Zrušenie vecného bremena: Podmienky a právne aspekty

Vecné bremeno predstavuje obmedzenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech iného vlastníka alebo osoby. Zrušenie vecného bremena je proces, ktorý si vyžaduje splnenie určitých podmienok a rešpektovanie právnych aspektov. Tento článok sa zameriava na analýzu podmienok a právnych aspektov zrušenia vecného bremena, pričom vychádza z odbornej literatúry a judikatúry.

Úvod do problematiky vecných bremien

Vecné bremeno obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti v prospech iného. JUDr. Katarína Gešková, PhD., z Právnickej fakulty Trnavskej univerzity, sa venuje civilnému procesu a právnickému písomnému prejavu. Jej práca zahŕňa aj etické dilemy v civilnom procese a pôsobí v zahraničných grantových programoch.

Princíp subsidiarity určovacej žaloby

Princíp subsidiarity určovacej žaloby vyjadruje pravidlo, že ak sa žalobca môže domáhať svojej ochrany žalobou na plnenie, nie je daný naliehavý právny záujem na určení. Určovacia žaloba je druhoradým prostriedkom ochrany práv žalobcu. Príspevok analyzuje účel princípu subsidiarity určovacej žaloby a dôvody, pre ktoré sa stal súčasťou rozhodovacej praxe na Slovensku a vo viacerých európskych krajinách. Určovacia žaloba smeruje k určeniu práva alebo právneho vzťahu. Pri iných žalobách činnosť súdu pri určení práva nekončí. Vzhľadom na tento ohraničený záber určovacích žalôb tak vzniká dojem, že ostatné žaloby (žaloba na plnenie, právotvorná žaloba, prípadne iná žaloba) majú niečo navyše. Inak povedané, má sa za to, že ochrana prostredníctvom inej žaloby má v sebe okrem určenia, o ktorom súd rozhodne ako o prejudiciálnej otázke, aj rozhodnutie o dôsledku, ktoré z tohto určenia plynie. Z tohto potom pramení predpoklad, že ak sa žalobca môže domáhať tejto širšej (plnšej) ochrany, nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení.

Princíp subsidiarity sa v historickom vývoji vnímal v dvoch rovinách. Jeho prvotný význam vychádzal z už prekonaného názoru, že určovacia žaloba je len predproces, je len anticipáciou (predvídaním) žaloby na plnenie. Tento názor má svoj základ v texte ZPO (rakúskeho aj nemeckého), podľa ktorého právny záujem je daný, ak má byť právo alebo právny vzťah určený čo najskôr (alsbald). Tento názor potom pripisoval určovacej žalobe prejudiciálny význam v tom zmysle, že mala v určitých prípadoch umožniť vyjasniť vzťah ešte pred podaním žaloby na plnenie. Uvedené závery vychádzali z názoru, že cieľom civilného procesu je získanie exekučného titulu, teda získanie plnej ochrany prostredníctvom rozsudku na plnenie. Už Wach však namietal, že potreba uspokojenia uplatnená žalobou na plnenie sa zásadne líši od právneho záujmu na okamžitom určení. Tieto názory možno preto považovať za prekonané. Princíp subsidiarity sa následne začal vnímať v trochu odlišnej rovine, a bol odôvodňovaný hospodárnosťou konania. Ak sa mohol žalobca domáhať plnenia, nebol dôvod na to, aby sa domáhal len určenia. Takto sa pomerne silno zakorenil v súdnej praxi germánskeho právneho systému. Napriek tomu už Kadel poukazoval na to, že s uznaním nezávislosti a rovnakého významu určovacej žaloby sa subsidiarita určovacej žaloby stále viac odmieta. Vo všeobecnosti je určovacia žaloba prípustná napriek prípadnej žalobe na plnenie, ak sa ňou sporná otázka vyrieši jednoduchšie, lacnejšie alebo lepšie ako druhou z nich.

Podmienky zrušenia vecného bremena

Zrušenie vecného bremena je možné za určitých podmienok, ktoré sú upravené v Občianskom zákonníku. Medzi najčastejšie dôvody zrušenia patrí:

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

1. Zánik vecného bremena: Vecné bremeno zaniká, ak nastane skutočnosť, s ktorou zákon spája jeho zánik, napríklad uplynutie času, na ktorý bolo zriadené.
2. Dohoda strán: Vlastník nehnuteľnosti a oprávnený z vecného bremena sa môžu dohodnúť na jeho zrušení. Táto dohoda musí mať písomnú formu a musí byť zavkladovaná do katastra nehnuteľností.
3. Rozhodnutie súdu: Súd môže rozhodnúť o zrušení vecného bremena, ak nastanú okolnosti, ktoré odôvodňujú jeho zrušenie, napríklad ak sa zmenia pomery tak, že vecné bremeno stratilo svoj význam alebo sa stalo pre vlastníka nehnuteľnosti neprimerane zaťažujúce.

Judikatúra k zrušeniu vecného bremena

Súdna prax v Slovenskej republike sa zaoberala otázkou zrušenia vecného bremena v mnohých prípadoch. Rozhodnutia súdov zdôrazňujú, že pri zrušení vecného bremena je potrebné zohľadniť všetky okolnosti prípadu a posúdiť, či zrušenie vecného bremena nie je v rozpore s dobrými mravmi.

Rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obdo/51/2011 uvádza, že možnosť podania žaloby na plnenie spravidla vylučuje právny záujem na žalobe určovacej, tento predpoklad však nemožno chápať všeobecne. Ak žalobca môže preukázať, že má právny záujem na tom, aby rozhodnutím súdu bolo určené určité právo alebo právny pomer napriek tomu, že by mohol žalovať priamo na plnenie, nemožno mu určovaciu žalobu odoprieť. Za nedovolenú - pri možnosti žaloby na plnenie - možno považovať určovaciu žalobu len tam, kde by neslúžila potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov.

Rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/392/2013 konštatuje, že naliehavý právny záujem je daný, aj keď žalobca môže žalovať na plnenie (náhrada škody, odstupné, prípadne iné).

Rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/112/2004 uvádza, že zásada, že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti, neplatí vtedy, ak žalobca preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu.

Žaloba o zrušenie vecného bremena

Ak sa vlastník nehnuteľnosti a oprávnený z vecného bremena nedohodnú na jeho zrušení, môže vlastník nehnuteľnosti podať žalobu na súd o zrušenie vecného bremena. Žaloba musí obsahovať:

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

• označenie súdu, ktorému je určená;
• označenie žalobcu a žalovaného;
• vec, ktorej sa týka;
• údaje o nehnuteľnosti, ktorá je zaťažená vecným bremenom;
• dôvody, pre ktoré sa navrhuje zrušenie vecného bremena;
• dôkazy na preukázanie tvrdení;
• návrh na rozhodnutie súdu.

Náležitosti žaloby a súdny proces

Je dôležité, aby žaloba spĺňala všetky formálne náležitosti a obsahovala všetky relevantné informácie a dôkazy. Súd v konaní posúdi, či sú splnené podmienky pre zrušenie vecného bremena a rozhodne o žalobe.

Naliehavý právny záujem a jeho význam

Podľa R 17/1972 platí, že ak k porušeniu práva už došlo, a je teda možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia práva vyplýva, nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa § 80 písm. c) O. s. p. opodstatnenie. S účinnosťou CSP právna úprava rozlišuje dve určovacie žaloby. Žalobu o určenie práva (§ 137 písm. c) CSP), pri ktorej žalobca musí tvrdiť a preukázať naliehavý právny záujem, ibaže tento vyplýva z osobitného predpisu, a žalobu o určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d) CSP), ktorú môže žalobca podať len ak vyplýva z osobitného predpisu. Uvedená zmena tak redukovala možnosť žalovať o určenie právnych skutočností, najmä právnych úkonov. Vzhľadom na to, že prípustnosť žalôb o určenie právnych skutočností je jasne ohraničená, a teda je prípustná len na základe výslovného zákonného splnomocnenia, o princípe subsidiarity budeme hovoriť vo vzťahu ku „klasickej“ určovacej žalobe podľa § 137 písm. c) CSP. Pri nej je prípustnosť odvodená od naliehavého právneho záujmu. Cieľom, ktorý sleduje princíp subsidiarity je dohliadať na to, aby súdna ochrana bola poskytovaná hospodárne. Korzonek uvádza, že je od žalobcu úplne iracionálne, ak môže žalovať viac (na plnenie), aby žaloval menej (na určenie). Princíp subsidiarity má tiež chrániť žalovaného pred viacerými súdnymi konaniami.

Určovacia žaloba je užitočný procesný inštitút, ktorého účelom je odstrániť neistotu v právnych vzťahoch. Poskytovať súdnu ochranu v podobe určovacieho rozsudku je možné len v prípade, keď je strana skutočne v stave právnej neistoty, len vtedy totiž určovací rozsudok skutočne potrebuje. Na identifikáciu toho, či je potreba určovacieho rozsudku skutočná slúži inštitút naliehavého právneho záujmu. Jeho účelom je zabezpečiť, aby bola súdna ochrana poskytovaná rozumne, t. j. aby súdy neboli zaťažované nepotrebnými žalobami, a tiež, aby ani žalovaní neboli vystavení zbytočným súdnym sporom. Princíp subsidiarity neplatí absolútne. Aj v slovenskej súdnej praxi sa možno stretnúť s rozhodnutiami, ktoré pripúšťajú určovaciu žalobu aj v prípade, ak je zároveň možné žalovať na plnenie.

Alternatívne pohľady na subsidiaritu určovacej žaloby

Existujú názory, ktoré v subsidiarite určovacej žaloby nevidia zmysel. Gessel - Kalinowska uvádza, že zásada subsidiarity má svoje korene vo všeobecnej nedôvere voči zámerom žalobcu podávajúceho určovaciu žalobu v situácii, keď by bolo možné podať žalobu o plnenie. Z uvedeného sa potom vyvodzuje záver, že zámerom navrhovateľa nie je účinná ochrana jeho práv, ale niečo iné, čo nie je zahrnuté vo všeobecnom cieli občianskeho súdneho konania, a to je ochrana subjektívnych práv. Podľa Gessel- Kalinowskej tento spôsob uvažovania doviedol výklad právneho záujmu k zásade subsidiarity, ktorá nie je expressis verbis zahrnutá v pozitívno-právnej norme, je čisto interpretačná. Uplatňovanie zásady subsidiarity vedie k tomu, že sa ochrana prostredníctvom určovacej žaloby javí ako prostriedok nápravy, ktorý je menej cenený ako iné a ktorý nie je prípustný v prípadoch, keď je k dispozícii širší prostriedok ochrany. Ďalej takáto objektivizácia, ako uvádza Gessel-Kalinowska, akceptuje svojvôľu súdu, pričom nezohľadňuje to, že teleologicky nárok na určenie a nárok na plnenie pokrývajú rôzne potreby a vedú k dosiahnutiu rôznych cieľov, pričom zmier pri riešení sporu je možno jedným z nich. Toto pravidlo zbavuje žalobcu možnosti voľby medzi prostriedkami nápravy, ktoré mu zákon umožňuje, a prenáša na súd plnú voľnosť rozhodovania o tom, aké ciele má žalobca sledovať a aký procesný spôsob má zvoliť. Podľa nej takýto paternalistický prístup mohol byť pochopiteľný v devätnástom storočí, ale nemôže obstáť vo svetle dispozičného princípu ako jedného z nosných princípov moderného civilného procesu. Na súdne konanie treba pozerať ako na „územie strán“. Je to strana, ktorá disponuje s konaním, a to nielen v podobe začatia a možnosti ukončenia súdneho konania alebo určením skutkových otázok, ale mala by zahŕňať aj výber cesty, ktorá je pre ňu najvýhodnejšia. Sudca by mal byť v konečnom dôsledku viazaný návrhmi strán, najmä ak sú procesnej, a nie hmotnoprávnej povahy.

Kritické názory existujú aj vo Švajčiarsku. Podľa Bodmera určovacie žaloby očividne neslúžia len ako predpríprava pre vymáhanie plnenia. Preto by sa malo upustiť od konštatovania, že určovacia žaloba by mala byť ako subsidiárna neprípustná. Ak bola totiž určovacia žaloba využitá len ako predpríprava na žalobu na plnenie, táto žaloba je potom neprípustná z dôvodu nedostatku právneho záujmu, nie však z dôvodu subsidiarity. Právny záujem totiž nie je daný preto, že si žalobca zvolil neefektívny spôsob domáhania sa svojho nároku a teda jeho určovací nárok nie je potom hodný ochrany. S týmto vnímaním sa nemôžeme úplne stotožniť, pretože voľba určovacej žaloby môže byť efektívna, najmä ak dôjde k dobrovoľnému plneniu. V čase podania určovacej žaloby možno ešte ťažko odhadnúť, či tento spôsob ochrany bude efektívny alebo nie. S prístupom Bodmera sa nestotožňujú ani Bessenich a Bopp, podľa ktorých by mala byť určovacia žaloba prípustná dokonca aj v prípade, ak je iba prípravou pre budúcu žalobu na plnenie. Poukazujú na autonómiu žalobcu rozhodnúť sa ako bude postupovať, aby efektívne uplatnil svoje práva. Obmedzenie jeho autonómie podľa nich vlastne neexistuje.

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

Zahraničné právne úpravy

V zahraničných právnych úpravách je subsidiarita určovacej žaloby prítomná od počiatku. Platí, že strana musí dosiahnuť žalobou na plnenie všetko, čo by dosiahla aj určovacou žalobou a teda nemusela by sa dodatočnými žalobami domáhať ďalších nárokov. Žaloba na plnenie nie vždy môže priniesť širšiu ochranu ako žaloba na určenie. Otázka určenia je len predbežnou otázkou a preto nebude, ak sa nachádza v rozsudku na plnenie, tvoriť prekážku res iudicata.

Rakúsko

Súdna judikatúra v Rakúsku vytvorila súhrn určitých výnimiek, kedy je žaloba na určenie prípustná, aj v prípade, že strana by mohla žalovať plnenie, respektíve aspoň jeho časť. Ide napríklad o situáciu, ak žalobca môže podať žalobu na plnenie až v budúcnosti, po splatnosti plnenia, o trvajúce (pokračujúce) záväzky, o budúce škody, o situáciu, ak určovacia žaloba má vylúčiť budúce spory. Možno uzavrieť, že pravidlo, že určovacia žaloba nie je prípustná, ak je možné uplatniť nárok na plnenie, sa uplatňuje iba vtedy, ak nárok na plnenie vyčerpáva určovací nárok.

Nemecko

V Nemecku neexistuje všeobecné pravidlo, že určovacia žaloba je neprípustná, ak možno žalovať na plnenie. Vzťah týchto dvoch žalôb sa však prejaví pri skúmaní právneho záujmu. Vo všeobecnosti však platí, že právny záujem nie je daný, ak žalobca môže žalovať na plnenie, čo sa odôvodňuje procesnou ekonómiou, ako aj zamedzením dvojitému zaťaženiu súdov a minimalizovaním súdnych trov. Uvedené ale nespôsobuje vždy to, že určovacia žaloba by mala byť druhoradá. Nemecký Spolkový najvyšší súd považuje určovaciu žalobu za prípustnú, ak určenie právneho vzťahu prekračuje príslušné plnenie podľa určitej zmluvy.

Švajčiarsko

Aj vo Švajčiarsku platí, že určovacia žaloba je subsidiárna a je prípustná len vtedy, ak nemožno žalovať na plnenie (§ 84 ZPO) alebo nie je prípustná právotvorná žaloba (§ 87 ZPO). Vychádza sa totiž z toho, že žalobca nemôže najskôr žalovať o určenie a až následne sa domáhať peňažného plnenia z tohto určenia. Toto rozdelenie konania na dve konania sa vníma nie ako nevyhnutné a v rozpore s procesnou ekonómiou. Hoci, pre úplnosť treba dodať, že sa prijíma názor, že ak škoda ešte nevznikla alebo stále rastie, žaloba na plnenie jednoducho nie je zatiaľ možná. Potom je určovacia žaloba prípustná za predpokladu, že škoda nie je v blízkej budúcnosti vyčísliteľná. Švajčiarsky spolkový najvyšší súd pripustil určité výnimky z pravidla subsidiarity. Aj napriek tomu sa prístup Spolkového najvyššieho súdu Švajčiarska považuje za.

Vzor žaloby na určenie pravosti pohľadávky

JUDr. Alexander Škrinár, CSc.; JUDr. Ivan Syrový, PhD.

Žaloba na určenie pravosti pohľadávky

Okresný súd ………………………………………

………………………………………………………..

………………………………………………………..

ŽALOBA

Žalobca: Obchodné meno: ……………………………………

Sídlo spoločnosti: …………………………………..

IČO ……………………………………………………..

Zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu …………………….. oddiel …………. vložka č. ……………………

Zastúpený podľa splnomocnenia (ďalej len „žalobca”)

Žalovaný: Správca konkurznej podstaty meno, priezvisko: ………………………………………………..

(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2013, sp. zn.

Príklad z praxe: Smrť blízkej osoby a náhrada nemajetkovej ujmy

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 15. júna 2011 č.k. 12 C 385/2008-194 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi do 3 dní sumu 23 000 € a žalobu vo zvyšku zamietol. Zároveň rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok a tiež o tom, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozsudku. Z hľadiska skutkového vychádzal z toho, že 30. decembra 2005 došlo na diaľnici D1 ku kolízii medzi nákladným motorovým vozidlom zn. M. X. F. EVČ: B. s cisternovým návesom zn. S. EVČ: B. a osobným vozidlom zn. P. X., EVČ: L., pri ktorej došlo k smrteľnému zraneniu vodiča tohto osobného motorového vozidla (syna žalobcu), jeho spolujazdkyne (manželky žalobcu) a k ťažkým zraneniam samotného žalobcu; syn a manželka žalobcu svojim zraneniam podľahli. Podľa právneho názoru súdu prvého stupňa tým došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu (§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka). Pri riešení otázky, kto nesie zodpovednosť za tento zásah, resp. kto je pasívne vecne legitimovaný, vzal súd na zreteľ, že z hľadiska obsahu a účelu sú zodpovednostným vzťahom vzniknutým v dôsledku zásahu do osobnostných práv najbližšie zodpovednostné vzťahy, na ktoré dopadajú ustanovenia § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. V danom zodpovednostnom právnom vzťahu vystupuje na jednej strane ten, kto sa dopustil protiprávneho konania a na druhej strane ten, komu týmto protiprávnym konaním vznikla určitá ujma. Totožný je aj účel oboch inštitútov - zabezpečiť v čo najväčšej miere nahradenie vzniknutej ujmy. Vodič nákladného motorového vozidla (J. B.) bol v čase dopravnej nehody zamestnancom žalovanej a k nehode došlo počas jazdy vykonávanej v rámci plnenia jeho pracovných povinností. Pôvodcom zásahu do osobnostných práv žalobcu je preto žalovaná ako zamestnávateľka J. B. a prevádzkovateľka motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená smrť manželky a syna žalobcu. I keby žalovaná nezodpovedala za zásah do osobnostných práv žalobcu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, niesla by zodpovednosť za zásah analogicky v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka. Konanie žalovanej (jej zamestnanca), ktorým pri dopravnej nehode došlo k usmrteniu manželky a syna žalobcu a násilnému pretrhnutiu úzkych rodinných a citových väzieb žalobcu, predstavuje neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu, predovšetkým do jeho práva na súkromie a rodinný život. V prípade takého zásahu sú dané predpoklady aj pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri úvahe o výške tejto náhrady z hľadiska závažnosti vzniknutej ujmy zohľadnil súd prvého stupňa najmä to, že žalobca stratil v jednom okamihu manželku a syna, s ktorými tvorili harmonickú rodinu, žili v spoločnej domácnosti a vzájomne si pomáhali. V dôsledku ich násilného úmrtia došlo k nezvratnému ukončeniu tohto spolužitia. Súd vzal na zreteľ aj to, že v čase úmrtia mala manželka žalobcu 44 rokov a syn 23 rokov; podľa jeho názoru mimoriadnu závažnosť vzniknutej ujmy nemôže spochybniť ani to, že žalobca sa na jeseň roku 2006 znovu oženil (s matkou synovej priateľky, ktorá pri rovnakej dopravnej nehode stratila dcéru, čo nemôže byť za daných okolností posudzované tak, že žalobca sa už so stratou manželky vyrovnal).

Na odvolanie žalovanej proti výroku uvedeného rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené, Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 4. júna 2012 sp. zn. 6 Co 111/2011 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil; proti svojmu rozsudku pripustil dovolanie. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na správnom závere, že v danom prípade je pasívne vecne legitimovaná žalovaná. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v prípade neoprávneného zásahu do osobnostných práv fyzickou osobou (zamestnancom), ktorá bola právnickou osobou (zamestnávateľom) použitá na výkon činnosti, pri ktorej k zásahu došlo, za zásah a ním spôsobenú ujmu zodpovedá analogicky táto právnická osoba. V danom prípade ide o zodpovednosť za zásah do osobnostných práv žalobcu, ku ktorému došlo v súvislosti s dopravnou nehodou (prevádzkou dopravného prostriedku) vedúcou k usmrteniu jemu blízkych osôb. Tak, ako v prípade škody (majetkovej ujmy) spôsobenej touto osobitnou prevádzkou zodpovedá prevádzkovateľ vozidla, treba analogicky (§ 853 a 427 a nasl. Občianskeho zákonníka) vyvodiť jeho zodpovednosť aj v prípade spôsobenia nemajetkovej ujmy na osobnostných právach. Prevádzkovateľom dopravného prostriedku je ten, kto má trvalú možnosť právnej a faktickej dispozície s ním. Pri tom nie je významné, či prevádzkovateľ vozidla bol alebo nebol bezprostredným pôvodcom zásahu do osobnosti. V danom prípade bol vodič J. B. zamestnancom žalovanej - prevádzkovateľky dopravného prostriedku, jazdil na trase určenej žalovanou a dopravnú nehodu spôsobil v rámci činnosti, ktorou plnil svoje pracovné povinnosti. Žalovaná teda nesie zodpovednosť za zásah do osobnostných práv žalobcu. Za tento zásah by J. B. zodpovedal žalobcovi iba za predpokladu, že by nekonal v rámci svojho poverenia (predpoklady jeho zodpovednosti ale neboli dané). V ďalšom odvolací súd uviedol, že ak medzi fyzickými osobami existujú vzájomné sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Právo na súkromie totiž zahŕňa aj právo fyzickej osoby vytvoriť a udržiavať vzťahy s inými ľudskými bytosťami, najmä v citovej oblasti, aby tak fyzická osoba mohla rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť. Protiprávne narušenie týchto vzťahov predstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný život fyzickej osoby. V prejednávanej veci bolo preukázané, že vodič žalovanej porušil dopravné predpisy, v dôsledku čoho došlo k dopravnej nehode, pri ktorej zahynula manželka žalobcu a jeho syn. Tým došlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na súkromný a rodinný život. Žalobca sa preto voči žalovanej oprávnene domáhal ochrany osobnosti v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. So zreteľom na to, že morálna satisfakcia (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka) nie je v danom prípade postačujúca, má žalobca podľa § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri predmetnej dopravnej nehode zahynuli jeho najbližší príbuzní a ich úmrtie je pre žalobcu nepochybne traumatizujúce. Vzhľadom na to je aj podľa názoru odvolacieho súdu primeranou náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch vyčíslená sumou 23 000 €. Odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. s tým, že o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.). Odvolací súd v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. pripustil dovolanie proti svojmu rozsudku, lebo podľa jeho názoru ide v danom prípade o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu v otázkach: „1/ či v prípade neoprávneného zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby, ktorý bol vyvolaný zvláštnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov, je osobou zodpovednou za zásah do osobnostných práv fyzickej osoby prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorý zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou tohto vozidla v zmysle § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka s tým, že pasívna vecná legitimácia prevádzkovateľa motorového vozidla vyplýva z analogického použitia § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, 2/ či je smrť rodinných príslušníkov fyzickej osoby pri dopravnej nehode, ktorú títo rodinní príslušníci a ani fyzická osoba nezavinili, neoprávneným zásahom do práva fyzickej osoby na súkromný a rodinný život“.

tags: #urcujuca #zaloba #zrusenie #vecneho #bremena #podmienky