Uznanie pracovnej spôsobilosti v Brne: Podmienky a psychosociálne riziká

Úvod

Uznanie pracovnej spôsobilosti je kľúčový proces pre zabezpečenie efektívneho a zdravého pracovného prostredia. V kontexte Brna, ako aj v rámci celej Európskej únie, sa čoraz viac zdôrazňuje význam hodnotenia psychosociálnych rizík. Tieto riziká, spojené s faktormi ako stres, pracovná záťaž a medziľudské vzťahy na pracovisku, majú významný vplyv na zdravie zamestnancov, produktivitu a celkovú ekonomiku.

Psychosociálne riziká a ich vplyv na pracovnú spôsobilosť

Psychosociálne riziká a stres súvisiaci s prácou patria v súčasnosti k najzávažnejším otázkam v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP). Vo veľkej miere ovplyvňujú zdravie jednotlivcov, organizácie aj ekonomiku štátu. Približne polovica európskych zamestnancov uvádza, že stres na pracovisku je pre nich bežný a so stresom súvisí aj polovica všetkých vymeškaných pracovných dní. Tak ako mnohé iné problémy týkajúce sa psychického zdravia, aj stres býva často nepochopený alebo stigmatizovaný.

Hodnoteniu psychickej pracovnej záťaže sa v posledných rokoch začína venovať zvýšená pozornosť. Výsledky doterajších štatistických hodnotení psychickej záťaže na pracovisku poukazujú na zvýšený výskyt prevalencie symptómov stresu medzi pracovníkmi nielen v štátoch EÚ, ale aj v iných krajinách, ktoré tvoria druhú najväčšiu príčinu zdravotných problémov v práci (prvé sú ochorenia podporno-pohybového systému). Neprimeraná psychická pracovná záťaž a stres na pracovisku prispieva k pracovným absenciám zapríčineným chorobou, a tým aj k ekonomickým stratám tak pre podniky, ako aj pre poisťovne. Je potrebné uvedomiť si negatívny vplyv stresu a celkovej psychosociálnej záťaže na podnikanie. Ekonomický dopad zvýšeného výskytu uvedených faktorov zahŕňa zníženie produktivity a celkovej výkonnosti organizácie, zvýšený počet absencií, tzv. príliš dôslednú dochádzku (zamestnanec príde do práce, keď je chorý a nie je schopný odvádzať požadovaný výkon) a zvýšenú mieru nehôd a úrazov. Odhadované náklady pre podniky a spoločnosť sú významné a na úrovni štátov sa vyčísľujú v miliardách eur.

Riadenie stresu nie je len morálnou povinnosťou riadiacich pracovníkov a dobrou investíciou pre zamestnancov, ale aj zákonnou požiadavkou ustanovenou v rámcovej smernici 89/391/EHS, ktorú podporujú rámcové dohody sociálnych partnerov o strese súvisiacom s prácou a obťažovaní a násilí pri práci. Psychosociálne riziká na pracovisku a problematika duševného zdravia sú citlivou témou, okolo ktorej panuje mnoho nedorozumení.

Európska agentúra pre BOZP (ďalej len "EU-OSHA") uvádza, že k hlavným psychosociálnym rizikám patria nové formy pracovných zmlúv, neistota zamestnania, intenzifikácia práce, vysoké emocionálne nároky v zamestnaní (násilie v práci, zastrašovanie v práci, stres a iné) a nerovnováha medzi pracovným a osobným životom. V rámci Európskeho prieskumu podnikov o nových a vznikajúcich rizikách (ESENER 2) sa zistilo, že viac ako 40% zamestnávateľov považuje riadenie psychosociál­nych rizík za ťažšie ako riadenie tzv. tradičných rizík bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ako hlavné prekážky sa uvádzajú citlivosť problematiky a nedostatok odborných znalostí. Na základe prieskumu medzi zamestnancami na vyššom stupni riadenia sa navyše zistilo, že takmer polovica z nich je presvedčená, že žiadny z ich zamestnancov počas svojho pracovného života nikdy nebude mať problém s duševným zdravím. Skutočnosťou je, že až každý šiesty zamestnanec bude trpieť poruchou duševného zdravia.

Prečítajte si tiež: Odškodnenie a invalidný dôchodok

Ak aj platí, že psychika človeka je zapojená pri každej pracovnej aktivite, vývoj smeruje k tomu, že čoraz viac druhov pracovných činností si vyžaduje najmä účasť psychickej zložky organizmu. Stotožňujúc sa s uvedeným výrokom ďalej možno doplniť, že celospoločenské zmeny si vyžiadali aj identifikáciu nových faktorov pracovného prostredia. Pozitívnym smerom dochádza k uvedomovaniu si, že ochrana fyzického zdravia, ale ekvivalentne i duševného zdravia má výrazný individuálny dopad s právnymi a mimoprávnymi dôsledkami na život jednotlivca. Predstavuje tiež jeden z rozhodujúcich ekonomických ukazovateľov pre zamestnávateľa. Z týchto dôvodov sa možno v čoraz väčšej miere stretávať s iniciatívami, ktoré apelujú na zmeny v prístupe k starostlivosti o všetky zložky zdravia zamestnancov (fyzickú, mentálnu a sociálnu).

Identifikácia a hodnotenie psychosociálnych rizík

Aby bolo možné psychosociálne riziká posudzovať a v dostatočnej miere vyhodnotiť ich dopady na zdravie a psychiku zamestnancov, je potrebné ich samozrejme poznať. V oblasti posudzovania psychosociálnych rizík existujú niektoré medzery, ako napríklad neexistuje ucelený systém metód na posudzovanie rizika, a tieto riziká ich posudzovatelia nedokážu vhodne popísať a vyhodnotiť. Pracovné prostredie je súbor priestorových, materiálnych, fyzikálnych, chemických, mikroklimatických, fyziologických, psychologických, sociálnych a iných podmienok, v ktorých sa realizuje výrobný, resp. pracovný proces a ktoré ovplyvňujú výsledky výroby.

Monotónnosť je práca spojená s trvalo sa opakujúcimi rovnakými úkonmi v trvaní viac ako polovicu pracovnej zmeny s obmedzenou možnosťou zásahu zamestnanca do priebehu tejto činnosti, pričom pohybová alebo úkonová monotónnosť je stereotypná manuálna činnosť s vysokým výskytom rovnakých pracovných úkonov alebo operácií, a práca vo vysokom pracovnom tempe s obmedzenými možnosťami prestávok a odpočinku. Kritická intenzita je konkrétna interpretácia najvyššieho stupňa alebo negatívnej intenzity subjektívnej odozvy zamestnanca na psychickú pracovnú záťaž, ktorá už je súčasťou kritérií zvýšenej psychickej pracovnej záťaže, je uvedená pri každej metóde v prílohe č. 5 časti B k vyhláške Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 542/2007 Z.z.

Faktory pracovného prostredia

Kým problematika fyzikálnych (fyzických, chemických a biologických) rizikových faktorov práce je viac-menej stabilizovaná, diskusia okolo podstaty a klasifikácie psychosociálnych faktorov je stále intenzívna. Je to preto, že sa nimi rozumejú také charakteristiky práce, ktoré nemajú fyzickú povahu, a teda sú reflektované subjektívne. Môžu mať aj charakter objektívnych požiadaviek na pracovnú činnosť (napr. nadmerné nároky kladené na zamestnanca, príp. nevyhovujúce alebo neprijateľné medziľudské vzťahy na pracovisku zamestnanca, napríklad obťažovanie, násilie, konflikty medzi zamestnancami, mobbing, bossing; konflikt rolí alebo ich nevyjasnené vymedzenie, t.j. zamestnanec neporozumel vlastným pracovným roliam a zodpovednostiam, príp. nedostatočné riadenie zmien, t.j. násilie zo strany tretích osôb, napríklad slovný atak alebo fyzické násilie.

Pri analyzovaní pracovného prostredia musí zamestnávateľ venovať významnú pozornosť psychosociálnym aspektom a rizikám práce, akými sú bezpečnosť práce, dodržiavanie pracovnoprávnych dojednaní, primerané pracovné podmienky, rodová rovnosť, diskriminácia na pracovisku, šikanovanie či morálne obťažovanie ako mobbing či bossing. Medzinárodná organizácia práce (ďalej len "MOP") predstavila myšlienku a definíciu psychosociálnych faktorov práce už v roku 1986. Vymedzuje ich ako interakcie medzi pracovným prostredím, obsahom práce, organizačnými podmienkami a kapacitami, potrebami, kultúrou, osobnými mimopracovnými postojmi, ktoré prostredníctvom vnímania a skúseností môžu mať vplyv na zdravie, pracovný výkon a spokojnosť v práci. Tieto faktory sa chápu podľa Výrosta (Výrost, 2013) ako elementy pracovného prostredia a pracovnej činnosti, ktoré majú dopad na stav psychického zdravia pracovníka a v dôsledku toho aj na jeho výkon. Zahrňujú široké spektrum faktorov, od povahy a organizácie pracovných aktivít (napr.

Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o uznaní invalidity

Psychosociálne vplyvy - faktory pracovného prostredia nie sú z hľadiska právnej úpravy výslovne vymedzené ako zdraviu škodlivé faktory životného a pracovného prostredia. Možno ich vnímať však ako súčasť kategórie faktorov zaťažujúcich ľudský organizmus vyplývajúcich zo životných podmienok, nepriaznivo ovplyvňujúcich fyziologické a psychické funkcie ľudí. Psychosociálne faktory práce, pokiaľ negatívne ovplyvňujú psychické funkcie jednotlivcov, nepriaznivo pôsobia na zdravie ľudí, nechránia ho, nemožno ich predsa vnímať ako súčasť zdravých životných podmienok a zdravých pracovných podmienok. Psychosociálne riziká vznikajú v dôsledku zlého plánovania, organizácie a riadenia práce a tiež zlého sociálneho a pracovného kontextu, a môžu mať negatívne psychické, fyzické a sociálne dôsledky, ako sú stres súvisiaci s prácou, vyhorenie alebo depresia. To následne vplýva negatívne na organizáciu a prejavuje sa celkovo nízkym výkonom, zvýšeným počtom absencií, tzv. problémov so zladením povinností v práci a doma.

Vplyv psychosociálnych rizikových faktorov v práci a pracovný stres majú zásadný dopad na duševné a fyzické zdravie z hľadiska dlhodobého pôsobenia. Ako konštatuje Židková (Židková 2002), psychická pracovná záťaž závisí od komplexných činiteľov psychologickej aj sociálnej povahy, preto je veľmi dôležité skúmať aj tieto činitele. Najnovšie štatistiky hovoria, že depresia celosvetovo postihuje viac ako 300 miliónov ľudí a na Slovensku viac ako 300 000. Počet ľudí s psychickými ochoreniami stále rastie a podľa WHO sa depresia stane čoskoro druhou najčastejšou príčinou práceneschopnosti vo svete. Štatisticky ukazujú, že ľudia s duševnými ochoreniami zomierajú o 20 rokov skôr, je medzi nimi viac nezamestnaných, a sú chudobnejší ako zvyšok populácie. Len depresia stojí slovenskú ekonomiku ročne 71 mil. eur. Až 1 zo 6 obyvateľov v EÚ je postihnutý problémami týkajúcimi sa duševného zdravia, čo je celkovo viac ako 84 miliónov ľudí.

Zdravotné náklady na duševné poruchy tvoria však podľa odborníkov zhruba tretinu celkových nákladov. Ekonomiky jednotlivých krajín však stojí oveľa viac stratená ekonomická produktivita ľudí, ktorí kvôli duševným chorobám prestávajú chodiť do práce alebo v nej nie sú rovnako výkonní ako predtým. Podľa odborných analýz môže stratiť zamestnanec trpiaci depresiou kvôli nedostatočnej produktivite až 60 pracovných dní. Štatistiky navyše ukazujú, že približne 162 430 pacientov na Slovensku sa nelieči, a tak skutočný dopad neproduktívnej prítomnosti v práci je oveľa vyšší. Sociálne, teda nepriame náklady za pacientov s depresiou, tak celkovo predstavujú viac ako 48 mil. eur.

WHO v dokumente Zdravie 2020 uvádza, že zdravie je hlavný spoločenský zdroj a hodnota - t.j. dobrý zdravotný stav obyvateľstva prináša osoh pre všetky odvetvia a pre celú spoločnosť, vytvárajúc z nej hodnotný zdroj. Dobrý zdravotný stav je dôležitým faktorom ekonomického a sociálneho rozvoja a jeho dosahovanie je stredobodom záujmu jednotlivcov, rodín či komunít. Duševné zdravie je stav pohody, ktorý je charakterizovaný dobrým pocitom, uspokojivými vzťahmi, ako aj schopnosťou zvládať záťažové situácie. Duševné zdravie ovplyvňuje spôsob, akým ľudia myslia, komunikujú, učia sa a rozvíjajú. Vnímaná pohoda posilňuje odolnosť a sebavedomie, ktoré sú potrebné na úspešné zapojenie sa do spoločenstva, spoločnosti, profesionálneho života a vzťahov. Duševné zdravie a duševná choroba sa často označujú ako opačné body kontinua. Z výskumu však vyplýva, že treba posudzovať dve kontinuá a že neprítomnosť duševnej choroby nemusí vždy znamenať skutočné duševné zdravie. Premenné ako preťažovanie, psychosociálny stres, depresie, syndróm vyhorenia, úzkostné a iné neurotické poruchy bývajú treťou najčastejšou príčinou absentérizmu a fluktuácie zamestnancov na európskych pracoviskách.

WHO vo svojej deklarácii o duševnom zdraví zdôrazňuje jeho význam, aj význam prevencie pred duševnými poruchami na pracovisku, prekonávaní stigmatizácie, diskriminácie a reintegrácie zamestnancov s takýmito ťažkosťami. Mnohé duševné poruchy patria v súčasnosti k hlavným príčinám invalidity zamestnancov. V niektorých ekonomicky rozvinutých krajinách až 40% príčin pracovnej neschopnosti sa prisudzuje duševným poruchám. Podľa WHO sa depresia s podielom 13,7% zaraďuje medzi hlavné príčiny pracovnej neschopnosti u zamestnancov v krajinách EÚ. Riziká pre duševné zdravie a pohodu môžu pochádzať z viacerých zdrojov vrátane zdrojov súvisiacich s pracoviskom, uvádza ich tabuľka č. e autorov Op De Beeck, R. a Van Den Broek, K. a De Meyer, S. (2009).

Prečítajte si tiež: Rozhodnutia v SR

Podmienky uznania pracovnej spôsobilosti v Brne

Podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zdravotnícky pracovník si môže podať žiadosť o zaradenie do špecializačného štúdia/certifikačnej prípravy priebežne počas celého kalendárneho roka (okrem rezidentského štúdia - zaradenie do rezidentského štúdia je naďalej k 1. februáru a k 1. index odbornosti, príp. v zmysle zákona č. 578/2004Z. z. zdravotnícky pracovník oznámi prerušenie špecializačného štúdia v zmysle § 70 ods. 4 nariadenia vlády SR č. 296/2010 Z. z. Od 1. februára 2020 je možnosť štúdia v „doplnkovej forme“ špecializácie vo všeobecnom lekárstve (doplnková odborná príprava). Záujem o túto formu štúdia je potrebné v žiadosti o zaradenie dopísať. index odbornosti, príp. V zmysle § 76 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 296/2010 Z. z. (§ 70 ods. 5, § 73 ods. 4 nariadenia vlády 296/2010 Z. Zdravotnícky pracovník je povinný nahlásiť vzdelávacej ustanovizni prerušenie štúdia z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, materskej, otcovskej, rodičovskej dovolenky alebo z iných dôvodov hodných osobitného zreteľa. Prerušenie štúdia sa zaznamenáva do indexu odbornosti.

Vzdelávacia ustanovizeň umožní zdravotníckemu pracovníkovi absolvovať teoretickú časť špecializačného štúdia (§ 70 ods. 4)/certifikačnej prípravy (§ 73 ods. Vzdelávacia ustanovizeň umožní zdravotníckemu pracovníkovi absolvovať praktickú časť špecializačného štúdia (§ 70 ods. 6)/certifikačnej prípravy (§ 73 ods. 6) aj počas rodičovskej dovolenky, ak o to zdravotnícky pracovník požiada.

tags: #uznanie #pracovnej #spôsobilosti #Brno #podmienky