciplinárnej priebežnej vývinovej diagnostiky (medicínska diagnostika, psychologická diagnostika, sociálna diagnostika).

Ciele, Úlohy a Princípy Edukácie VNP

Edukácia VNP - výchovné a vzdelávacie pôsobenie na VNP žiaka v záujme dosiahnutia stavu jeho relatívnej vychovanosti a vzdelanosti. Proces edukácie VNP - je založený na uplatňovaní metód, foriem a prostriedkov edukácie za rešpektovania edukačných zásad s prihliadnutím na individuálne predpoklady, schopnosti, možnosti a danosti, potreby jednotlivcov zúčastňujúcich sa na edukácii (vrátane edukátora).

Obsah edukácie VNP predstavuje súhrn poznatkov o prírode a spoločnosti, súhrn zručností, spôsobilostí a návykov, ktoré si má objekt edukácie osvojiť a vedieť ich uplatňovať v praktickom živote s čo najväčšou mierou samostatnosti a nezávislosti. Je určený príslušnými pedagogickými normami a dokumentami pre dané inštitúcie (učebné plány, učebné osnovy), prípadne je rozpracovaný v IVP.

Vašek uvádza nasledovné špeciálne metódy:

  • Metóda viacnásobného opakovania
  • Metóda nadmerného zvýraznenia informácie
  • Metóda zapojenia viacerých kanálov
  • Metóda optimálneho kódovania
  • Metóda intenzívnej spätnej väzby

Edukácia VNP v Triedach C-Variantu Špeciálnej Základnej Školy

Vzdelávanie v C-variante špeciálnej základnej školy zahŕňa prípravný ročník a desať ročníkov a uskutočňuje sa podľa individuálneho vzdelávacieho programu. Obsah vzdelávania prebieha v blokoch a je určený rámcovými učebnými osnovami. Po trojmesačnom diagnostickom pobyte je žiak zaradený do príslušného ročníka podľa jeho schopností.

Štátny Vzdelávací Program pre Žiakov s VNP

Vzdelávací program je určený pre žiakov s viacnásobným postihnutím v špeciálnej škole, v špeciálnej triede základnej školy a pre žiakov vzdelávaných v školskej integrácii (začlenených) v základnej škole. Vymedzuje špecifiká vzdelávania a požiadavky na komplexnú odbornú starostlivosť o žiakov s viacnásobným postihnutím v školách, kde sú vzdelávaní.

Pozostáva z dvoch častí:

  • Pre žiakov VNP v kombinácii s mentálnym postihnutím: Vymedzené sú ciele výchovy a vzdelávania, stupeň vzdelania, profil absolventa, vzdelávacie oblasti, charakteristika, špecifiká a dĺžka vzdelávania a podmienky prijímania žiakov s VNP v kombinácii s mentálnym postihnutím, charakteristika výchovy a vzdelávania, špecifiká vzdelávania, charakteristika vzdelávania v špeciálnej základnej škole a v základnej škole, vzdelávacie štandardy, rámcové učebné plány, organizačné podmienky na výchovu a vzdelávanie žiakov s VNP v kombinácii s mentálnym postihnutím, spôsob, podmienky ukončovania výchovy a vzdelávania a vydávanie dokladu o získanom vzdelaní, aké má byť povinné personálne zabezpečenie, materiálno-technické a priestorové zabezpečenie a podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní, zásady a podmienky pre vypracovanie školských vzdelávacích programov.
  • Pre žiakov VNP bez mentálneho postihnutia.

Individuálny vzdelávací program vypracováva špeciálny pedagóg, prípadne podľa potreby s ďalšími odbornými pracovníkmi.

Kazuistika Jednotlivca s VNP

Silvia (13 rokov)

  • Neurologická diagnóza: Morbus Down, DMO - spastická diparéza
  • Porucha sluchu: Hypacusis mixta bilat. stredného stupňa. Odporúčaný načúvací prístroj nebolo dieťa schopné používať.
  • Rodinná a sociálna anamnéza: Silvia bola do DSS umiestnená krátko po narodení, nakoľko rodičia sa nedokázali o ňu adekvátne postarať kvôli jej ťažké zdravotnému postihu. Má dvoch mladších súrodencov, ktorí sú zdraví. Rodičia prejavujú o dieťa záujem pravidelnými návštevami.
  • Osobná a zdravotná anamnéza: Silvia je z prvej fyziologickej gravidity. Hneď na druhý deň po narodení jej operovali tráviaci trakt. Prekonala aj operáciu srdca. Z ďalších diagnóz sa hneď po narodení udáva DMO - spastická diparéza a porucha sluchu. Bol urobený pokus s načúvacím aparátom, ktorý si stále vyberala a bola z neho veľmi nervózna. Pre jej mentálne postihnutie nebolo možné nastaviť ani správnu intenzitu aparátu. Reaguje len na silné zvukové podnety.
  • Psychologické vyšetrenie: Silvia bola na základe psychologického vyšetrenia charakterizovaná ako prevažne pokojné dieťa, ktoré akceptuje sociálny a dotykový kontakt a vyžiada si ho priblížením. Pohybuje sa zvyčajne prevaľovaním, dostane sa do žabacej polohy, chvíľu sa vzpriami do kľaku. Je rehabilitovaná Vojtovou metódou. Má záujem o okolie. Cielene uchopuje hračky, lepšie pravou rukou. V polohe na chrbte zapája do aktivity obe ruky, prekladá si hračku. Hračky väčšinou hryzie. Rečový, resp. zvukový prejav je slabo rozvinutý v dôsledku poruchy sluchu. Je kŕmená lyžicou, granulovanou stravou. Dieťa je plienkované. Na stimuláciu reaguje pozitívne.

Nové Programy Práce so Žiakmi s VNP

  • Program W. Strassmeiera: Ide o screeningový a zároveň podporný program, ktorý obsahuje niekoľko na seba nadväzujúcich krokov. Vzťahuje sa na 5 základných oblastí vývinu:

    • Jemná motorika
    • Hrubá motorika
    • Sebaobsluha a sociálny rozvoj
    • Myslenie a vnímanie
    • Reč

    Je vhodný pre deti s postihnutím od narodenia do 5 rokov. Program obsahuje 260 cvičení a námetov pre rozvoj jednotlivých vývinových oblastí v rôznych vekových kategóriách. Kladie dôraz na učenie v malých krokoch, ale zároveň poskytuje možnosť kreatívne zostaviť obsah a dať tak dieťaťu rôznorodé príležitosti na učenie. Program je realizovaný formou hry, pričom sa snažíme rovnomerne vyvážiť zaťaženie v jednotlivých oblastiach. Dieťa by malo dostať priestor aj na voľnú hru. Spočiatku dieťa imituje činnosti a postupne dostáva väčší priestor na samostatné prevedenie činnosti. Ešte pred samotným zahájením programu podpory sa určí celková vývinová úroveň dieťaťa pomocou krátkych testov pre každú oblasť vývinu. Vyplnia sa údaje o úspešnosti zvládnutia jednotlivých úloh v každej oblasti. Následne bude možné zostaviť aspoň orientačný profil dieťaťa a porovnať ho s normou. Zároveň zostavovateľ získa prehľad o oblastiach, v ktorých dieťa zaostáva najviac alebo sa v nich približuje norme.

  • Bazálna stimulácia: Bazálna stimulácia je koncepcia podpory ľudí v krízových životných situáciách, u ktorých sú výmenné a regulačné kompetencie značne znížené alebo trvalo obmedzené. Je to forma celostnej, na telo sa vzťahujúcej komunikácie u ľudí s výraznými obmedzeniami. Ide o pedagogicko-psychologickú aktivitu, ktorá má jednotlivcovi ponúknuť príležitosti na rozvoj osobnosti. Bazálna znamená ponuka elementárnych podnetov vo svojej najjednoduchšej podobe. Stimulácia znamená ponúkanie podnetov všade tam, kde si jednotlivec vzhľadom na ťažké postihnutie nedokáže zabezpečiť dostatočný prísun podnetov.

    Základnou požiadavkou bazálnej stimulácie je celistvosť. To znamená, že jednotlivé oblasti na seba vzájomne pôsobia a spolu tvoria jednotný celok. Všetky oblasti sú rovnocenné a nie je možné nadraďovať ktorúkoľvek z nich. Bol by to zásah do hodnotového systému.

    Ide o nasledujúce oblasti:

    • Vnímanie
    • Myslenie
    • Pocity
    • Pohyb
    • Komunikácia
    • Telesné skúsenosti
    • Sociálne skúsenosti

    V rámci bazálnej stimulácie možno vyčleniť ponuky podnetov v dvoch rovinách:

    • Základné podnety: somatické, vestibulárne a vibračné.
    • Rozširujúca stimulácia: taktilno-haptické, chuťové, čuchové, sluchové a zrakové.

    Somatické podnety: Pôsobia na kožu a svaly dieťaťa prostredníctvom dotyku, tlaku, pohybu a vnímaním teploty. Základným prostriedkom je dotyk, ktorým sa snažíme sprostredkovať pozitívnu telesnú skúsenosť. Na zintenzívnenie možno využiť rôzne materiály.

    Vibračné podnety: Umožňujú dieťaťu pocítiť vlastný nosný aparát (kosti, kĺby), keďže deti s ťažkým postihnutím nedokážu získať skúsenosti, ktoré sa bežne získavajú pri lezení alebo chôdzi. Pomáha dieťaťu vnímať chvenie alebo zvuky a vnímať smer, odkiaľ prichádzajú. Nosný aparát možno stimulovať pomocou vibračných prístrojov, ktoré sa prikladajú na jednotlivé časti tela. Dieťa tak získa aspoň základné povedomie o vlastnom tele a telesnej schéme. Stimulácia začína na pätách a končí pri hrudníku. Inou možnosťou stimulácie je vnímanie prirodzených vibrácií a to tak, že sa ruka dieťaťa priloží na hrudník hovoriacej osoby.

    Vestibulárne podnety: Pomáhajú dieťaťu vnímať a uvedomovať si zmenu polohy tela v priestore. Podnety sa poskytujú vo forme pomalého rytmického hojdania, kolísania alebo otáčania rôznymi smermi. Využiť možno hojdačky, veľké lopty alebo valce. Vestibulárna stimulácia zlepšuje svalový tonus a stabilitu tela. Vyvoláva v deťoch príjemné pocity a úsmev.

    Taktilno-haptické podnety: Majú aktivovať najmä oblasť rúk a viesť k aktívnemu dotýkaniu sa a uchopovaniu predmetov. Svoje miesto tu má aj facilitácia, keď dieťaťu pomáhame poznávať daný predmet, jeho veľkosť, tvar, povrch alebo váhu.

    Orálne a olfaktorické podnety: Sú veľmi úzko prepojené. Zameriavame sa na stimuláciu oblasti úst, ktorá je veľmi citlivá. Usilujeme sa o senzibilizáciu tejto oblasti na prijímanie podnetov prostredníctvom orálnych hier alebo ponúkaním chutí. Pri olfaktorickej stimulácií poskytujeme jednoznačné vône, tak aby ich dieťa postrehnúť a naučiť sa diferencovať.

    Sluchové a zrakové podnety: Už nie sú viazané na telo a preto je pre deti s ťažkým postihnutím náročné tieto podnety spracovať. Zmyslom stimulácie je naučiť deti pozerať sa a počúvať. Ponúkame kontrastné zvuky (hluk-ticho) aj obrazy (svetlý-tmavý). Vedieme deti k registrácií blízkych aj vzdialenejších predmetov, produkcii zvukov. Je vhodné zvuky kombinovať s dotykom, vibráciou alebo pohybov.

  • Snoezelen: Snoezelen je špecifický tým, že je uplatniteľný u všetkých cieľových skupín, či už z pohľadu veku alebo schopností. Nekladie nároky na intelektové alebo iné schopnosti a tak je vhodný aj pre deti s ťažkým postihnutím (bola to pôvodná a hlavná cieľová skupina Snoezelenu). V stručnosti možno Snoezelen definovať ako navodenie pohody a pocitov upokojenia prostredníctvom multisenzorického podnecovania.

    Snoezelen sa realizuje v špecificky upravenom prostredí (multisenzorické prostredie/miestnosť) s hudbou, zvukmi, svetelnými efektmi, vôňami a rôznorodými predmetmi alebo komponentmi. Má u dieťaťa navodiť pocit bezpečia a uvoľnenia. Svojou štruktúrou a vybavením zároveň podnecuje a motivuje dieťa k aktivite a získavaniu nových skúseností. Multisenzorická miestnosť má byť miestnom, kde má…

    tags: #úlohy #edukácie #mentálne #postihnutých

Ďalšie články