
Nezamestnanosť je komplexný problém, ktorý má rozsiahle sociálne a ekonomické dôsledky. Evidencia na úrade práce je pre mnohých nezamestnaných realitou. Tento článok sa zameriava na to, ako sa obdobie evidencie na úrade práce započítava do odpracovaných rokov, aké sú podmienky a ako to ovplyvňuje nárok na dávky a dôchodok. Vysvetlíme si, ako sa na evidenciu pozerá zákon, ako ovplyvňuje dávky v nezamestnanosti a dôchodkové poistenie, a aké sú možnosti pre tých, ktorí si chcú dodatočne zaplatiť poistné.
Nezamestnanosť je fenomén, ktorý ovplyvňuje jednotlivcov aj celú spoločnosť. Pre jednotlivca znamená stratu príjmu, zníženie sociálneho statusu, sebavedomia a často aj zhoršenie zdravotného stavu. Štát sa snaží riešiť nezamestnanosť prostredníctvom politík zamestnanosti, aktívnych opatrení na trhu práce a systémom sociálneho zabezpečenia. Jedným z nástrojov je evidencia na úrade práce, ktorá slúži na evidenciu nezamestnaných a poskytovanie podpory pri hľadaní zamestnania.
V bežnej reči sa pojem "odpracované roky" používa na označenie obdobia, počas ktorého osoba pracovala v pracovnom pomere. Z pohľadu dôchodkového poistenia je však dôležité rozlišovať medzi obdobím povinného dôchodkového poistenia a tzv. náhradnou dobou dôchodkového poistenia. Osoba evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie môže za určitých podmienok spadať do kategórie náhradnej doby dôchodkového poistenia. To znamená, že aj obdobie evidencie na úrade práce sa môže započítať do celkového počtu rokov potrebných na získanie nároku na dôchodok.
Osoba, ktorá sa zaeviduje na úrade práce ako nezamestnaná, má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky. Podporné obdobie v nezamestnanosti je šesť mesiacov. Do podporného obdobia sa nezapočítava obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky z dôvodu vzniku nároku na výplatu nemocenského, ošetrovného alebo materského.
Výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu. Denný vymeriavací základ sa vypočíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok, dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhové zabezpečenie.
Prečítajte si tiež: Podmienky započítania vojenskej služby do dôchodku
Mnohé mamičky sa po skončení klasickej rodičovskej dovolenky do pôvodnej práce už nevracajú. V deň skončenia rodičovskej dovolenky ukončia aj pracovný pomer a potom sa zaevidujú na úrade práce. Ak v období dvoch rokov pred evidenciou na úrade práce nemajú žiaden vymeriavací základ, z ktorého by sa im odvádzalo poistné na poistenie v nezamestnanosti do Socpoist (práve iba kvôli rodičovskej dovolenke), vypočíta sa im dávka v nezamestnanosti z obdobia dvoch rokov pred rodičovskou dovolenkou.
Pri posudzovaní nároku na dôchodok a výšky dôchodku je dôležité, či sa do doby dôchodkového poistenia započítava aj doba štúdia. Do 31. decembra 2003 sa doba štúdia započítavala ako tzv. náhradná doba. Od 1. januára 2004 platí zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý upravuje započítavanie doby štúdia.
Napríklad, podľa § 66 ods. obdobie, za ktoré za občana platil poistné na dôchodkové poistenie štát (štát platí napríklad za osoby, ktoré vychovávajú deti vo veku do 6 rokov alebo poberajú opatrovateľský príspevok, resp. doba poistenia v zmluvných štátoch od r. Od roku 2004 doba štúdia nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia - študent strednej alebo vysokej školy nie je v postavení zamestnanca a, samozrejme, nie je ani SZČO.
Pani Alica sa narodila v roku 1983. V rokoch 2002 až 2007 študovala na vysokej škole - z tejto doby sa jej započíta len doba štúdia na vysokej škole v rokoch 2002 a 2003. V zásade nie je problém so započítaním doby štúdia na vysokej škole. Inak je to však so štúdiom na strednej škole. Závisí to od toho, ako sa v čase, kedy bol občan žiakom základnej školy a kedy ďalej študoval na strednej škole, posudzovala povinná školská dochádzka. Tá bola v jednotlivých obdobiach v minulosti 8-ročná, 9-ročná alebo 10-ročná (dnes je povinná školská dochádzka 10-ročná).
Sociálna poisťovňa individuálne posudzuje, aká časť štúdia na strednej škole sa občanovi započíta do obdobia dôchodkového poistenia, v závislosti od toho, akú základnú školu žiak navštevoval a ako dlho ju navštevoval.
Prečítajte si tiež: Vplyv vdovského dôchodku na pomoc v hmotnej núdzi
Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.
Ak je domácnosť v hmotnej núdzi, neznamená to, že má vždy nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi, pretože pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do sumy životného minima.
Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa započítavajú príjmy členov domácnosti. Príjem na účely tohto zákona je príjem podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, ktoré príjmy sa na účely zákona nepovažujú za príjem (napr. 25% z materského, invalidného dôchodku, prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa, suma výživného určená na tvorbu úspor).
Zvýhodnené započítavanie príjmov sa uplatňuje v období 6 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (napr. štátnozamestnanecký alebo služobný pomer), ktorý vznikol počas poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, najskôr od 01.09.2025. Sumy dávky a vyššie uvedených príspevkov platné k 31. decembru kalendárneho roka sa upravujú každoročne, k 1. januáru kalendárneho roka koeficientom, ktorým boli k 1. júlu predchádzajúceho kalendárneho roka upravené sumy životného minima. Sumy dávky a príspevkov ustanovuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opatrením, ktorého úplné znenie sa vyhlasuje v Zbierke zákonov SR najneskôr do 31.
Za účelom sprostredkovania vhodného zamestnania je člen domácnosti, ktorý nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie povinný na výzvu úradu vyplniť dotazník „Údaje o osobe v hmotnej núdzi pre účely sprostredkovania zamestnania“. Dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti ak nie je uchádzačom o zamestnanie a odmietol ponuku vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov alebo odmietol nástup do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov, alebo nedostavil sa na úrad alebo na miesto určené úradom na účel ponuky vhodného zamestnania bez vážnych dôvodov. Dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti aj v prípade opakovaného skončenia vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom do jedného mesiaca od jeho vzniku. Počas zníženia dávky z uvedených dôvodov člen domácnosti sa nemôže zúčastňovať vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne.
Prečítajte si tiež: Ako započítať roky do dôchodku
Zákon o pomoci v hmotnej núdzi v § 10 ods. 8 stanovuje, na ktorých členov domácnosti sa nevzťahuje povinnosť vykonávať činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne alebo prijať zamestnanie sprostredkované úradom.
Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou, napr. sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby, ktorej stupeň odkázanosti podľa zákona č. 376/2024 Z. z. Ak nepriaznivý zdravotný stav občana trvá bez prerušenia dlhšie ako 3 po sebe nasledujúce mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynuli 3 mesiace, počas ktorých nepriaznivý zdravotný stav trval. došlo k nesplneniu oznamovacej povinnosti o začatí alebo skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa zistilo nesplnenie tejto povinnosti.
Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. Aktivačný príspevok sa poskytuje na 3 úrovniach, pričom výška poskytnutého príspevku je odstupňovaná podľa miery aktivácie občana v hmotnej núdzi.
Pomoc v hmotnej núdzi je poskytovaná v peňažnej forme, vecnej alebo kombinovanej forme, osobitný príspevok sa poskytuje v peňažnej forme. Poskytujú sa v hotovosti na adresu na území Slovenskej republiky alebo poukázaním na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na území Slovenskej republiky. Jednorazovú dávku poskytuje obec a je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi.
Každého človeka, či zárobkovo činného alebo nie, sa týka dôchodkové poistenie. Je dôležité vedieť, aké obdobie a v akej výške sa zohľadňuje do zápočtu odpracovaných rokov. Aké obdobie viete ovplyvniť a čo robiť, ak niektoré obdobie chýba?
Zápočet odpracovaných rokov je prehľad obdobia dôchodkového poistenia, ktoré vstupuje do výpočtu dôchodkových dávok. Sociálna poisťovňa zbiera, zhromažďuje a eviduje podrobnejšie údaje o poistencoch. Evidencia obdobia započítaných rokov sa delí na dve časti:
Obdobie do 31. 12. 2003 legislatívne pochádza zo zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a zo zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni. Zápočet rokov sa nazýva „Informácia o stave individuálneho účtu poistenca k 31. 12. 2003“ a obsahuje len dôchodkové poistenie po rokoch.
Obdobie od 1. 1. 2004 legislatívne upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Rozdielom je, že pri informáciách od 1. 1. 2004 je uvedený aj konkrétny názov zamestnávateľa, čo pri období do 31. 12. 2003 chýba.
Pri odmeňovaní zamestnancov vo verejnom záujme sa do započítanej praxe zohľadňujú rôzne faktory. Započítaná prax je dôležitá pre zaradenie do platového stupňa.
Zamestnankyňa nastúpila k zamestnávateľovi (verejná správa) 1. 9. 2015 ako sekretárka. K uvedenému dňu jej bola započítaná prax 6 rokov a 94 dní. S uvedenou praxou bola zaradená do 8. platovej triedy a 4. platového stupňa.
Je do počtu odpracovaných rokov pre zaradenie do platového stupňa započítaná aj doba starostlivosti o dieťa na materskej a rodičovskej dovolenke? Je zamestnankyňa správne zaradená do 4. platového stupňa?
Do 4. platového stupňa sa zaradí zamestnanec, ktorý získal viac ako 6 rokov až do získania 9 rokov započítanej praxe. Započítaná prax na účely zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme je zadefinovaná v § 6 uvedeného zákona.
Podľa uvedeného ustanovenia zákona započítaná prax je odborná prax a prax pri vykonávaní pracovných činností, ktoré majú iný charakter ako pracovná činnosť, ktorú má zamestnanec vykonávať u zamestnávateľa. Odborná prax na účely zákona je súhrn znalostí a skúseností získaných pri vykonávaní pracovných činností, ktoré majú rovnaký alebo obdobný charakter ako pracovná činnosť, ktorú má zamestnanec vykonávať u zamestnávateľa.
Do započítanej praxe sa v súlade s § 6 ods. 4 uvedeného zákona započítavajú aj iné zákonom ustanovené doby. Jednou z nich je aj čas starostlivosti o dieťa zodpovedajúci dĺžke materskej dovolenky, ďalšej materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ustanovenej osobitnými predpismi v čase jej vykonávania, pričom na jedno dieťa možno započítať najviac tri roky. Čas starostlivosti o dieťa sa do započítanej praxe započítava len v prípade, ak sa rodič v tomto čase súčasne v dennom štúdiu nepripravoval na povolanie, čiže len v prípade, ak rodič nebol v čase materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky študentom denného štúdia strednej alebo vysokej školy.
Ak si chcete dodatočne zaplatiť poistenie napríklad za obdobie štúdia, Sociálna poisťovňa vám túto možnosť ponúka. Doplatiť poistné môžete za obdobie od 1. 1. 2004 (resp. obdobia prerušenia dôchodkového poistenia od 1. 1. 2005), avšak výlučne za obdobie vymedzené zákonom (Zákon o sociálnom poistení 461/2003 Z.z.). Ide napr. Vymeriavací základ, z ktorého zaplatíte poistné na dôchodkové poistenie dodatočne, si určíte sám. Pri dodatočnom zaplatení poistného na dôchodkové poistenie nie je stanovená splatnosť poistného. Sociálna poisťovňa ho nemôže predpísať ani vymáhať.