Dávka v nezamestnanosti: Podmienky, nárok a čo by ste mali vedieť

Strata zamestnania môže byť náročná životná situácia. Dávka v nezamestnanosti je dočasná finančná podpora, ktorá pomáha preklenúť toto obdobie. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach nároku na dávku v nezamestnanosti, o tom, čo ľudia často nevedia a aké sú ich povinnosti počas jej poberania.

Kto má nárok na dávku v nezamestnanosti?

Nárok na dávku v nezamestnanosti má každý, kto je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a počas posledných štyroch rokov pred registráciou bol poistený v nezamestnanosti aspoň 730 dní (dva roky). Podmienka štyroch rokov platí od 1. januára 2018. Do 31.12.2017 platila podmienka troch rokov. Dôležité je, aby počas tohto obdobia trvalo poistenie v nezamestnanosti.

Podpora v nezamestnanosti nie je poskytnutá vtedy, ak ste neboli poistený dostatočne dlhý čas (teda aspoň 730 dní), ak ste poberateľom dôchodku, ak nie ste evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Na získanie nároku na dávku v nezamestnanosti platí, že nemôžete mať aktívnu živnosť. Živnosť buď zrušíte alebo stačí, ak vykonávanie živnosti pozastavíte na určitú dobu. To znamená, že v prípade pozastavenej alebo zrušenej živnosti máte nárok na dávku v nezamestnanosti za splnenia ostatných podmienok.

Obdobie poistenia v nezamestnanosti

Do obdobia poistenia v nezamestnanosti sa započítava aj obdobie poistenia, resp. zamestnanec podľa osobitného predpisu. Do obdobia poistenia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie, počas ktorého zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti (napr. nepracoval). V prípade, ak zamestnanec pracoval počas posudzovaného obdobia súčasne u viacerých zamestnávateľov, doba poistenia za toto obdobie sa zaráta len raz.

Vplyv skončenia pracovného pomeru

Na poskytnutie dávky, na jej výšku a ani na obdobie poskytovania dávky nemá vplyv spôsob skončenia pracovnoprávneho vzťahu. Nie je podstatné ani to, či bol pracovný pomer dohodnutý na neurčitý čas alebo určitú dobu. Hlavnou podmienkou, ktorá sa posudzuje na získanie dávky v nezamestnanosti je, aby poistenec v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky (730 dní).

Prečítajte si tiež: Mestský úrad Šamorín a ZŤP

Možno v súčasnosti poberať dávky v nezamestnanosti aj pri dobrovoľne ukončenom pracovnom pomere, napríklad z dôvodu tzv. plánovanej „pracovnej prestávky“? Dôvod skončenia pracovnoprávneho vzťahu ani to, či bol pracovný pomer dohodnutý na určitý alebo neurčitý čas nemajú vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti, jej výšku ani na dobu jej poskytovania.

Sabbatical a dávka v nezamestnanosti

Čoraz populárnejšia je pracovná prestávka, ktorá trvá napríklad dva mesiace, poprípade aj celý jeden rok. Túto formu oddychu využívajú ľudia, ktorí radi pracujú ale sú unavení a vyčerpaní a potrebujú sa tzv. „zresetovať“ - potrebujú si fyzicky ale hlavne psychicky oddýchnuť a načerpať nové sily na ďalšiu prácu a rozsah klasického počtu dní dovolenky im na to nepostačuje. U nás ešte táto forma benefitu zo strany zamestnávateľa nie je veľmi rozšírená. V prípade sabbaticalu nepredpokladám, že by si zamestnanec hľadal nové pracovné miesto, nakoľko sabbatical je riešený formou súhlasu (uvoľnenia) z pracovného pomeru zamestnávateľa a po ukončení sabbaticalu sa zamestnanec zväčša vracia na svoje pracovné miesto.

Ako požiadať o dávku v nezamestnanosti?

Od 1. júla 2020 možno požiadať o dávky v nezamestnanosti aj na úrade práce. Proces je nasledovný:

1. Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie: Prostredníctvom tlačiva Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorá slúži aj ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Takto podaná žiadosť o dávku v nezamestnanosti bude elektronicky doručená Sociálnej poisťovni na spracovanie. Týmto odpadá potreba osobnej návštevy Sociálnej poisťovne. Ak sa prihlásite do 10 dní, zaradia vás do evidencie od nasledujúceho dňa po skončení práce. Ak sa prihlásite neskôr, evidencia začne až dňom podania žiadosti.
2. Dostupnosť žiadosti: Žiadosť je dostupná na webovej stránke Sociálnej poisťovne tu: Žiadosť o dávku v nezamestnanosti alebo vám formulár poskytne Sociálna poisťovňa.
3. Vyplnenie a odoslanie žiadosti: Žiadosť vyplníte a odošlete na adresu pobočky Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu. Alebo, ak máte aktivovaný elektronický podpis (KEP), môžete žiadosť podať elektronicky. O dávku v nezamestnanosti nežiadajte na oboch úradoch súčasne.
4. Potrebné doklady: K žiadosti o dávku nie je potrebné priložiť žiadne iné doklady. To neplatí, ak ste policajt alebo vojak, ktorí k žiadosti o dávku v nezamestnanosti priložia aj tlačivo Potvrdenie o platení poistného na výsluhový príspevok na účely nároku na dávku v nezamestnanosti.

Určenie výšky dávky

Výška podpory v nezamestnanosti je 50 % z priemernej hrubej mzdy za posledné dva roky pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ale zároveň platí, že pri výpočte dávky sa berú do úvahy vymeriavacie základy zo všetkých zamestnaní v rozhodujúcom období, z ktorých bolo platené poistné v nezamestnanosti. Ak občan pred zaradením do evidencie, za rozhodujúce obdobie pre výpočet dávky t. j. za posledné 2 roky mal poistenie v nezamestnanosti ako zamestnanec z dvoch pomerov (pracovná zmluva a dohoda o pracovnej činnosti na pravidelný príjem), tak výška dávky v nezamestnanosti sa vypočíta z oboch zárobkov.

Výška podpory v nezamestnanosti závisí od výšky platených odvodov. Počíta sa z denného vymeriavacieho základu (DVZ), čo je priemer vašich denných príjmov za posledné dva roky pred tým, ako sa zaregistrujete ako nezamestnaný. Ak sa v rozhodujúcom období nenachádza žiadny vymeriavací základ - dávka sa určí z tzv. pravdepodobného vymeriavacieho základu, z ktorého sa následne určí výška dávky.

Prečítajte si tiež: Podnikanie a štátna pomoc

Dávky = DVZ × 50 % × počet kalendárnych dní v mesiaci

Výsledná suma dávka sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor.

Príklad výpočtu dávky

Ak mal poistenec drobný príjem napr. pri čerpaní rodičovskej dovolenky, tak sa mu vypočíta dávka v nezamestnanosti určená z tzv. minimálneho vymeriavacieho základu.

Ak by mal žiadateľ napríklad hrubý príjem 1 500 eur mesačne, jeho denný vymeriavací základ by bol 49,3151 eur. Jeho dávka v nezamestnanosti by tak predstavovala približne 739,80 eur (49,3151 x 50 % x 30 dní). Ak predtým zarábal 1 140 eur mesačne, teraz dostane približne 740 eur, čo je pokles o 400 eur mesačne.

Upozorňujeme, že ak mal poistenec drobný príjem napr. pri inom súbežnom zamestnaní počas rodičovskej dovolenky (napr. dohoda) sa zohľadní dosiahnutý príjem len v prípade, že je vyšší ako ten, ktorý bol dosiahnutý v období dvoch rokov pred nástupom na rodičovskú dovolenku.

Prečítajte si tiež: Praktické kroky pri zmene trvalého bydliska a rodičovský príspevok

Maximálna výška dávky

Limitovaná je len maximálna dávka v nezamestnanosti a to od 1. júla 2022 vo výške 1 234,30 eur pri 31-dňovom mesiaci a 1 194,50 eur pri 30-dňovom mesiaci. Nová suma maximálnej výšky dávky v nezamestnanosti sa týka len nových dávok, t. j. dávok, ktoré vznikli po 1.7.2022. Tým, ktorí dávky poberali pred 1.7.2022 sa výška dávky nemení.

Áno, maximálna výška dávky v nezamestnanosti v roku 2025 je 1 553,30 eur za 30-dňový mesiac a 1 503,20 eur za 31-dňový mesiac. Maximálna výška dávky sa mení vždy k 1. júlu daného roka. To znamená, že ak má žiadateľ nárok bez ohľadu na jeho skutočný denný vymeriavací základ. Platí to pre prvý polrok 2025 a druhý polrok 2025.

Termín výplaty dávky

Ak dávku v nezamestnanosti poberáte na účet, dostanete ju okolo 15. dňa v mesiaci (za predošlý mesiac). Prvú dávku v nezamestnanosti zvyčajne dostanete v polovici mesiaca nasledujúceho po zaradení do evidencie. Sociálna poisťovňa zasiela dávku v nezamestnanosti na účet v banke alebo do zahraničnej banke určený príjemcom (termín výplaty je do 15. dňa v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, v ktorom na ňu vznikol nárok), prípadne poštou na adresu, ktorú poberateľ uviedol. Konkrétny deň výplaty poberateľ neuviedol. Termín výplaty je medzi 18. a 26. dňom v mesiaci.

Ako dlho môžete poberať dávku v nezamestnanosti?

Podporné obdobie v nezamestnanosti je šesť mesiacov. Dĺžka podpory je maximálne pol roka. Samozrejme, úrad práce má medzitým človeku pomáhať s hľadaním práce. Môže sa teda stať, že čerpanie bude kratšie ako šesť mesiacov. Po šiestich mesiacoch sa vyplácanie podpory v nezamestnanosti automaticky ukončí - aj v prípade, že si dovtedy nenájdete novú prácu. V evidencii uchádzačov o zamestnanie však môžete zostať aj naďalej. Úrad práce vám tak môže naďalej pomáhať s hľadaním zamestnania, no už bez nároku na dávku v nezamestnanosti.

Možnosť opätovného poberania dávky

Opätovné poberanie dávky v nezamestnanosti je možné len za splnenia podmienky odpracovania dvoch rokov (730 dní), v ktorých bolo platené poistné na poistenie v nezamestnanosti a ak zároveň platí, že predchádzajúca dávka je vyčerpaná a uplynuli dva roky od jej priznania.

Poistencovi, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období najviac dvoch rokov bol opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, vznikne nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti odo dňa opätovného zaradenia do tejto evidencie, a to v sume, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti. Poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a obdobie poberania dávky trvalo najmenej tri mesiace, má nárok na 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak požiada o jej vyplatenie písomne. Ak túto dávku nedoberie jednorazovo, zostáva mu nárok na dávky v nezamestnanosti, aj keď príde o zamestnanie skôr ako o dva roky. Ak si teda človek nájde prácu po mesiaci a po pol roku o túto prácu príde, zostáva mu 5 mesiacov podpory.

Prerušenie poberania dávky

Poberanie podpory v nezamestnanosti si viete aj prerušiť. Ak si po troch mesiacoch poberania dávky nájdete prácu, ale nie ste si istý či v nej vydržíte, zvyšné 3 mesiace dávky vás budú čakať.

Povinnosti poberateľa dávky v nezamestnanosti

Vo všeobecnosti poberateľ dávky v nezamestnanosti má povinnosť preukázať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Každú zmenu týchto skutočností je povinný oznámiť príslušnej pobočke do ôsmich dní.

Áno, každý, kto má nárok na sociálne dávky ako podpora v nezamestnanosti alebo aktivačný príspevok, sa musí pravidelne „hlásiť“ na úrade práce. Cieľom je, aby človek „nezaspal“ a nezobudil sa po pol roku, keď sa už práca bude hľadať ťažko. V tomto má pomáhať aj úrad práce.

Povinnosti voči úradu práce

V prípade nemoci, ak sa uchádzač o zamestnanie nemôže dostaviť na úrad, je povinný túto skutočnosť oznámiť úradu (osobne, telefonicky, poštou) a následne je povinný dať si vystaviť doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti. Do troch pracovných dní od dátumu vystavenia má povinnosť predložiť doklad o začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti. Ukončenie pracovnej neschopnosti musí preukázať osobne v pracovný deň nasledujúci po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.

K vyradeniu z evidencie úradu práce dôjde ak občan odíde do členského štátu Európskej únie na obdobie dlhšie ako 15 kalendárnych dní (§36 ods. 1 písm. j) a k) Zákona 5/2004 Z.z.) s výnimkou odchodu do členského štátu Európskej únie s cieľom hľadať si zamestnanie podľa (§ 34 ods. Rozhovor pre týždenník Trend. Vyradia vás, ak si nájdete zamestnanie alebo v prípade, že s úradom nespolupracujete.

Vplyv evidencie na úrade práce na dôchodok a zdravotné poistenie

Doba, počas ktorej ste evidovaný ako nezamestnaný, nie je obdobím dôchodkového poistenia. Nebude vám teda započítaná do výpočtu dôchodku. Evidencia na úrade práce sa nezapočítava ani do odpracovaných rokov. V prípade, že odchádzate do „riadneho“ dôchodku, táto skutočnosť vás neovplyvní.

Ak ste evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, zdravotné poistenie za vás platí štát - a to aj po uplynutí šesťmesačnej podpory v nezamestnanosti, pokiaľ v evidencii zostávate. Mesačná výška preddavku na zdravotné poistenie v roku 2025 je 107, 25 eura, čo vychádza približne na 3,6 eura za deň. Aj krátky výpadok vás tak môže vyjsť na desiatky eur z vlastného vrecka. Viacerí experti na osobné financie preto odporúčajú mať odloženú sumu, ktorá pokryje všetky vaše výdavky na 6 mesiacov.

Poistenie v nezamestnanosti a daňové priznanie

Poistenie v nezamestnanosti je súčasťou sociálneho poistenia a počas zamestnania ho za vás odvádza zamestnávateľ. Pre živnostníkov je dobrovoľné, avšak väčšina živnostníkov si ho neplatí. Po strate práce a zaradení do evidencie už toto poistenie neplatíte, pretože dávku v nezamestnanosti čerpáte z predchádzajúcich odvodov.

Povinnosť podať či nepodať daňové priznanie závisí od výšky príjmov, nie od toho, kde ste evidovaný. Za rok 2024 (podávané v roku 2025) ste povinný podať daňové priznanie, ak vaše celkové zdaniteľné príjmy presiahli sumu 2 823,24 eura. Do tejto sumy sa nezapočítavajú a oslobodené od dane sú dávky a podpory, vrátane dávky v nezamestnanosti.

Čo ľudia často nevedia a kde robia chyby?

Ľudia častokrát nevedia, že pokiaľ majú príjmy z dohôd s nepravidelným príjmom, z ktorých sa poistenie v nezamestnanosti neplatí, nemajú nárok na získanie dávky v nezamestnanosti. Rovnako sa stáva, že SZČO si platia povinné poistné na sociálne poistenie, ktorého súčasťou nie je platba poistného v nezamestnanosti a pri ukončení podnikania sú prekvapení, že nemajú nárok na dávku v nezamestnanosti z dôvodu, že si toto poistenie neplatili. Rovnako ľudia častokrát nevedia, či majú nárok na dávku v nezamestnanosti ak pracovali na skrátený úväzok.

Občania niekedy nevedia o možnosti, že vyplatenie dávky môže občan uplatniť spätne až do troch rokov od vzniku nároku na dávku. Musí byť ale splnená podmienka, že po strate zamestnania sa bol zaevidovať na úrade práce a má o tejto skutočnosti potvrdenie.

Ďalšie príspevky a možnosti podpory zamestnávania

V snahe riešiť problémy na trhu práce štát prostredníctvom Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) poskytuje rôzne príspevky na podporu zamestnávania.

Príspevok na zamestnávanie mladých do 29 rokov

Od roku 2015 môžu zamestnávatelia získať príspevok na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní. Tento príspevok je legislatívne upravený v § 51a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Cieľom tohto príspevku je podporiť prvé pracovné uplatnenie mladých ľudí na trhu práce.

Kto má nárok na príspevok?

Úrad práce môže poskytnúť príspevok zamestnávateľovi, ktorý prijme do pracovného pomeru uchádzača o zamestnanie, ktorý spĺňa nasledovné kritériá:

• Vek do 25 rokov: Musí byť vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace.
• Vek od 25 do 29 rokov: Musí byť vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej šesť mesiacov.
• Pravidelne platené zamestnanie: Uchádzač o zamestnanie pred prijatím na novovytvorené pracovné miesto nesmel mať v minulosti pravidelne platené zamestnanie, ktoré trvalo najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov.

Dôležité je, aby išlo o osobu do 29 rokov, ktorá je evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Zamestnávateľ musí s novoprijatým zamestnancom uzatvoriť písomnú pracovnú zmluvu na trvalý pracovný pomer, nie dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Ďalšie podmienky pre získanie príspevku

Pre poskytnutie príspevku na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní sa vyžaduje, aby bol pracovný pomer dohodnutý v rozsahu najmenej polovice ustanoveného týždenného pracovného času. Príspevok je možné získať len na novovytvorené pracovné miesto. Vytvorením pracovného miesta sa rozumie zvýšenie počtu pracovných miest zamestnávateľa, ktoré predstavuje v priemere za dvanásť kalendárnych mesiacov v porovnaní s rovnakým predchádzajúcim obdobím celkový nárast počtu jeho zamestnancov. Ak k zvýšeniu pracovných miest nedošlo, zamestnávateľ musí preukázať, že dôvodom bolo rušenie pracovných miest v dôsledku nadbytočnosti.

Výška príspevku

Výška príspevku nie je poskytovaná vo výške celkovej ceny práce, ale je limitovaná.

• Miesto výkonu práce je v okrese s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti v roku 2014 na úrovni 15 % (vyššia ako celoslovenský priemer 12,79 %).
• Hrubá mzda zamestnanca: 400 eur
• Celková cena práce zamestnávateľa: 506,80 eur
• 80 % z celkovej ceny práce: 405,44 eur (menej ako maximálna výška príspevku)
• Výška príspevku: 405,44 eur
• Hrubá mzda zamestnanca: 500 eur
• Celková cena práce zamestnávateľa: 662 eur
• 80 % z celkovej ceny práce: 529,60 eur (viac ako maximálna výška príspevku)
• Výška príspevku: 502,80 eur (maximálna výška)

Doba poskytovania príspevku a povinnosti zamestnávateľa

Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody s úradom práce. Dohoda obsahuje náležitosti uvedené v § 51a ods. 8 zákona o službách zamestnanosti. Poskytuje sa najmenej počas šiestich a najviac počas dvanástich kalendárnych mesiacov. Ak je so zamestnancom dohodnutý pracovný pomer na kratší týždenný pracovný čas, výška príspevku sa alikvotne kráti.

Zamestnávateľ je povinný zachovávať pracovné miesto, na ktoré bol poskytnutý príspevok, najmenej počas polovice dohodnutého obdobia poskytovania príspevku. V prípade nesplnenia tejto podmienky musí vrátiť pomernú časť príspevku.

Kombinácia s inými príspevkami

Príspevok nie je možné kombinovať s inými príspevkami na podporu zamestnávania, ako napríklad:

• Príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie (§ 50).
• Príspevok na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti (§ 50j).
• Príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní (§ 56a).
• Príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov (§ 60).

Ako požiadať o príspevok

Pre získanie príspevku na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní musí zamestnávateľ písomne požiadať miestne príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode vytvorí pracovné miesto.

Ďalšie možnosti podpory zamestnávania mladých

Okrem príspevku na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní existujú aj ďalšie nástroje a projekty zamerané na podporu zamestnávania mladých ľudí:

• Absolventská prax: Projekt umožňuje absolventom škôl získať prax a skúsenosti potrebné pre uplatnenie sa na trhu práce.
• Právo na prvé zamestnanie: Iniciatíva, ktorá uľahčuje mladým ľuďom vstup na trh práce preplácaním časti nákladov zamestnávateľa po dobu 6 až 12 mesiacov.
• Finančné stimuly pre zamestnanosť: Národný projekt financovaný zo zdrojov EÚ, ktorý podporuje vytváranie nových pracovných miest a udržanie existujúcich.
• Zručnosti pre trh práce: Projekt zameraný na prípravu ľudí na trh práce prostredníctvom rôznych kurzov a školení.
• Príspevok na mentorovanie: Podpora pre zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú mladých ľudí a zabezpečujú im mentorov pre lepšie zapracovanie.

Aktivačný príspevok

Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. Jeho výška je 88,40 eura mesačne pre člena domácnosti, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a je plnoletý a vykonáva aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme alebo sa zúčastňuje v rámci realizácie aktívnych opatrení na trhu práce na projektoch a programoch, ktoré svojim obsahom zodpovedajú aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme. Aktivačný príspevok nepatrí členovi domácnosti, ktorý je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poskytuje sa mu príspevok na vykonávanie absolventskej praxe. Nárok na aktivačný príspevok môže vzniknúť na člena domácnosti až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa právoplatného rozhodnutia o odňatí aktivačného príspevku z dôvodu jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu alebo z dôvodu, že príjemca nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť a úrad zistil, že člen domácnosti nevykonával aktivity, ktoré sú podmienkou na vznik nároku na aktivačný príspevok.

tags: #urad #prace #prispevok #k #platu #podmienky