Úspory ako rastúca funkcia príjmu: Komplexný pohľad na infláciu, investície a dôchodkový systém na Slovensku

Inflácia, investície a dôchodkový systém sú prepojené témy, ktoré majú priamy vplyv na finančnú situáciu jednotlivcov a domácností. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na tieto témy so zameraním na Slovensko, pričom analyzuje súčasnú situáciu a trendy, a to aj s ohľadom na výsledky Ekonomickej olympiády a navrhované zmeny v druhom pilieri dôchodkového systému.

Inflácia a jej vplyv na úspory

Inflácia je definovaná ako rast cien tovarov a služieb v ekonomike. V striktnom ponímaní ide o celkový nárast cenovej hladiny, ktorý ovplyvňuje každodenné nákupy a spotrebu. Rastú náklady na bývanie, odievanie, potraviny, dopravu a ceny paliva. Jednoducho povedané, za peniaze, ktoré máme, si po inflácii kúpime menej tovarov či služieb než pred ňou. Inflácia teda znižuje hodnotu peňazí.

Typy inflácie

Ekonómovia rozlišujú dva typy inflácie:

• Inflácia ťahaná dopytom: Spôsobená dopytom spotrebiteľov po konkrétnych produktoch alebo službách. Keď sa dopyt zvyšuje, dostupná ponuka klesá. Ak je k dispozícii menej položiek, spotrebitelia sú ochotní zaplatiť viac, čoho výsledkom sú vyššie ceny.
• Ponuková inflácia: Teda inflácia tlačená nákladmi, nastáva, keď sa zdražuje v dôsledku rastu výrobných nákladov. Napríklad je to pre zvýšenie platov či cien vstupných surovín. Dopyt po tovare sa nemení, ale jeho výroba je drahšia.

Ako sa meria inflácia?

Na meranie inflácie v eurozóne sa používa harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP). Znamená to, že krajiny Európskej únie už nepoužívajú na výpočet inflácie vlastné metódy, ale jednu rovnakú. Vďaka tomu môžeme porovnávať údaje z jednotlivých krajín. Umožňuje tiež centrálnej banke sledovať zmeny a prijímať rozhodnutia, ktoré povedú k cenovej stabilite.

Štatistický úrad SR získava údaje prostredníctvom svojich zamestnancov s dotazníkmi, ktorí do nich vypisujú jednotlivé ceny tovarov a služieb. Každý mesiac zisťujú, ako sa hýbali ceny v rôznych oblastiach v rôznych regiónoch. Hovoríme o tisíckach položiek od poistenia cez cigarety, strihanie vlasov až po niekoľko typov áut. Vzorec výpočtu inflácie zohľadňuje aj dôležitosť jednotlivých položiek.

Prečítajte si tiež: Rozhodovanie o bývaní: Nájom alebo vlastné?

Vplyv inflácie na úspory

Inflácia má negatívny vplyv na úspory, pretože znižuje ich reálnu hodnotu. Ak máme odložených 10 000 eur na bežnom účte, kde sa nijako nezhodnocujú, strácame na svojej spotrebe, pretože si za ne postupom času kúpime menej a menej.

V roku 2022 dosiahla inflácia na Slovensku najvyššiu hodnotu od roku 1993, a to 12,8 %. Dramatický rast inflácie začína meniť aj prístup ľudí k peniazom. V minulosti skôr rozmýšľali, kde ich uložiť bez rizika, že o ne prídu. Jednou z najlepších možností je investovanie.

Investície ako ochrana pred infláciou

Investovanie predstavuje jednu z možností, ako sa chrániť pred negatívnym dopadom inflácie na úspory. Investovaním sa snažíme dosiahnuť zhodnotenie peňazí, ktoré prevýši mieru inflácie, a tým udržať alebo zvýšiť ich reálnu hodnotu.

Prečo investovať?

• Ochrana pred infláciou: Investície môžu priniesť výnos, ktorý kompenzuje stratu hodnoty peňazí spôsobenú infláciou.
• Zhodnotenie úspor: Investície ponúkajú potenciál na zhodnotenie úspor a dosiahnutie finančných cieľov.
• Diverzifikácia: Investovanie do rôznych aktív (akcie, dlhopisy, nehnuteľnosti) znižuje riziko straty.

Ako investovať?

• Fondy: Investovanie do fondov je jednoduché a prístupné aj pre začiatočníkov. Investor si iba vyberie fond, ktorý zodpovedá jeho očakávaniam a cieľom.
• Akcie: Nákup akcií predstavuje investíciu do konkrétnych spoločností.
• Dlhopisy: Investícia do dlhopisov znamená požičanie peňazí emitentovi (štát, firma) za stanovený úrok.
• Nehnuteľnosti: Investícia do nehnuteľností môže priniesť stabilný príjem z prenájmu a zhodnotenie hodnoty nehnuteľnosti.

Riziká investovania

• Strata hodnoty: Hodnota investície môže klesať v dôsledku trhových vplyvov, politickej situácie alebo iných faktorov.
• Likvidita: Niektoré investície (napr. nehnuteľnosti) nemusia byť ľahko predateľné.
• Poplatky: Investovanie je spojené s poplatkami (napr. za správu fondu).

Dôchodkový systém a jeho reformy

Dôchodkový systém na Slovensku pozostáva z troch pilierov:

• Prvý pilier: Povinné štátne dôchodkové poistenie.
• Druhý pilier: Povinné starobné dôchodkové sporenie (individuálne účty).
• Tretí pilier: Dobrovoľné dôchodkové sporenie.

Druhý pilier a navrhované zmeny

Spustenie II. piliera dôchodkového systému pritiahlo prekvapujúco veľkú skupinu pracujúcich. V druhom pilieri si aktívne sporí viac ako milión sporiteľov (každý druhý pracujúci). Hoci veľký záujem o sporenie bol do značnej miery podmienený finančnou motiváciou sprostredkovateľov, veľká časť sporiteľov sa rozhodla vstúpiť do tejto schémy na základe výhod, ktoré považovali za podstatné:

Prečítajte si tiež: Dedičnosť dôchodkových úspor

1. Vlastníctvo úspor (na rozdiel od odvodov v prvom pilieri nie je dôchodok z druhého piliera priamo závislý na zaplatených odvodoch budúcich generácií)
2. Možnosť dedenia pred ukončením sporenia, ale aj počas fázy výberu (dôchodkové nároky za celoživotné odvody do prvého piliera sa v prípade smrti nezadaného jednotlivca stávajú príjmom štátu)
3. Možnosť programového výberu (jednorazový alebo postupný prístup k úsporám po dosiahnutí dôchodkového veku a zakúpení minimálneho dôchodku)

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR predložilo do pripomienkového konania návrh novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Zákonom sa má výrazne obmedziť právo sporiteľov nakladať zo svojimi úsporami, čo je v rozpore s pravidlami, za ktorých sporitelia vstupovali do II. piliera. Novela bola pripravená bez akejkoľvek verejnej diskusie a bez účasti zástupcov sporiteľov.

Navrhovaná novela zákona o II. pilieri významne redukuje tretí dôvod pre účasť na dôchodkovom sporení. Zásadne obmedzuje dostupnosť úspor sporiteľov na základe argumentu o ochrane dôchodcov pred nimi samými. Pre viac ako 98% dôchodcov má byť možnosť predčasného výberu (zostatku úspor, po zakúpení minimálneho dôchodku) zrušená. Možnosť jednorazového výberu má byť zrušená úplne. Nad rámec anuity im zostáva možnosť čerpať úspory dočasným dôchodkom, či programovým výberom, avšak minimálne počas desiatich rokov, alebo v maximálnej mesačnej splátke vo výške necelých 200 eur.

Ekonomická olympiáda a finančná gramotnosť mládeže

Ekonomická olympiáda je súťaž pre stredoškolákov a žiakov základných škôl, ktorej cieľom je rozvíjať ekonomické a finančné vedomosti a schopnosti mladých ľudí. Výsledky Ekonomickej olympiády ukazujú, že aj keď teoretické definície pojmov sú pre mnohých študentov jednoduché, ich praktická aplikácia predstavuje výzvu.

Výsledky Ekonomickej olympiády

• Mikroekonómia: Viac ako 70% študentov rozumelo pojmu zisk a vedelo, ako ho z modelového príkladu vyrátať. Až 75% študentov malo správne predstavy o nákladoch a tom, čo sa do nich zahŕňa. Avšak výrazný rozdiel prišiel pri pochopení pojmu tržby. Iba 25% študentov, vedelo z rovnakého príkladu vyčítať, čo sú to výnosy.
• Makroekonómia: 66% študentov v testovaní vedelo čo je to HDP a ako sa meria. Avšak už len 21% vedelo modelového príkladu HDP vypočítať a iba 20% vedelo čo sa pri výpočte do HDP zahŕňa (len finálne statky, nie medziprodukty a predaje použitých statkov).
• Medzinárodná ekonómia: Až 85% študentov rozumelo špecializácii krajiny, ktorá sa podľa svojich podmienok sústredí na výrobu len niekoľkých tovarov namiesto toho, aby sa snažila robiť všetko sama. Avšak už len 14% študentov rozumelo konceptu absolútnej a komparatívnej výhody v modelovom príklade.
• Finančná gramotnosť: Iba 34% rozumie vzťahu úrokovej miery a inflácie a tomu, aký vplyv má inflácia na úspory. Študenti ešte horšie obstáli pri výpočte súčasnej hodnoty pri jednoduchom úrokovaní, ktorá slúži na porovnávanie peňažných súm v čase.

Súčasná ekonomická situácia na Slovensku

Finančná situácia slovenských domácností sa od minulého roka pod vplyvom vysokej inflácie a rastu úrokových sadzieb zhoršuje. Kým vlani udržiavali ľudia svoje výdavky na úkor úspor, aktuálne štatistiky o vývoji slovenskej ekonomiky za prvý štvrťrok už ukázali aj pokles spotreby. Ekonomika tak rástla najpomalšie za dva roky.

V minulom roku klesla na Slovensku v dôsledku vysokej inflácie reálna mzda najviac od roku 1998, v priemere o štyri percentá. Podľa údajov Národnej banky Slovenska reálny plat klesol až 70 percentách zamestnancov. Pri súbežne rastúcich úrokoch sú tým výrazne zasiahnutí hypotekárni dlžníci.

Prečítajte si tiež: Recenzie a tipy: Smart hodinky pre seniorov

Domácnosti v minulom roku výrazne siahli do svojich úspor, najnovšie dáta však ukazujú, že tento rok už obmedzili aj svoju spotrebu. Aj keď oslabenie domácej spotreby na začiatku tohto roka bolo očakávané, prepad bol o niečo väčší, než sa predpokladalo.

Na finančnú situáciu domácností bude v ďalších mesiacoch vplývať vývoj inflácie, nezamestnanosti a reálnych miezd. Predpoveď vývoja všetkých troch parametrov do konca roka vyzerá optimisticky. Slovensko by sa však malo vyhnúť recesii, a tým aj rastu nezamestnanosti. Inflácia už postupne klesá a s ňou sa redukuje aj pokles reálnych miezd.

tags: #úspory #ako #rastúca #funkcia #príjmu