
Pôžičky sú bežnou súčasťou finančného života jednotlivcov i spoločností. Či už ide o preklenutie krátkodobého nedostatku financií alebo o financovanie rozsiahlejších projektov, pôžičky predstavujú efektívny nástroj na dosiahnutie cieľov. S pôžičkami sa však neodmysliteľne spájajú aj úroky, a v prípade omeškania so splácaním aj úroky z omeškania. Tento článok sa zameriava na problematiku úrokov z omeškania pri poskytnutí pôžičky, a to z pohľadu legislatívy, judikatúry a daňových aspektov.
Zmluva o pôžičke je upravená v Občianskom zákonníku (§ 657 a nasl.). Podľa § 657 Občianskeho zákonníka: "Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu." Podstatou pôžičky je teda prenechanie veci (najčastejšie peňazí) veriteľom dlžníkovi s tým, že dlžník je povinný vrátiť po uplynutí dohodnutej doby vec rovnakého druhu. Dôležité je, že zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, čo znamená, že vzniká až reálnym odovzdaním predmetu pôžičky.
V praxi sa často zamieňajú pojmy zmluva o pôžičke a zmluva o úvere. Zmluva o úvere je upravená v Obchodnom zákonníku (§ 497 až § 507). Rozdiel spočíva najmä v tom, že zmluva o úvere je konsenzuálny kontrakt, teda vzniká už dohodou strán, pričom veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi na jeho požiadanie peňažné prostriedky. Zmluva o pôžičke vzniká konaním strán (prenechaním predmetu pôžičky), z hľadiska právnej teórie teda ide o zmluvu reálnu. Zmluva o úvere vzniká dohodou, ktorou veriteľ preberá záväzok na požiadanie dlžníka poskytnúť v jeho prospech za úrok peniaze na určitú dobu. Z vymedzenia zmluvy o pôžičke teda vyplýva, že k nej nemožno uzavrieť dodatok, ktorým by bola navýšená istina.
Pri peňažnej pôžičke je možné dohodnúť úroky (§ 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Výška úrokov nie je zákonom explicitne limitovaná, avšak nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). To znamená, že úrok by nemal presiahnuť úrokovú mieru obvyklú v čase uzavretia zmluvy o pôžičke, poskytovanú peňažnými ústavmi.
Ak sa dlžník omešká so splácaním pôžičky, vzniká veriteľovi právo na úroky z omeškania. Ide o sankciu za nesplnenie peňažného záväzku včas.
Prečítajte si tiež: Sprievodca výpočtom daňového bonusu na zaplatené úroky
Základná úprava úrokov z omeškania je obsiahnutá v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku. Občiansky zákonník v § 517 ods. Obchodný zákonník v § 369 ods. 1 a § 735 ustanovuje, že ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného záväzku, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania. Pri omeškaní dlžníka s platením peňažného záväzku vyplývajúceho z obchodnej zmluvy sa neuplatňuje všeobecná úprava Občianskeho zákonníka o úrokoch z omeškania. Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku platí len v prípade porušenia peňažných záväzkov neobchodného charakteru. Úroky ako aj úroky z omeškania tvoria príslušenstvo pohľadávky. Taktiež záložné právo zabezpečujúce pohľadávku sa vzťahuje aj na dlžné úroky.
Výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis k Občianskemu zákonníku, ktorým je nariadenie Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa uvedeného nariadenia vlády je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V súčasnosti je základná úroková sadzba ECB 0 %, a teda maximálna výška úrokov z omeškania je 5 %.
S účinnosťou od 1.2.2013 platí Nariadenie vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Podľa tohto nariadenia vlády sa zákonná sadzba úrokov z omeškania rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov, pričom takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej spôsobom ako je uvedené v predchádzajúcej vete, môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov, pričom takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. V ďalšom polroku sa potom postupuje pri výpočte obdobne.
Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády, pričom za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Za sankcie sa v zmysle tohto nariadenia vlády považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov.
V kontexte ochrany spotrebiteľa je dôležité spomenúť rozsudok KS Prešov uverejnený v Bulletine SAK č. 7-8/2009, ktorý sa zaoberal problematikou neprimerane vysokých úrokov z pôžičky poskytnutej nebankovým subjektom spotrebiteľovi. Súd v tomto prípade znížil výšku úrokov na úroveň, ktorú považoval za súladnú s dobrými mravmi. Tento prípad poukazuje na možnosť súdnej moderácie úrokov v spotrebiteľských vzťahoch, avšak táto otázka je v právnej teórii sporná. Kritici moderácie argumentujú, že by to mohlo viesť k zníženiu motivácie poskytovateľov úverov dodržiavať ochranné normy.
Prečítajte si tiež: Uplatnenie daňového bonusu na úroky
Poskytnutie pôžičky a úroky z nej majú aj daňové dopady, a to ako pre veriteľa, tak aj pre dlžníka.
Ak spoločník spoločnosti poskytne pôžičku úročenú, musí spoločník úrokový príjem (výnos) zdaniť. U spoločníka - fyzickej osoby, sa úrok zdaňuje ako príjem z kapitálového majetku podľa § 7 zákona o dani z príjmov. Úrok spoločník zdaní za to obdobie, v ktorom úrok prijal. Ak by išlo o spoločníka - fyzickú osobu, podnikateľa účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva a pôžička by bola poskytnutá z jeho obchodného majetku, úrok by sa zdanil v tom zdaňovacom období, v ktorom bol prijatý, v rámci čiastkového základu dane podľa § 6 zákona o dani z príjmov (príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti).
Spoločník - právnická osoba, zdaní úrokový príjem (výnos) ako súčasť základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom o ňom účtuje, teda bez ohľadu na to, či bol aj skutočne prijatý. Úrok ako výnos sa účtuje do toho účtovného obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisí.
Ak spoločník poskytne spoločnosti úročenú pôžičku, zásadnou daňovou otázkou je posúdenie daňovej uznateľnosti úroku v spoločnosti. Úrok z poskytnutej pôžičky je cenou peňažných prostriedkov. Dojednané úroky v zmluve o pôžičke sa považujú za odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny. Ich maximálnu výšku Občiansky zákonník ani iný predpis neustanovuje. Výšku úrokov určuje dohoda zmluvných strán. Dojednanie o výške úrokov však nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi - nesmie byť určená ani taká výška úrokov, ktorú by z hľadiska trestného práva bolo možné kvalifikovať ako trestný čin úžery podľa § 235 Trestného zákona. Z občianskoprávneho hľadiska by v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka v oboch prípadoch išlo o neplatnú dohodu (absolútnu neplatnosť).
Úrok bude daňovo uznaným nákladom, ak čerpanie pôžičky preukázateľne súvisí s dosahovaním, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov daňovníka. Takýto úrok je daňovým výdavkom v tom zdaňovacom období, v ktorom sa o úroku účtuje v súlade s účtovníctvom. To znamená, že pre uznanie úroku v daňových výdavkoch sa nevyžaduje podmienka zaplatenia. Tak ako v účtovníctve, aj v základe dane musí byť úrok zahrnutý do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, s ktorým vecne a časovo súvisí.
Prečítajte si tiež: Ručenie a nesúhlas ručiteľa
Ak spoločnosti poskytne pôžičku spoločník, ktorý je rezidentom iného štátu (zahraničná osoba), vzniká spoločnosti ďalšia povinnosť, a to posúdenie zdaniteľnosti príjmu vo forme úroku plynúceho zahraničnej osobe zo zdroja na území SR. Zákon o dani z príjmov v § 16 ods. 1 písm. e) bod 3 považuje za príjmy daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezidenta) zo zdrojov na území SR aj úroky a iné výnosy z úverov a pôžičiek, ktoré sa podľa § 43 ods.
Inštitút vyberania dane zrážkou je upravený v § 43 ods. 10 zákona o dani z príjmov. Podľa tohto ustanovenia pre spoločnosť platí všeobecná povinnosť z každej výplaty, poukázania alebo pripísania úrokov v prospech nerezidenta (napr. zahraničného spoločníka) zraziť daň vo výške sadzby dane 19 % a odviesť svojmu miestne príslušnému správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa nasledujúceho mesiaca.
Vo vzťahu k štátom, s ktorými má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, je pri zdanení úrokov potrebné postupovať aj v súlade s touto zmluvou. Príjmy z úverov a pôžičiek spadajú do rámca zdaňovania tzv. úrokov spravidla podľa článku 11 príslušnej zmluvy. Vo vzťahu k niektorým zmluvným štátom sa úroky môžu zdaniť v štáte zdroja, t. j. v danom prípade v Slovenskej republike, a to podľa právnych predpisov SR (daňou vyberanou zrážkou), pričom daň nesmie presiahnuť stanovené percento hrubej sumy úrokov. Vo vzťahu k niektorým zmluvným štátom sa úroky môžu zdaniť výlučne v štáte rezidencie ich príjemcu (zahraničnej osoby), t. j. v Slovenskej republike sú úroky od dane oslobodené.
Zákon nevyžaduje pre zmluvu o pôžičke písomnú formu, avšak preukázateľnosť a právna istota vyžadujú písomnú formu.
Spôsob splácania (jednorazovo, v splátkach) je potrebné upraviť v zmluve. Pri splátkach je dôležité určiť výšku splátok, dátum splatnosti a prípadnú stratu výhody splátok v prípade omeškania.
Pre zvýšenie istoty vrátenia pôžičky je možné dohodnúť zabezpečenie, napríklad ručením, záložným právom alebo inou formou zabezpečenia.