Určovacia žaloba a pozemky: Podmienky a aspekty

Určovacia žaloba predstavuje dôležitý inštitút v slovenskom procesnom práve, ktorý umožňuje súdne určenie existencie alebo neexistencie práva alebo právneho vzťahu. Tento článok sa zameriava na podmienky a aspekty určovacích žalôb, najmä v kontexte pozemkov a nehnuteľností, s cieľom poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku.

Úvod do problematiky určovacích žalôb

Určovacia žaloba je obľúbeným inštitútom slovenského procesného práva. V rámci rekodifikácie civilného procesu prešla zásadnými zmenami. Určovacie žaloby súvisia okrem iného s doktrínou totožnosti veci na účely prekážok res iudicata a lis pendens (kedy konanie o určovacej žalobe predstavuje prekážku pre konanie o žalobe na plnenie), s inštitútom medzitýmneho rozsudku, s doktrínou naliehavého právneho záujmu a v neposlednom rade aj s hmotnoprávnou doktrínou oddeliteľnosti častí právnych úkonov (ak je neplatná zmluva, je neplatná celá?).

Určovacia žaloba podľa OSP a CSP

Podľa § 80 písm. c) OSP bolo možné domáhať sa žalobou rozhodnutia "o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem." V praxi sa podľa tohto ustanovenia pomerne často podávali žaloby o určenie platnosti, resp. neplatnosti určitej zmluvy.

V rámci rekodifikácie civilného procesu bol pôvodný § 80 písm. c) OSP rozdelený na dve samostatné písmena. Podľa § 137 písm. c) CSP sa možno žalobou domáhať rozhodnutia o "určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu". Podľa písm. d) sa možno domáhať rozhodnutia o "určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu".

Podľa dôvodovej správy bolo záujmom zákonodarcu pri tomto rozdelení "vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej". Inými slovami, zámerom zákonodarcu bolo zrejme podľa písm. c) pripustiť len žaloby o určenie "práva", teda napr. vlastníckeho práva k veci, nie však právnej skutočnosti, teda napr. neplatnosti zmluvy. Žaloby o určenie právnej skutočnosti sú prípustné len vtedy, ak ich pripúšťa osobitný predpis, napr. určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa Zákonníka práce, výpovede nájmu bytu podľa Občianskeho zákonníka, uznesenia valného zhromaždenia podľa Obchodného zákonníka alebo dobrovoľnej dražby podľa zákona o dobrovoľných dražbách.

Prečítajte si tiež: Viac o neplatnosti úverov

V iných prípadoch by žaloby o určenie platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu malo byť neprípustné. Tento výklad potvrdzujú aj súdy (napr. "podľa novej právnej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu.", NS SR, sp. zn. 9 Cdo/7/2021; "právnu otázku nastolenú dovolateľom - žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy ako žaloba o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d/ C. s. p. nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu a preto jej nie je možné od účinnosti C. s. p. vyhovieť, možno pokladať za vyriešenú uzneseniami najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 15/2017, sp. zn. 6 Cdo 30/2018 a 5 Obo 12/2018", NS SR, sp. zn. 4 Cdo 17/2019).

Určovacie žaloby podané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku

Odpoveď súdov k prvej otázke sa javí byť pomerne jednoznačná. Určovacia žaloba podaná za účinnosti OSP sa v súlade s § 470 ods. 2 CSP posudzuje podľa OSP (napr. "súd musí úkony strán sporu ( § 470 ods. 2 CSP) posudzovať podľa účinkov a podmienok uvedených v OSP v znení účinnom v čase ich uskutočnenia. Bolo preto potrebné osvedčiť naliehavý právny záujem výlučne vo vzťahu k pôvodne predvídanému postupu v ust. § 80 písm. c/ OSP", NS SR, sp. zn. 9 Cdo/7/2021; "V danom prípade predmetom konania bola žaloba žalobcu o určenie neplatnosti právnych úkonov uzavretých medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, pričom žaloba bola podaná na okresný súd za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Konajúce súdy preto správne posudzovali podmienky procesnej prípustnosti takejto žaloby podľa Občianskeho súdneho poriadku ( § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p.). V súlade s ustálenou judikatúrou najvyššieho súdu žalobcom podanú žalobu považovali za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) O. s. p., podľa ktorého návrhom možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.", NS SR, sp. zn. 6 Cdo 30/2018; "Podľa novej právnej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu. Táto právna úprava však nebola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie účinná a konajúce súdy tak musia úkony strán sporu ( § 470 ods. 2 C. s. p.) posudzovať podľa účinkov a podmienok uvedených v O. s. p. v znení účinnom v čase ich uskutočnenia. … Konajúce súdy preto správne posudzovali podmienky procesnej prípustnosti takejto žaloby podľa Občianskeho súdneho poriadku", NS SR, sp. zn. 4 Cdo 17/2019).

Povinnosť vyzvať na odstránenie nedostatkov žaloby

Druhá otázka je, či súdy majú žalobcovi v prípade podania žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právneho úkonu pomôcť tento nedostatok odstrániť. K tejto otázke som si vedomý len jedného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (budem vďačný za prípadné doplnenie). Vo veci pod sp. zn. 7Cdo/268/2019 išlo o žalobu podanú už za účinnosti CSP. Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti spotrebiteľských zmlúv, ktoré v jej mene uzatvoril jej manžel. Súd prvej inštanciu žalobu zamietol, lebo sa nejednalo o určenie právnej skutočnosti vyplývajúcej z osobitného predpisu v zmysle § 137 písm. d) CSP. A odvolací súd tento záver potvrdil. Na dovolanie žalobkyne dovolací súd pripomenul, že "žalobkyňa je povinná svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho však právne vyhodnotiť a zdôvodniť (ak ho predsa len v žalobe právne posúdi, súd daným posúdením nie je viazaný.) Je totiž vecou súdu, aby v zmysle zásady „iura novit curia" podal právnu kvalifikáciu uplatňovaného nároku. … Inak povedané predmet konania (resp. obsah žaloby) nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja (causa petendi)." Alebo ešte inak povedané, súd je viazaný obsahom žalobného petitu, nie jeho formuláciou. V danej veci síce samotný petit smeroval k vysloveniu neplatnosti zmluvy (v zmysle § 137 písm. d/ CSP), ale z obsahu žaloby vyplývalo, že mohlo ísť aj o žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je (žalobkyňa nie je spoludlžníčkou spornej zmluvy) v zmysle § 137 písm. c) CSP. Dovolací súd tak uzavrel, že "súd prvej inštancie mal za účelom ustálenia predmetu konania v zmysle § 129 CSP žalobkyňu poučiť o vadách ňou podanej žaloby a vyzvať ju, aby ich v ním určenej lehote odstránila".

Toto rozhodnutie je šetrné k podstate práva na súdnu ochranu. Je otázne, či by boli súdy rovnako ústretové, ak by nešlo o spotrebiteľa (aj keď kvalifikované právne zastúpenie mala žalobkyňa aj v tomto prípade). A je rovnako otázne, či táto ústretovosť bude ustupovať s tým, ako sa postupujúcim časom od rekodifikácie bude povedomie o novom režime určovacích žalôb rozširovať medzi právnickú verejnosť.

Každopádne odpoveď vyplývajúca z tohto rozhodnutia na druhú nastolenú otázku sa zdá byť, že ak z kontextu žaloby vyplýva, že ide o žalobu na určenie existencie, resp. neexistencie práva, hoci petit je formulovaný na platnosť, resp. neplatnosť právneho úkonu, je povinnosťou súdu postupovať podľa § 129 CSP a pomôcť žalobcovi odstrániť vady žaloby.

Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o určovacej žalobe

Naliehavý právny záujem: Kľúčová podmienka

Naliehavý právny záujem je kľúčovou podmienkou pre úspešné podanie určovacej žaloby. V zmysle § 137 písm. c) C.s.p. sa vyžaduje, aby žalobca preukázal, že bez súdneho určenia by bolo jeho právo ohrozené alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým. Tento záujem musí byť reálny a aktuálny, nie iba teoretický.

Príklady naliehavého právneho záujmu

Medzi najčastejšie prípady naliehavého právneho záujmu patrí situácia, keď je na liste vlastníctva ako vlastník nehnuteľnosti uvedená iná osoba, hoci skutočným vlastníkom je žalobca. V takomto prípade je ohrozené vlastnícke právo žalobcu, a preto má naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom nehnuteľnosti.

Ďalšie príklady:

• Spor o vlastníctvo v dedičskom konaní: Ak sú majetok alebo dlhy poručiteľa medzi účastníkmi sporné, súd v dedičskom konaní obmedzí zistenie ich spornosti. Účastníci sa potom môžu domáhať svojho práva žalobou, pričom naliehavý právny záujem je spravidla daný.
• Duplicitný zápis v katastri nehnuteľností: Ak je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti okrem žalobcu aj žalovaný (duplicitný zápis), odôvodňuje to naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že je vlastníkom takejto nehnuteľnosti.
• Konanie o neplatnosť záložnej zmluvy a určenie vlastníckeho práva: V sporoch o určenie vlastníckeho práva musí žalobca preukázať, že má na určení vlastníckeho práva skutočný a aktuálny záujem, ktorý nie je možné uspokojiť iným spôsobom. Nestačí len teoretický záujem - musí ísť o situáciu, kde bez určenia vlastníctva hrozí reálna ujma alebo právna neistota.

Kedy nie je naliehavý právny záujem daný?

Naliehavý právny záujem nie je daný, ak sa žalobca môže domáhať svojho práva prostredníctvom iných prostriedkov ochrany práva, napríklad žalobou na plnenie. Taktiež nie je daný v prípade, ak otázka platnosti právneho úkonu má povahu otázky prejudiciálnej vo vzťahu k inej právnej otázke.

Pozemkové úpravy a určovacie žaloby

Konanie o pozemkových úpravách je špecifickým administratívnoprávnym procesom, ktorý má dopad aj na súkromnoprávne vzťahy. Podstatou pozemkových úprav je usporiadanie vlastníctva (scelenie, komasácia), najmä pokiaľ ide o poľnohospodársku pôdu v extravilánoch obcí.

Prečítajte si tiež: Podmienky určovacej žaloby

Vplyv pozemkových úprav na vlastnícke práva

V dôsledku pozemkových úprav získa vlastník namiesto svojich pôvodných, často mnohých drobných, spoluvlastníckych podielov k pozemkom v danom území nový pozemok, pokiaľ možno, vo výlučnom vlastníctve, prípadne s čo najnižším počtom spoluvlastníkov. Aký vplyv majú pozemkové úpravy na prípadné vlastnícke právo tretej osoby, ktorá disponuje právnym titulom k pôvodným spoluvlastníckym podielom?

Zákon o pozemkových úpravách rieši prípady duplicity vlastníctva v § 10 ods. 3, ktorý uvádza, že spor o vlastníctvo k pôvodnému pozemku nemá vplyv na zaradenie pozemku do obvodu projektu pozemkových úprav. Osoby, ktoré vedú spor o vlastníctvo, sú účastníkmi pozemkových úprav, keďže ich vlastnícke práva môžu byť pozemkovými úpravami dotknuté.

Nadobudnutie vlastníctva v dôsledku pozemkových úprav

Vlastnícke právo k pozemkom sa v prípade pozemkových úprav nadobúda priamo právoplatnosťou rozhodnutia okresného úradu o schválení vykonania projektu pozemkových úprav, resp. dňom v ňom určeným. Takéto rozhodnutie správneho orgánu možno považovať za konštitutívne, teda priamo zakladajúce vznik, zmenu, resp. zánik vlastníckych práv.

Judikatúra k určovacím žalobám

Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky poskytuje dôležité usmernenia pre posudzovanie podmienok určovacích žalôb. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn.: 2 Cdo 163/2005 uvádza, že duplicitný zápis vlastníctva v katastri nehnuteľností odôvodňuje naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že je vlastníkom takejto nehnuteľnosti.

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. novembra 2008 pod sp. zn.: 5 Obdo 10/2008 definuje určovaciu žalobu ako preventívny nástroj ochrany právneho postavenia žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva.

tags: #urcovacia #zaloba #pozemky #podmienky