
Integrácia osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti je kľúčovým cieľom modernej spoločnosti. Jedným z najdôležitejších krokov na dosiahnutie tohto cieľa je úprava prostredia tak, aby bolo prístupné a bezpečné pre všetkých, vrátane ľudí na invalidnom vozíku. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty úpravy prostredia pre ľudí na invalidnom vozíku, od legislatívneho rámca a technických požiadaviek až po praktické rady pre úpravu domácností a verejných priestranstiev.
Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (MVRR SR) zohráva kľúčovú úlohu pri vytváraní legislatívneho rámca pre bezbariérovú výstavbu. Ako ústredný orgán štátnej správy na úseku územného plánovania a stavebného poriadku postupne vytvára podmienky pre úplnú integráciu osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti. V roku 2000 bola do stavebného zákona (zákon č. 50/1976 Zb.) zakotvené ustanovenie § 43e, ktoré zdôrazňuje záväznosť všeobecných technických požiadaviek na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Toto ustanovenie ukladá povinnosť právnickým osobám, fyzickým osobám, orgánom štátnej správy a samosprávy postupovať podľa týchto požiadaviek pri umiestňovaní, projektovaní, povoľovaní, uskutočňovaní, kolaudovaní, užívaní a odstraňovaní stavieb.
Podmienky pre zabezpečenie prístupnosti vonkajšieho prostredia je potrebné vytvárať už pri plánovaní urbanizovaného prostredia a to postupmi a nástrojmi územného plánovania. Už pri zadaní územného plánu obce sa požaduje stanovenie požiadaviek na riešenie zásad a regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce s prihliadnutím na historické, kultúrne, urbanistické a prírodné podmienky územia vrátane požiadaviek na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.
Dôležitým vykonávacím predpisom je vyhláška č. 532/2002 Z.z., ktorá ustanovuje podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Táto vyhláška nadobudla účinnosť 1. decembra 2002 a vo svojej štvrtej časti stanovuje základné zásady pre vytváranie bezbariérového prostredia, ako aj všeobecné technické požiadavky na stavby a ich časti. Požiadavky štvrtej časti vyhlášky sa primerane použijú aj pri zmenách stavieb (prístavba, nadstavba, stavebné úpravy), ak to nie je vylúčené zo závažných kultúrnych, historických alebo technickoprevádzkových dôvodov. Do vyhlášky bola zakomponovaná požiadavka, aby prístup do stavieb bol zabezpečený najmenej jedným vstupom na úrovni komunikácie pre chodcov bez vyrovnávacích stupňov; pri novostavbách musí byť takto riešený hlavný vstup.
V intenciách vyhlášky č. 532/2002 Z.z. územnoplánovacia dokumentácia, architektonické návrhy a projekty stavieb musia spĺňať podmienky určené touto vyhláškou, čím sa atribút bezbariérovosti v najzákladnejších rysoch naplní; typologické zásady sprístupnenia prostredia a stavieb sú tu stanovené tak, že sú kompatibilné s normami ostatných európskych krajín.
Prečítajte si tiež: Ústavy pre seniorov Nitra a okolie
MVRR SR od roku 2004 priebežne zabezpečuje odbornú prípravu a overovanie osobitného kvalifikačného predpokladu zamestnancov stavebných úradov (obcí) v súlade s ust. § 117 ods. 3 stavebného zákona. Problematika navrhovania bezbariérového prostredia bola zahrnutá do programu vzdelávania zamestnancov stavebných úradov s tým, že sú dôrazne upozornení na povinnosť sledovať dodržiavanie všeobecných technických požiadaviek na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie a na dôsledok ich nedodržania.
Nedodržanie ustanovení vyhlášky č. 532/2002 Z.z. pri navrhovaní stavieb je kvalifikované ako porušenie zákona, z čoho vyplýva, že také povolenie stavby je potrebné zrušiť nielen v odvolacom konaní, ale aj po nadobudnutí jeho právoplatnosti.
Slovenská stavebná inšpekcia v spolupráci so stavebnými úradmi pravidelne kontroluje dodržiavanie všeobecných technických požiadaviek na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie stanovených vyhláškou č. 532/2002 Z.z. Výsledky doteraz realizovaných kontrol signalizujú, že požiadavky vyhlášky sú v oveľa menšej miere dodržiavané pri zmenách dokončených stavieb, vzhľadom na vyššiu technickú a finančnú náročnosť zmien ale aj benevolentnosť stavebných úradov pri schvaľovaní takejto projektovej dokumentácie.
Exteriérové prostredie, budovy alebo produkty by mali architekti, urbanisti a dizajnéri navrhovať v zmysle metódy „Design for All“- navrhovanie pre všetkých. Všetky verejne prístupné priestranstvá, stavby a produkty by mali byť v zmysle tejto metódy navrhnuté tak, aby vyhovovali čo najväčšiemu počtu užívateľov. Pri tejto metóde sa zohľadňujú hlavne nároky ľudí na vozíku, pretože majú najväčšie nároky na veľkosť priestoru a obmedzené dosahové vzdialenosti (výška dosahu najviac 1,4 m). Cieľom je, aby sa zabránilo vyčleňovaniu ľudí so zdravotným postihnutím zo života spoločnosti, teda nemali by sa pre nich vytvárať osobitné priestory, ale mali by mať možnosť zúčastňovať sa rovnocenne na všetkých spoločenských aktivitách.
Na rozdiel od metódy „univerzálne navrhovanie“, kde je užívateľ prostredia neznámy, pri metóde navrhovania na mieru musí architekt budúceho užívateľa poznať. Pri navrhovaní sa musí najskôr oboznámiť s jeho schopnosťami a nárokmi. Pri navrhovaní na mieru sú pre architekta veľmi dôležité údaje o tom, aký druh postihnutia má budúci užívateľ, či je jeho stav nemenný, prípadne či sa jeho stav bude postupne zlepšovať alebo zhoršovať. Takisto musí preveriť, aké má schopnosti prípadne prekážky pri používaní vybavenia a predmetov v byte alebo na pracovisku.
Prečítajte si tiež: Primárna starostlivosť v reumatológii
Napríklad, ak je užívateľ na vozíku, musí vedieť ako vysoko a ako nízko dosiahne na stenu alebo na police, aká výška stola je pre neho optimálna, či sa pri presadaní na toaletu alebo na posteľ dokáže postaviť, či presadá na toaletu spredu, z ľavej alebo z pravej strany. Takisto musí zistiť, či dokáže vstúpiť a vystúpiť z vane alebo na hygienu potrebuje výlučne sprchu.
Úprava domácnosti pre človeka na invalidnom vozíku si vyžaduje komplexný prístup a zohľadnenie individuálnych potrieb. Cieľom je vytvoriť bezpečné, funkčné a pohodlné prostredie, ktoré umožní maximálnu samostatnosť a nezávislosť.
Základným predpokladom je zabezpečiť bezbariérový vstup do bytu alebo domu. To zahŕňa odstránenie schodov, prahov a iných prekážok. Ak nie je možné odstrániť schody, je potrebné inštalovať rampu alebo výťah. Minimálna šírka dverí by mala byť 80 cm, aby sa umožnil prejazd invalidného vozíka.
Kúpeľňa a toaleta sú často najproblematickejšie miestnosti v domácnosti. Je potrebné zabezpečiť dostatočný priestor na manévrovanie s vozíkom, inštalovať madlá na toalete a v sprche, a zvoliť vhodné sanitárne zariadenia.
Okrem kúpeľne a toalety je potrebné prispôsobiť aj ostatné miestnosti v domácnosti. Nábytok by mal byť usporiadaný tak, aby umožňoval voľný pohyb s vozíkom. Je potrebné odstrániť voľne stojace dekorácie, koberčeky a iné prekážky.
Prečítajte si tiež: Garbiarska ulica, Košice: Podrobnosti o sociálnej jedálni
Žiaľ, už ste určite zistili, že manuálne prenášanie imobilného človeka nie je reálne, a už vôbec nie dlhodobo udržateľné, keďže je to namáhavý a fyzicky vyčerpávajúci proces pre oboch - aj pre pacienta, aj pre človeka, ktorý sa ho snaží preniesť. Existujú najrôznejšie typy pevných zdvihákov, pomocou ktorých komfortne a šetrne premiestnite imobilnú osobu napr. stropný zdvihák - vďaka ktorému viete imobilnú osobu bezpečne a šetrne „previezť“ kam potrebujete (napr. Vďaka nim dokážete zdravotne znevýhodneného človeka pohodlne, bezpečne a čo je veľmi dôležité aj dôstojne premiestniť tam, kam potrebujete, resp. kam chce ísť. Bez veľkej fyzickej námahy, ktorá mnohým privodila naozaj nemalé zdravotné problémy. Veľmi často sa takéto zdviháky využívajú aj v spálniach a v obývačkách.
Snažte sa vo všetkých častiach bytu zabezpečiť protišmykové podložie (tzn.
Bezbariérový prístup verejných priestranstiev je kľúčový pre integráciu ľudí na invalidnom vozíku do spoločnosti. Verejné priestranstvá by mali byť prístupné pre všetkých, bez ohľadu na ich zdravotný stav.
Na všetkých schodištiach, pri vstupe do budovy, potrebujeme výťahy, rampy alebo minimálne schodíky, aby sme mohli vojsť. Schodíky nie príliš strmé. V prípade, že je do sály pre zhromaždenia niekoľko schodov hore alebo nadol, potrebujeme rampy, pretože výťahy sa počas poplachu nesmú používať. Dosť široké. Mali by sa otvárať automaticky, alebo prostredníctvom vrátnika.
Telefóny umiestnené v takej výške, aby sme na ne dosiahli. Vešiaky v takej výške, aby na ne dosiahli aj ľudia na vozíku. Pokiaľ sú dostatočne široké, dokážeme vstúpiť. Pri dverách potrebujeme miesto aj pre vozík. Zariadená flexibilne. Miestnosť s pevne zabudovanými sedačkami, nie je vhodná. Plocha podlahy by mala byť priestranná - kvôli otáčaniu a pohybu na invalidnom vozíku. Jednoduchý povrch, bez prahov a schodíkov. Jasne označené. Informácie o organizácii a priebehu kultúrnej, spoločenskej, alebo športovej udalosti. Týka sa aj premietaných priesvitiek, nadpisov, či diagramov.
V hoteli alebo v inom ubytovacom zariadení (určenom na krátkodobý pobyt) musia minimálne 2 % izieb, resp. apartmánov spĺňať požiadavky na bezbariérové užívanie.
vrodené, napr. Poškodenie centrálneho nervového systému (CNS) môže mať za následok hemiplégiu - ochrnutie polovice tela. V NRC sú pacienti po ťažkých úrazoch a zlomeninách chrbtice (s následným porušením miechy).
Vozík pre imobilného pacienta zahŕňa širší nožný priestor, tvarovanú opierku predlaktia a jednoručný pohon. Polohovať sa má každé 2 hodiny, aj v noci. Správnym polohovaním predídeme nežiaducim javom, ako sú preležaniny, kontraktúry (skrátené svaly), zápaly pľúc, a tiež spasticite, neprirodzenému zvýšeniu svalového napätia, ktoré sprevádzajú bolestivé kŕče.
Hľadanie vhodného hotelového ubytovania pre vozíčkara, je ako hádanie podľa “tajomných” indícií. Pátranie po ubytovaní bez bariér, môže byť miestopisným rébusom, ktorý pochopíte, až keď všetky miesta navštívite. Je preto dobré,vsadiť na zaručené referencie od iného vozíčkara. Tip: Na Slovensku sú držiteľom ocenenia Oskar bez bariér (za vytváranie bezbariérového mesta) - Piešťany.
tags: #úprava #prostredia #pre #ľudí #na #invalidnom