Určovacia žaloba a miestna príslušnosť: Komplexný prehľad

Určovacia žaloba je právny inštitút, ktorý umožňuje domáhať sa súdneho určenia, či určitý právny vzťah alebo právo existuje alebo neexistuje. Miestna príslušnosť súdu, ktorý je kompetentný o takejto žalobe rozhodovať, je určená zákonom a môže byť predmetom sporu. Tento článok sa zaoberá problematikou určovacej žaloby a miestnej príslušnosti súdov na Slovensku, analyzuje relevantné právne predpisy a judikatúru, a poskytuje komplexný pohľad na túto oblasť.

Úvod do určovacej žaloby

Podľa § 80 písm. c/ starého Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) a v súčasnosti podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (CSP), možno žalobou uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacia žaloba slúži na odstránenie neistoty v právnych vzťahoch a na predchádzanie sporom.

Naliehavý právny záujem je základným procesným predpokladom každej určovacej žaloby. Súd musí existenciu naliehavého právneho záujmu skúmať a preukázanie tohto záujmu je povinnosťou navrhovateľa. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý ohrozuje právne postavenie navrhovateľa a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom.

Miestna príslušnosť všeobecne

Miestna príslušnosť určuje, ktorý konkrétny súd prvého stupňa (okresný súd) je príslušný na prejednanie a rozhodnutie veci. Základným pravidlom je, že miestne príslušný je všeobecný súd žalovaného. Tým je súd, v ktorého obvode má žalovaný bydlisko, alebo ak ide o právnickú osobu, sídlo.

Alternatívna miestna príslušnosť

CSP v § 19 upravuje prípady alternatívnej miestnej príslušnosti, kedy si žalobca môže vybrať z viacerých súdov, ktoré sú miestne príslušné. Táto voľba je uskutočnená podaním žaloby na vybratý súd a nemôže byť následne žalobcom menená. Príkladom alternatívnej miestnej príslušnosti je § 19 písm. c) CSP, ktorý sa týka sporov z pracovnoprávnych vzťahov, kde je miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode má zamestnanec miesto výkonu práce.

Prečítajte si tiež: Viac o neplatnosti úverov

Kauzálna príslušnosť a jej vplyv na miestnu príslušnosť

Kauzálna príslušnosť určuje, ktorý súd je vecne príslušný na rozhodovanie o určitom type sporov. V zásade platí, že okresné súdy rozhodujú v prvom stupni a krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov.

Ak existuje kauzálna príslušnosť, miestne príslušným je súd, ktorý je zároveň kauzálne príslušným v danej veci. Ak kauzálne príslušný súd nie je zároveň aj miestne príslušným súdom, určuje sa miestna príslušnosť podľa obvodu kauzálne príslušného súdu. To znamená, že miestne príslušným súdom bude ten súd, ktorý spadá do obvodu krajského súdu, ktorý je kauzálne príslušný. Kauzálna príslušnosť tak v tomto prípade nahradí miestnu príslušnosť.

Určovacia žaloba a príslušnosť v kontexte vydržania

Vlastnícke právo na základe vydržania sa nadobúda priamo zo zákona uplynutím zákonom stanovenej doby, ak sú splnené všetky zákonom požadované predpoklady. Príslušným na prejednanie žaloby o určenie vlastníckeho práva na základe vydržania k nehnuteľnej veci je okresný súd, v obvode ktorého sa nehnuteľnosť nachádza [§ 88 ods. 1, písm. h) starého O.s.p.].

Príklad z praxe

Žalobcovia, ktorí nadobudli chatu a pozemok na základe kúpnej zmluvy v roku 1988, zistili v roku 2002, že žalovaný je stále vedený ako vlastník v katastri nehnuteľností. Žalobcovia sa domáhali určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností na základe vydržania. V tomto prípade je miestne príslušný okresný súd, v obvode ktorého sa nehnuteľnosti nachádzajú, teda v danom prípade pravdepodobne Okresný súd Stará Ľubovňa.

Medzitýmny rozsudok pri určovacích žalobách

Civilný sporový poriadok v ustanovení § 214 upravuje dva druhy medzitýmneho rozsudku. Prvý druh medzitýmneho rozsudku predstavuje rozsudok o základe alebo dôvode uplatneného nároku a je upravený v ustanovení § 214 ods. 1 CSP. Ďalším druhom medzitýmneho rozsudku, ktorý je možné vydať iba na návrh sporovej strany (na rozdiel od prvého druhu), je tzv. prejudiciálny medzitýmny rozsudok.

Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o určovacej žalobe

Naliehavý právny záujem a prekážka litispendencie

Ak je podaná žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu, treba ju považovať za určovaciu žalobu. Ak je zároveň podaná žaloba o náhradu majetkovej ujmy, ide o žalobu na plnenie. Skôr podaná žaloba o plnenie v danom prípade nevytvára prekážku litispendencie pre určovaciu žalobu, ak predmetom žaloby o určenie neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávky nie je určenie takého právneho vzťahu alebo práva, základ ktorého tvorí žalobu na splnenie povinnosti. Touto žalobou sa vo vzťahu k žalobe na plnenie rieši len čiastková otázka (vecná legitimácia).

Odporovateľnosť právnych úkonov

Právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov je obsiahnutá v ustanoveniach §§ 42a a 42b Občianskeho zákonníka. Z hľadiska jej systematiky treba rozlišovať medzi aktívnou vecnou legitimáciou na uplatnenie odporovateľnosti, podmienkami odporovateľnosti, spôsobom uplatnenia odporovateľnosti, pasívnou vecnou legitimáciou a právnymi následkami spojenými s úspešným odporovaním právnemu úkonu.

Procesné aspekty skúmania príslušnosti súdu

Podľa § 40 CSP súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania. Ak súd zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená. Ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť.

Prečítajte si tiež: Podmienky určovacej žaloby

tags: #urcovacia #zaloba #miestna #prislusnost