
Tento článok sa zaoberá problematikou náhrady škody pri úrazoch, s dôrazom na situácie spojené s prevádzkou motorových vozidiel, a prepojením s ušlým ziskom a nemocenskými dávkami. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na práva poškodených, povinnosti poisťovní a možnosti uplatnenia nárokov.
V prípade škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla má poškodený právo na poistné plnenie, čo predstavuje finančnú náhradu škody hradenú z povinného zmluvného poistenia (PZP). Osobou povinnou poskytnúť toto plnenie je poisťovňa, v ktorej má škodca uzatvorené PZP. Dôležité je, že osoba zodpovedná za škodu ju nemusí priamo nahradiť poškodenému, pretože túto povinnosť preberá poisťovňa.
Oprávnenou osobou je poškodený, teda ten, kto utrpel škodu v dôsledku prevádzky motorového vozidla a má nárok na jej náhradu. Toto poistné plnenie má kompenzovať škodu, avšak nie každá škoda je automaticky hradená z PZP. Rozsah krytia PZP upravuje zákon č. 381/2001 Z.z.
Poistné plnenie môže zahŕňať širokú škálu nárokov, vrátane:
Poisťovňa poskytuje poistné plnenie len do výšky preukázaných nárokov poškodeného. Maximálna výška plnenia je limitovaná zákonom a konkrétny limit musí byť uvedený v poistnej zmluve. Poisťovňa však môže garantovať aj vyšší limit. Poistná suma pre škody na zdraví a spôsobenú smrť pri dopravnej nehode je pri PZP stanovená maximálne na úrovni 5,24 milióna eur.
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na práceneschopnosť konateľa
Aby sa poisťovňa mohla zaoberať nárokmi poškodeného, je potrebné ich uplatniť.
Poškodený uplatňuje nárok na náhradu škody formou písomného oznámenia o poistnej udalosti, ktoré je potrebné zaslať poisťovni.
Poškodený by nemal odďaľovať uplatnenie svojho nároku, pretože náhradu škody si môže uplatniť len počas premlčacej doby. Po jej uplynutí môže poisťovňa namietať premlčanie a súd nemusí nároky poškodeného priznať. Na premlčanie prihliadne súd len na námietku povinnej osoby.
Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, najneskôr však za tri roky od škodnej udalosti. Ak ide o úmyselnú škodu, premlčacia doba je desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Pri práve na náhradu škody je stanovená kombinovaná premlčacia doba. Subjektívna a objektívna premlčacia doba. Ich začiatok je stanovený samostatne. Subjektívna premlčacia doba plynie od vedomosti poškodeného o škode a o zodpovednej osobe. Objektívna premlčacia doba plynie od tzv. škodovej udalosti. Ich vzájomný vzťah je taký, že sú od seba nezávislé čo do svojho priebehu, jeho začiatku a konca. Ak skončí plynúť jedna z premlčacej doby právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť len v rámci objektívnej premlčacej doby. Pri škode na zdraví sa uplatňuje výlučne dvojročná premlčacia lehota.
Poisťovňa je povinná začať šetrenie potrebné na zistenie rozsahu svojej povinnosti poskytnúť poistné plnenie bez zbytočného odkladu a ukončiť ho najneskôr do troch mesiacov odo dňa oznámenia škodovej udalosti. Niekedy poisťovňa podmieňuje výplatu poistného plnenia závermi trestného konania, najmä pri komplikovaných dopravných nehodách, kde nie je zrejmý vinník.
Prečítajte si tiež: Znalecký posudok pri ušlom zisku
Poškodený si musí byť vedomý, že premlčacia lehota plynie aj počas trestného konania. Preto je v záujme poškodeného uplatniť náhradu škody prioritne v trestnom konaní, čím sa zabezpečí, že premlčacia lehota počas tohto konania nebude plynúť.
Šetrenie poistnej udalosti nemusí automaticky viesť k výplate poistného plnenia.
Ak poisťovňa odmietne alebo zníži poistné plnenie, je povinná poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie do troch mesiacov odo dňa oznámenia škodovej udalosti.
Ak sa poškodený domnieva, že poisťovňa neoprávnene krátila poistné plnenie, môže sa proti rozhodnutiu odvolať a namietať výšku poistného plnenia. Ak poisťovňa naďalej trvá na svojom rozhodnutí, poškodený sa môže domáhať svojich nárokov v civilnom konaní. V tomto konaní sa môže nechať zastúpiť právnym zástupcom a ak súd rozhodne v prospech poškodeného, poisťovňa mu musí nahradiť účelne vynaložené náklady právneho zastúpenia.
Pri poškodení zdravia v dôsledku dopravnej nehody má poškodený nárok na náhradu škody na zdraví, ktorá je súčasťou PZP vinníka.
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na bezdôvodné obohatenie pri nájme
Zdravotné poškodenie určuje lekár, ktorý vystaví znalecký posudok a úraz oboduje. Bolestné aj sťaženie spoločenského uplatnenia počíta lekár alebo posudkový lekár ako počet bodov podľa ohodnotenia vyhlášky ministerstva zdravotníctva. Hodnota bodu je vo výške dvoch percent z priemernej mesačnej mzdy na Slovensku. Čím vyššie je bodové ohodnotenie, tým vyššia je náhrada škody na zdraví.
Poisťovne preplácajú nadštandardnú izbu vo výnimočných prípadoch, ak bol poškodený z kapacitných dôvodov alebo vyťaženosti lôžok v bežných izbách hospitalizovaný v nadštandardnej izbe. Niektoré poisťovne nadštandardnú izbu v nemocnici vôbec nekryjú. Dôležité je objektívne navodenie priaznivejšieho psychického rozpoloženia, než by tomu bolo na spoločnej izbe.
Ak Sociálna poisťovňa uzná poškodeného následkom dopravnej nehody invalidným, z PZP mu bude hradený rozdiel medzi priemerným príjmom, ktorý dosahoval pred vznikom škody a príjmom z invalidného dôchodku. Z poistenia PZP sú hradené aj dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia. Tieto dôchodkové dávky vypláca poškodenému Sociálna poisťovňa, ktorej ich však refunduje komerčná poisťovňa z poistenia PZP.
Vinník nehody, ktorý nemá havarijné poistenie, si musí náklady na liečbu či opravu auta platiť sám. Takmer všetky poisťovne na trhu ponúkajú špeciálne pripoistenia k PZP, ktoré pomôžu vinníkovi takúto situáciu zvládnuť. Ide o pripoistenie sedadiel a úrazu vodiča či prepravovaných osôb. Úraz vodiča alebo všetkých prepravovaných osôb si možno pripoistiť pre prípad smrti alebo trvalého telesného poškodenia. Niektoré poisťovne poskytujú v rámci tohto pripoistenia krytie len vodičovi, iné kryjú všetky prepravované osoby vrátane vodiča. Na rozdiel od úrazového poistenia pri rizikovom životnom poistení má krytie úrazu v rámci povinnej poistky nižšiu poistnú sumu. Okrem úrazu si klient môže pripoistiť aj čelné sklo, stret so zverou či batožinu. Generali v rámci povinného poistenia umožňuje uzavrieť poistenie s krytím úrazu dopravovaných osôb. Wüstenrot ponúka pripoistenie úrazu v aute, pri ktorom má v prípade nehody vodič a iné osoby, ktoré v čase nehody v poistenom vozidle prepravoval, nárok na poistné plnenie v prípade smrti spôsobenú úrazom a trvalých následkov úrazu. V Allianzi má motorista v rámci PZP automaticky kryté aj základné úrazové poistenie, ktoré kryje úraz vodiča a prepravovaných osôb, ak sú účastníkmi dopravnej nehody do limitu krytia uvedeného v poistnej zmluve.
Účtovníctvo je komplexná činnosť, pri ktorej môže dôjsť k chybám s potenciálnymi finančnými dôsledkami. Účtovník, či už zamestnanec alebo živnostník, nesie zodpovednosť za škody spôsobené svojou činnosťou.
Okrem bežných rizík, ako sú škody spôsobené tretím osobám alebo na majetku, je pre účtovníkov najväčším rizikom možnosť omylu, chyby vo výpočte, nesprávneho posúdenia položiek pri zaúčtovaní, zmeškania lehoty alebo porušenia akejkoľvek inej právnej povinnosti.
Poistenie profesijnej zodpovednosti chráni účtovníkov pred finančnými dôsledkami omylov a chýb. Ak sa zistí pochybenie účtovníka, daňovník vznesie nárok na náhradu škody a účtovník musí túto škodu zaplatiť. Ak je účtovník poistený, postúpi tento nárok svojej poisťovni tak, že písomne oznámi túto skutočnosť a poisťovňa škodu zaplatí priamo poškodenému daňovníkovi.
Poistenie profesijnej zodpovednosti zvyčajne kryje škody, ktoré vznikli počas trvania poistenia, zistili sa a nahlásili poisťovni. V praxi je to nereálne, preto býva dohodnutá retroaktivita k začiatku poistenia. Keď škoda vznikne v 3. roku poistenia, zistí sa v 4. roku a oznámi sa v 5. Ak účtovnícka firma funguje dlhé roky bez poistenia a teraz by chcela uzavrieť poistenie profesijnej zodpovednosti, je možné dohodnúť retroaktívne krytie aj 5 rokov pred začiatkom poistenia, samozrejme za príplatok. Keď účtovnícka firma končí so svojou činnosťou alebo účtovníčka odchádza do penzie, prípadných škôd, ktoré sa zistia v budúcnosti, sa nezbavuje, ale sú normálne nárokovateľné. V takom prípade je vhodné po skončení vykonávania profesie dojednať s poisťovňou dodatočnú dobu nahlasovania škôd.
tags: #usly #zisk #a #nemocenske #davky