Urcovacia žaloba a žaloba o vylúčenie v konkurznom konaní: Rozdiely a súvislosti

Článok sa zaoberá problematikou určovacej žaloby a žaloby o vylúčenie v kontexte konkurzného konania, pričom analyzuje ich rozdiely, súvislosti a praktické dopady. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na tieto dva právne inštitúty a ich význam v konkurznom konaní.

Úvod do problematiky

V právnom poriadku Slovenskej republiky, rovnako ako aj v iných právnych systémoch, zohráva dôležitú úlohu zásada "vigilantibus iura scripta sunt", ktorá zdôrazňuje potrebu individuálnej iniciatívy pri presadzovaní subjektívnych práv. Táto zásada, ktorá má svoje korene už v rímskom práve, sa prejavuje aj v konkurznom konaní, kde je aktívny prístup veriteľov a iných dotknutých osôb k ochrane svojich práv nevyhnutný.

Zásada vigilantibus iura a jej prejav v konkurznom konaní

Zásada "vigilantibus iura scripta sunt" alebo v preklade "bdelým prináleží právo" sa zaraďuje medzi základné zásady súkromného práva a zvýrazňuje potrebu individuálnej iniciatívy na presadzovanie subjektívnych práv jednotlivca. Podstata tejto zásady spočíva v tom, že len taký jedinec dosiahne svojej plnej emancipácie a rozvoja osobnosti, ktorý je spôsobilý a odhodlaný využiť všetky možnosti, ktoré demokraticky koncipovaný systém poskytuje. Inými slovami povedané - právo je nástroj v rukách schopných a odhodlaných. Z tohto dôvodu niektorí autori túto zásadu pomenúvajú i ako zásadu samoobslužného charakteru súkromného práva, resp. zásadu existencie súkromnoprávnej iniciatívy na presadzovanie subjektívnych práv.

Význam tejto zásady stúpol po roku 1989, ktorý je spojený s pádom totalitného komunistického režimu a prechodom z plánovaného hospodárstva na hospodárstvo trhové s obnovením tradičných hodnôt. Práve s uvedeným obnovením slobodného postavenia subjektov súkromného práva došlo k opusteniu a upusteniu od tzv. ochranárskej ruky štátu a s tým spojenej liberalizácií spoločnosti. Jednotlivec má najednej strane omnoho viac práv, na druhej strane je však nútený sa o tieto práva viac starať.

Premlčanie a zásada vigilantibus iura

Najčastejšie sa s prejavom zásady vigilantibus iura stretávame v súkromnom práve pri úprave právnych účinkov plynutia času na subjektívne práva a povinnosti. Uvedené účinky sa predovšetkým prejavujú najmä v súvislosti so vznikom vznik, zmenou alebo zánikom práv a povinností. Funkciou premlčania je viesť účastníkov občianskoprávnych vzťahov, aby svoje práva včas uplatnili predpísaným spôsobom pred orgánom na to určeným, pokiaľ povinný subjekt nesplnil svoju povinnosť riadne a včas. Stav neistoty, ktorý existuje po nesplnení určitej povinnosti nemôže trvať donekonečna, a preto zákon vyžaduje od oprávneného subjektu, , aby svoje právo uplatnil v stanovenej lehote, a to v premlčacej lehote.

Prečítajte si tiež: Viac o neplatnosti úverov

Premlčanie práva je vo všeobecnosti pre oblasť občianskeho práva ako všeobecného súkromného práva upravená vustanoveniach § 100 a nasl. zákonač. 40/1964 Z.z. (ďalej len Občiansky zákonník) s osobitným ustanovením § 54a Občianskeho zákonníka regulujúcim premlčanie práva zo spotrebiteľskej zmluvy. V prípade obchodno-záväzkových vzťahov je premlčanie osobitne a komplexne upravené v ustanoveniach § 397 až 408 zákona č. 513/1991 Zb. Vo všeobecnosti sa premlčanie poníma ako inštitút, v dôsledku ktorého právo samo o sebe nezaniká, ale bráni len jeho vymáhateľnosti v prípade ak povinný (dlžník) vznesie námietku premlčania. V dôsledku toho, že účinkami premlčania právo nezaniká, zostáva veriteľ veriteľom a dlžník dlžníkom i po tom čo nastalo premlčanie. Účinky premlčania sa prejavujú v možnosti dlžníka využiť oslabenie práva tým, že vznesie námietku premlčania po uplynutí premlčacej doby. Účinným vznesením námietky premlčania dochádza k zániku nároku a súd nemôže uplatnené právo v súdnom konaní priznať, čím sa právo stáva tzv. naturálnou obligáciou. Vznesenie námietky premlčania je oprávnením dlžníka, ktorý toto svoje právo môže, ale nemusí využiť. Nevyužitím oprávnenia vzniesť námietku premlčania nedochádza k žiadnej zmene v uplatňovaní nároku a samotné premlčanie priznaniu práva súdom nebráni. Účinky premlčania sa teda prejavujú vo vzniku oprávnenia dlžníka spôsobiť vznesením námietky premlčania (ope exceptionis) zánik nároku (vymáhateľnosti), s ktorým je spravidla každé subjektívne právo spojené. Pri premlčaní stoja v kontraste subjektívne právo a nárok. Prvé nezaniká, druhé áno.

Určovacia žaloba v konkurznom konaní

Určovacia žaloba je procesný prostriedok, ktorým sa žalobca domáha súdneho rozhodnutia o existencii alebo neexistencii určitého práva alebo právneho vzťahu. V konkurznom konaní môže mať určovacia žaloba význam najmä vtedy, ak je sporné, či určitý majetok patrí do konkurznej podstaty úpadcu, alebo nie.

Právny záujem na podaní určovacej žaloby

Pre úspešné uplatnenie určovacej žaloby je nevyhnutné preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. V konkurznom konaní môže byť tento záujem daný napríklad vtedy, ak správca konkurznej podstaty zaradil do súpisu majetok, o ktorom žalobca tvrdí, že patrí jemu, a nie úpadcovi. V takomto prípade má žalobca naliehavý právny záujem na tom, aby súd určil, že je vlastníkom tohto majetku, a aby tento majetok bol vylúčený z konkurznej podstaty.

Určovacia žaloba a neplatnosť právneho úkonu

V niektorých prípadoch hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby o určenie právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť (prípadne neúčinnosť) právneho úkonu alebo neplatnosť konania, ktoré je ,,podobné“ právnemu úkonu (dražba, rozhodnutie valného zhromaždenia). Takouto žalobou je napríklad aj žaloba na určenie nep.

Právna veta: Hoci žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu treba považovať za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. a žalobu o náhradu majetkovej ujmy za žalobu na plnenie podľa § 80 písm. b/ O.s.p., skôr podaná žaloba o plnenie v danom prípade nevytvára prekážku litispendencie pre určovaciu žalobu. Predmetom žaloby o určenie neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávky (oznámení o postúpení pohľadávky) nie je totiž určenie takého právneho vzťahu alebo práva, základ ktorého tvorí žalobu na splnenie povinnosti. Touto žalobou sa vo vzťahu k žalobe na plnenie rieši len čiastková otázka (vecná legitimá.

Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o určovacej žalobe

Určovacia žaloba a dražba v konkurznom konaní

Právna veta: V danom prípade ide o dražbu vykonanú v konkurznom konaní a pokiaľ osoba dotknutá na svojich právach touto dražbou v konkurzom konaní nenamietala dôvody neplatnosti dražby, nemôže formou určovacej žaloby žiadať vysloviť rozhodnutie, že ide dražbu neplatnú.

Určovacia žaloba a správca konkurznej podstaty

Právna veta: Správca v konkurznom konaní nemá naliehavý právny záujem na žalobe o určenie vlastníctva úpadcu k nehnuteľnostiam, ak má za to, že k zápisu vlastníckych práv tretej osoby do katastra nehnuteľností došlo na základe absolútne neplatného právneho úkonu.

Určovacia žaloba a nájomná zmluva

Právna veta: Skutočnosť, že v neskoršom súdnom konaní bola určená neplatnosť nájomnej zmluvy, na rozdiel od súdneho konania, v ktorom bol (na jej podklade) exekučný titul vydaný, nie je dôvodom vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej následné zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm.

Žaloba o vylúčenie v konkurznom konaní (excindačná žaloba)

Žaloba o vylúčenie (excindačná žaloba) je procesný prostriedok, ktorým sa osoba odlišná od úpadcu domáha vylúčenia určitého majetku zo súpisu konkurznej podstaty. Táto žaloba je spravidla založená na tvrdení, že daný majetok nepatrí úpadcovi, ale žalobcovi.

Aktívna legitimácia na podanie vylučovacej žaloby

Právna veta: Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že vylučovacia žaloba sa spravidla opiera o vlastnícke právo, výrokom rozhodnutia sa však nerieši vlastníctvo k predmetným veciam, i keď v konaní sa súd touto otázkou bude zaoberať ako otázkou predbežnou. Aktívne legitimovanou osobou na podanie vylučovacej žaloby je osoba, ktorá tvrdí, že vec nemala byť zaradená do súpisu konkurznej podstaty, z čoho vyplýva, že touto osobou by nemusel byť ani vlastník veci.

Prečítajte si tiež: Podmienky určovacej žaloby

Vylučovacia žaloba a vlastnícke právo

Vylučovaciu žalobu je potrebné odlišovať od žaloby o určenie vlastníckeho práva. Zahrnutím majetku do konkurznej podstaty sa nikdy nemení skutočný vlastník, tohto majetku, nech ním je úpadca alebo iná osoba. Zápisom majetku do súpisu konkurznej podstaty rovnako, ako právoplatným rozhodnutím o jeho vylúčenie zo súpisu konkurznej podstaty, však nemôže byť nikdy určený vlastník takéhoto majetku. Súd, s ohľadom na skutkový stav veci, môže v excindačnom konaní ako prejudiciálnu otázku vyriešiť otázku určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam, avšak nie je vylúčené, že pokiaľ to okolnosti osve.

Právna veta: Predmetom konkurzu sú veci, ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu, a ktoré počas konkurzu nadobudne a tvoria konkurznú podstatu. Veci, ktoré nepatria úpadcovi, musia byť z konkurznej podstaty vylúčené. Podľa § 19 ZKV jedným z právnych dôvodov nároku na vylúčenie veci z konkurznej podstaty, je vlastníctvo k predmetnej veci a žaloba smerujúca proti správcovi konkurznej podstaty na vylúčenie veci neprávom zaradenej do konkurznej podstaty je žalobou procesnou a nie hmotno-právnou, pretože zadržanie veci správcom konkurznej podstaty je úkon podľa procesných predpisov a nie podľa práva h.

Zapísanie určitého majetku do súpisu konkurznej podstaty umožňuje správcovi nakladať s takýmto majetkom podliehajúcim konkurzu a následne ho speňažovať. Právnym prostriedkom ochrany inej osoby (spravidla vlastníka) proti neoprávnenému zahrnutiu takéhoto majetku do súpisu konkurznej podstaty je práve vylučovacia (excindačná) žaloba.

Rozdiely medzi určovacou žalobou a žalobou o vylúčenie

Hlavný rozdiel medzi určovacou žalobou a žalobou o vylúčenie spočíva v ich cieli a účinku. Určovacia žaloba smeruje k súdnemu určeniu existencie alebo neexistencie práva alebo právneho vzťahu, zatiaľ čo žaloba o vylúčenie smeruje k vylúčeniu konkrétneho majetku zo súpisu konkurznej podstaty.

Určovacia žaloba má deklaratórny charakter, t.j. súd ňou len potvrdzuje existujúci právny stav. Naopak, žaloba o vylúčenie má konštitutívny charakter, t.j. súd ňou mení existujúci právny stav tým, že vylučuje majetok z konkurznej podstaty.

Súvislosti medzi určovacou žalobou a žalobou o vylúčenie

V praxi sa môže stať, že podanie žaloby o vylúčenie predchádza podaniu určovacej žaloby alebo naopak. Napríklad, ak správca konkurznej podstaty odmietne vylúčiť určitý majetok zo súpisu, osoba, ktorá tvrdí, že je vlastníkom tohto majetku, môže najprv podať určovaciu žalobu, aby súd určil jej vlastnícke právo, a následne podať žalobu o vylúčenie, aby tento majetok bol vylúčený z konkurznej podstaty.

Právna veta: Najvyšší súd zároveň poukazuje na časový odstup od podania jednotlivých žalôb, t.j. vylučovacej a určovacej. Určovacia žaloba nebráni rozhodn.

tags: #urcovacia #zaloba #a #zaloba #o #vylucenie