Uznanie záväzku čiastočnou úhradou ako podmienka

Úvod

Uznanie záväzku je dôležitý právny inštitút, ktorý má významné dôsledky pre veriteľa aj dlžníka. Vznik, účinky a preukazovanie uznania záväzku sú často predmetom sporov, preto je dôležité im venovať pozornosť. Tento článok sa zameriava na uznanie záväzku čiastočnou úhradou, jeho podmienky a dôsledky v kontexte slovenského práva.

Uznanie záväzku podľa Občianskeho zákonníka

Podľa § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak niekto písomne uzná, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník písomne uzná, že zaplatí svoj dlh. Uznanie dlhu musí mať písomnú formu, a to aj v prípade, že záväzok nevznikol na základe písomného úkonu, musí byť z neho zrejmý dôvod vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Neformálne uznanie dlhu (napríklad ústne uznanie alebo uznanie konkludentným úkonom, napríklad zaplatením splátky) nespôsobuje účinky uznania dlhu.

Právne domnienky a dôkazné bremeno

Uznanie dlhu spôsobuje vznik právnej domnienky, že dlh v čase uznania trval. To znamená, že veriteľ v prípade súdneho sporu nemusí dokazovať, že dlh v čase uznania existoval. Ak by dlžník namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že napríklad zanikol splnením dlhu, musel by to preukázať. Je dôležité si uvedomiť, že pozitívne riešenie otázky, či účastník konania uniesol dôkazné bremeno ohľadom neexistencie záväzku alebo nie, nemôže byť založené na samotnom popretí skutočnosti, o ktorej existencii platí vyvrátiteľná domnienka.

Premlčanie a ručenie

Ďalším významným účinkom uznania dlhu je prerušenie premlčania a začiatok plynutia novej desaťročnej premlčacej doby, ktorá začína plynúť dňom uznania dlhu. Dlžník môže uznať aj premlčaný dlh, avšak uznanie dlhu bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník v čase uznania vedel, že dlh je premlčaný. Pokiaľ by dlžník o premlčaní nevedel, uznanie dlhu by nemalo účinky uznania dlhu. Avšak aj vtedy, ak dlžník o premlčaní dlhu nevedel, dôjde v dôsledku uznania dlhu k zmene premlčacej doby tak, že začína plynúť nová 10 ročná premlčacia doba. Pokiaľ dlžník uzná dlh zabezpečený ručením, je voči ručiteľovi uznanie dlhu účinné, len ak s ním ručiteľ vyslovil súhlas. Ručiteľ sa môže platne dovolať premlčania, aj keď dlžník platne uznal svoj dlh.

Uznanie záväzku čiastočnou úhradou podľa Obchodného zákonníka

Ustanovenie § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka (OBZ) upravuje uznanie záväzku čiastočným plnením. Toto ustanovenie spája s čiastočným plnením záväzku vznik vyvrátiteľnej domnienky trvania zvyšku záväzku v dobe jeho uznania so splnením určitých podmienok.

Prečítajte si tiež: Ťažká astma a invalidný dôchodok

Podmienky uznania záväzku čiastočnou úhradou

Čiastočné plnenie ale nemusí byť uznaním záväzku vždy. Ustanovenie § 407 ods. 3 OBZ neukladá dlžníkovi, či a kedy má prejaviť či inak vyjadriť voči veriteľovi svoj nesúhlas s výškou celkovej pohľadávky. Pokiaľ teda dlžník neoznámi veriteľovi svoj nesúhlas s výškou celkovej pohľadávky, nemožno z takejto skutočnosti vyvodiť, že dlžník uznáva aj zvyšok dlhu. Zaplatenie ceny tovaru čiastočným zaplatením faktúry nemožno bez ďalšieho považovať za uznanie zvyšku záväzku a správnosti faktúr z hľadiska stanovenia ich splatnosti.

Dôkazné bremeno v prípade uznania záväzku čiastočným plnením

Ak uznanie dlhu založilo vyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej sa má za to, že záväzok v dobe uznania trval, potom v konaní, v ktorom sa veriteľ (žalobca) domáha splnenia tohoto záväzku, spočíva dôkazné bremeno ohľadom neexistencie záväzku na dlžníkovi (žalovanom).

Platnosť uznania záväzku

V niektorých prípadoch zákon nerobí existenciu pohľadávky podmienkou (predpokladom) právneho úkonu, ktorý sa k nej vzťahuje. Tak tomu je aj v prípade neexistencie uznaného dlhu (záväzku), ktorá nerobí právny úkon uznania dlhu (záväzku) neplatným, nakoľko v dôsledku konštrukcie vyvrátiteľnej právnej domnienky (§ 558 OZ, § 323 OBZ) spočíva dôkazné bremeno ohľadom neexistencie dlhu na dlžníkovi. V opačnom prípade, teda ak by platilo, že nemožno platne uznať nedlh, by účinky uznania dlhu vôbec nenastali (vrátane uplatnenia vyvrátiteľnej právnej domnienky), čo by znamenalo, že dôkazné bremeno ohľadom neexistencie dlhu by nikdy neniesol dlžník, naopak veriteľ by musel vždy, dovolávajúc sa uznania dlhu, preukazovať existenciu uznaného dlhu ako podmienku platnosti uznania dlhu a teda aj ako predpoklad k uplatneniu jeho účinkov.

Uznanie neexistujúceho záväzku

Uznanie záväzku nemôže byť neplatné z toho dôvodu, že by bol eventuálne uznaný neexistujúci záväzok. V konaní môžu nastať teda len dve možné situácie - buď platí skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná domnienka, za preukázaná, alebo vyšiel v konaní najavo jej opak (obsah domnienky bol vyvrátený dôkazom opaku, t. j. dôkazom, že skutočnosť je v konkrétnom prípade práve opačná, než ako ju uvádza domnienka). V žiadnom prípade však nemožno za situácie platného uznania záväzku urobiť záver, že oprávnený veriteľ neuniesol ohľadom skutočnosti, ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, dôkazné bremeno, a to ani vtedy, ak popiera povinný (dlžník) takúto skutočnosť negatívnymi tvrdeniami.

Založenie vyvrátiteľnej domnienky uznaním záväzku

Uznaním záväzku podľa § 323 ods. 1 OBZ je založená vyvrátiteľná právna domnienka o trvaní uznaného záväzku v okamihu jeho uznania. Ak založilo uznanie dlhu vyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej sa má za to, že záväzok v dobe uznania trval, potom v konaní, v ktorom sa veriteľ (žalobca) domáha splnenia tohto záväzku, spočíva dôkazné bremeno ohľadom neexistencie záväzku na dlžníkovi (žalovanom). Vzhľadom k tomu, že podľa ustanovenia § 323 ods. Kladné riešenie otázky, či účastník konania uniesol dôkazné bremeno, nemôže byť založené na samotnom popretí skutočnosti, o ktorej platí vyvrátiteľná domnienka (§ 133 OSP), týmto účastníkom.

Prečítajte si tiež: Sprievodca žiadosťou o dôchodok z mladosti

Dôkazné bremeno ohľadom neexistencie uznaného záväzku

Uznanie záväzku zachytáva stav ku dňu uznania, avšak dôkazné bremeno ohľadom neexistencie alebo zániku uznaného záväzku (či už ku dňu uznania alebo k neskoršiemu dátumu) spočíva na dlžníkovi, prípadne na ručiteľovi.

Dôsledky uznania záväzku dlžníkom

Ak uzná niekto písomne svoj určitý záväzok, má sa za to, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v dobe uznania. Účinkom uznania záväzku (okrem toho, že odo dňa uznania začína plynúť nová premlčacia doba) je uplatnenie vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že sa má za to, že v dobe uznania záväzok v uznanom rozsahu trvá, čo má za následok presun dôkazného bremena z oprávneného na povinného. V prípadnom spore preto žalobcovi na preukázanie oprávnenosti žalovaného nároku stačí, aby preukázal, že nárok, ktorý si žalobou od žalovaného uplatňuje, žalovaný písomne uznal s účinkami podľa § 323 OBZ.

Pohľadávky a ich riadenie

Pohľadávky ovplyvňujú majetkovú štruktúru a tým aj likviditu právnickej či fyzickej osoby a v konečnom dôsledku jej ekonomickú prosperitu. Ovplyvňujú predovšetkým prosperitu v budúcich obdobiach. Na rozsahu pohľadávok závisí schopnosť uskutočňovať ekonomické činnosti, ale aj akékoľvek činnosti vôbec. Vysoký podiel pohľadávok v štruktúre majetku obmedzuje solventnosť a likviditu. Príliš vysoký podiel pohľadávok po lehote splatnosti môže mať dokonca aj likvidačné dosahy. Pohľadávky nie sú len objektívne existujúcou ekonomickou kategóriou, sú aj objektom riadenia. Efektívne riadenie pohľadávok je jednou z potrebných činností každého podnikateľského subjektu. Táto činnosť je nevyhnutná nielen vo veľkých podnikoch s veľkým počtom obchodných partnerov a značným rozsahom pohľadávok a ich vysokou hodnotou, ale je vysoko dôležitá aj pre podniky stredné a malé. I pre tento nezvládnutý vývoj pohľadávok môže viesť k ukončeniu existencie.

Vznik a nadobúdanie pohľadávok

Pohľadávkou sa rozumie právo veriteľa požadovať určité plnenie (napr. peniaze) od dlžníka. Povinnosť dlžníka k plneniu veriteľovi sa označuje ako záväzok (dlh). Pohľadávka a záväzok sú antonymá, t. j. slová protikladného významu. Vyjadrujú jednu obchodnú operáciu medzi dvoma osobami, a to z pozícií obidvoch jej účastníkov. Hodnotovo sú si rovné. Vznik pohľadávky u jedného účastníka obchodného vzťahu je vždy spojený so vznikom záväzku u druhého účastníka. Zánik pohľadávky je i zánikom záväzku. Ak dôjde k čiastočnému zániku pohľadávky, je s tým spojený i rovnako veľký čiastočný zánik záväzku. Pohľadávka je predmetom občianskoprávnych vzťahov. Predmetom týchto vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva a iné majetkové hodnoty (§ 118 Občianskeho zákonníka). Do kategórie práv patria aj pohľadávky. Pohľadávky sú súčasťou aktív podnikateľského subjektu, sú jeho majetkom. Podľa ustanovenia § 6 ods. Pretože pohľadávka je jedným z druhov majetku, je možné s ňou nakladať obdobne ako s ostatným majetkom. K pohľadávke je možné vytvárať opravné položky, je možné ich vyradiť z majetku, pohľadávky je možné postúpiť (predať) alebo darovať. Pohľadávky vznikajú na základe občianskoprávnych vzťahov alebo na základe vzťahov obchodnoprávnych. Vznik pohľadávky a operácie s nimi upravuje záväzkové právo. Jeho všeobecnú úpravu obsahuje ôsma časť Občianskeho zákonníka. Charakter zvláštnej zákonnej úpravy záväzkového práva majú ustanovenia tretej časti Obchodného zákonníka. Ostatné záväzkové vzťahy, tzv. absolútne neobchody (kúpna zmluva, ktorej predmetom je nehnuteľnosť, nájomná zmluva, poistná zmluva, darovacia zmluva, zmluva o pôžičke, zmluva o výpožičke), sa spravujú zásadne Občianskym zákonníkom, a to bez ohľadu na povahu subjektov. Ustanovenie § 262 Obchodného zákonníka ďalej umožňuje, aby si zmluvné strany na základe tzv. vnútornej voľby práva písomne dohodli obchodnoprávny vzťah svojho záväzku. Voľba práva prichádza do úvahy najmä v prípadoch, kde jednou zo zmluvných strán je podnikateľ, ktorý v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje určitú službu, ktorá je predmetom zmluvy a druhou zmluvnou stranou je fyzická osoba nepodnikateľ. Pohľadávky možno nadobudnúť obdobným spôsobom, ako sa nadobúda ostatný majetok.

Oceňovanie pohľadávok

Oceňovanie majetku pre účely účtovné upravujú ustanovenia § 24 až § 26 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“). Pri oceňovaní pohľadávok sa uplatňuje obdobný postup ako pri oceňovaní iného majetku. S uplatnením zásady historického ocenenia je pohľadávka po celú dobu svojej existencie ocenená cenou, v ktorej do majetku účtovnej jednotky vstúpila. Cenu pohľadávky je možné znižovať len prechodne, a to nepriamo prostredníctvom opravnej položky. Zvýšenie ceny pohľadávky je neprípustné. Ocenenie menovitou hodnotou podľa § 25 ods. 1 písm. c) zákona o účtovníctve je najčastejším spôsobom ocenenia pohľadávky. Používa sa u pohľadávok vzniknutých vlastnou činnosťou subjektu. Menovitou hodnotou sa rozumie čiastka účtovaná veriteľom dlžníkovi. Obstarávacou cenou sa podľa ustanovenia § 25 ods. 1 písm. Obstarávacia cena v sebe zahŕňa cenu obstarania a náklady súvisiace s obstaraním. Cenou obstarania sa rozumie kúpna cena samotnej pohľadávky. Nákladom súvisiacim s obstaraním je taký náklad, ktorého vynaloženie bolo nutnou podmienkou získania pohľadávky. Môže to byť napr. Ak je pohľadávka predmetom vkladu, použijú sa primerane ustanovenia o postúpení pohľadávok. Cena pohľadávky sa stanoví dohodou na základe znaleckého posudku. Hodnota vkladanej pohľadávky, v akej sa započítava na vklad spoločníka, sa uvedie v spoločenskej zmluve, zakladateľskej listine alebo zakladateľskej zmluve - podľa druhu obchodnej spoločnosti. Spoločník, ktorý previedol pohľadávku na spoločnosť ako vklad, ručí za vymožiteľnosť tejto pohľadávky do výšky hodnoty svojho vkladu. Reprodukčnou obstarávacou cenou je cena, za ktorú by sa majetok obstaral v čase, keď sa o ňom účtuje. Tento postup podľa § 25 ods. 1 písm. Na účely zákona o účtovníctve sa reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2 zákona o účtovníctve rozumie trhová cena, ocenenie kvalifikovaným odhadom alebo posudkom znalca, prípadne ocenenie podľa osobitného predpisu. Reálnou hodnotou sa podľa § 25 ods. 1 písm.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok policajtov na Slovensku

Účtovanie o pohľadávkach

Pre účely účtovné sú pohľadávky s výnimkou záloh na obstaranie dlhodobého majetku zahrnuté v obežných aktívach. Takto sú pohľadávky klasifikované napriek tomu, že i v účtovníctve sa členia na pohľadávky dlhodobé a krátkodobé. Kritériom pre určenie, či je pohľadávka dlhodobá alebo krátkodobá, je dohodnutá doba splatnosti. Je to doba dohodnutá v zmluve alebo iným spôsobom, v ktorej sa majú pohľadávky splatiť. Do kategórie dlhodobých pohľadávok sa zaraďujú pohľadávky s dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok. Pri zostavovaní účtovnej závierky rozhoduje o zapísaní pohľadávky do príslušného riadka súvahy zostatková doba splatnosti platná k okamihu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje. Klasifikáciu pohľadávok a účtovanie o nich upravujú zákon o účtovníctve, opatrenie MF SR č. 23 054/2002-92 v znení neskorších predpisov, ktorým sa upravujú postupy účtovania a rámcová účtová osnova pre podnikateľov účtujúcich v podvojnom účtovníctve (ďalej len „postupy účtovania v podvojnom účtovníctve“), a opatrenie MF SR č. V podvojnom účtovníctve sa pohľadávky účtujú na príslušných účtoch účtovej triedy 3 - Zúčtovacie vzťahy. Do tejto účtovnej skupiny patria dlhodobé a krátkodobé pohľadávky voči odberateľom a poskytnuté preddavky dodávateľom s výnimkou preddavkov na dlhodobý majetok. Rozlíšenie na dlhodobé a krátkodobé pohľadávky vo vzťahu k dohodnutej dobe splatnosti sa zabezpečí v analytickej evidencii k jednotlivým účtom. Pohľadávka voči odberateľovi sa zaúčtuje na účte 311 - Odberatelia pri splnení dodávky voči odberateľovi v zmysle príslušných ustanovení zmluvy v oblasti obchodných záväzkových vzťahov. Neúčtujú sa sem zmenkové pohľadávky. Účtuje sa tu na základe faktúr alebo dokladov ich nahrádzajúcich za splnené dodávky výrobkov, tovaru, materiálu, za predaný dlhodobý majetok, za vykonané práce a služby atď. Pohľadávky voči odberateľom sa účtujú na ťarchu tohto účtu so súvzťažným zápisom v prospech účtov tržieb v účtovej triede 6 a u platiteľov DPH zároveň v prospech účtu 343 - Daň z pridanej hodnoty. Ak odberateľ odmietne alebo vráti zásielku a toto odmietnutie je oprávnené, zrušia sa pôvodné zápisy na účte 311 a na súvzťažných účtoch. Ak dôjde k reklamácii zo strany odberateľa po úhrade faktúry a ak túto reklamáciu dodávateľ uzná, vystavený dobropis sa zaúčtuje v prospech účtu 325 - Ostatné záväzky so súčasným znížením na príslušných účtoch tržieb a DPH. Prípadné poskytnuté zľavy (skontá) pred úhradou pohľadávky sa účtujú na účte 311, po úhrade sa účtujú na účte 325. V prospech účtu 311 sa účtujú prijaté platby pohľadávok, započítané, postúpené pohľadávky, pohľadávky vložené ako vecný vklad a odpísané pohľadávky. Na účte 311 sa účtujú aj pohľadávky voči zahraničným odberateľom, t. j. pohľadávky v cudzej mene. Tieto je potrebné prepočítať súčasne na slovenskú menu kurzom NBS platným v deň uskutočnenia účtovného prípadu, t. j. ku dňu vzniku pohľadávky. Pri inkase pohľadávky na bežný bankový účet sa cudzia mena prepočíta na slovenskú menu kurzom komerčnej banky, t. j. podľa výpisu z bežného účtu. Pri inkase pohľadávky v hotovosti alebo na devízový účet, ale aj ku dňu započítania pohľadávky, postúpenia atď. sa cudzia mena prepočíta na slovenskú menu kurzom NBS vyhláseným ku dňu účtovného prípadu. Príjem cudzích zmeniek na vlastný rad a vlastných zmeniek, prijatých od odberateľov a od iných dlžníkov, sa účtuje na účte 312 - Zmenky na inkaso, pohľadávky za zmenky odovzdané banke na zaplatenie do doby splatnosti zmenky sa účtujú na účte 313 - Pohľadávky za eskontované cenné papiere. Na podsúvahových účtoch sa sledujú skutočnosti, o ktorých sa neúčtuje na súvahových účtoch a vedomosť o nich je pre účtovnú jednotku potrebná. Je vhodné použiť podsúvahové účty i pre niektoré ďalšie situácie, napr. Pohľadávky v jednoduchom účtovníctve sa evidujú v knihe pohľadávok. Podľa § 15 ods.

Daňové aspekty pohľadávok

Jedným z často diskutovaných problémov podnikateľov, ktorí účtujú v sústave podvojného účtovníctva, je zdaňovanie výnosov z poskytovaných služieb alebo dodávok výrobkov a tovarov, ak im odberateľ neuhradí v lehote splatnosti vzniknutú pohľadávku. Pretože sa zdaňovaný výnos viaže ku dňu, v ktorom bola dodávka splnená alebo služba poskytnutá, a nie ku dňu zaplatenia pohľadávky, snaží sa daňová legislatíva zmierniť nepriaznivé dosahy vyplývajúce zo zdanenia neprijatých úhrad. Uvedené oblasti sa týkajú predovšetkým daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva. Niektoré operácie súvisiace s pohľadávkami sú však z daňového hľadiska zaujímavé aj pre daňovníkov, ktorí vedú jednoduché účtovníctvo, napr.

Odpis pohľadávok

Odpísanie pohľadávok je jedným zo spôsobov ich definitívneho vyradenia z obchodného majetku. Odpísanie pohľadávky nemožno stotožňovať s jej zánikom. Zánik pohľadávky je len jedným z dôvodov jej odpísania z majetku. Daňovo účinným odpisom pohľadávky sa rozumie taký spôsob odpisu, kedy menovitá hodnota pohľadávky vrátane dane z pridanej hodnoty, ktorá vznikla činnosťou daňovníka, alebo obstarávacia cena pohľadávky nadobudnutej postúpením sa môžu uplatniť ako náklad znižujúci základ dane z príjmov. Možnosť jednorazového odpisu pohľadávok do daňových výdavkov po prvýkrát upravil zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v ustanovení § 24 ods. 2 písm. s) platnom od 1. 1. 2000. V tomto ustanovení presne vymedzil okolnosti, za ktorých je možné považovať výdavok vo výške odpisu pohľadávky za daňový výdavok. V súčasne platnom zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“ alebo „ZDP“) je odpis pohľadávok upravený v § 19 ods. 2 písm. h) a písm. Podľa § 19 ods. 2 písm. 5. ide o pohľadávku, na ktorú možno tvoriť opravnú položku do 100 % podľa § 20 ods. 4, § 20 ods. 8 písm. c), § 20 ods. 14 písm. d) a § 20 ods. Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov môžu uplatniť len daňovníci účtujúci v sústave podvojného účtovníctva. Z daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva môžu postupovať podľa tohto ustanovenia len tí, ktorí účtovali v sústave podvojného účtovníctva a zmenili spôsob účtovania na účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva, a to pri pohľadávkach už zahrnutých do príjmov v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, v ktorých účtovali v sústave podvojného účtovníctva. Títo daňovníci sú oprávnení odpísať pohľadávky do daňových výdavkov od roku 2003 (novela č. 163/2003 Z. Odpis pohľadávky na ťarchu daňových výdavkov sa uznáva vo výške obstarávacej ceny, ak ide o pohľadávku nadobudnutú postúpením, alebo vo výške menovitej hodnoty pohľadávky, v obidvoch prípadoch bez príslušenstva. Zákon o dani z príjmov teda obmedzuje využitie tohto ustanovenia aj vo vzťahu k oceneniu pohľadávok. Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov možno uplatniť len pri pohľadávkach ocenených menovitou hodnotou (najmä vlastné pohľadávky) a pri pohľadávkach nadobudnutých postúpením. V prípade, že účtovná jednotka odpíše do nákladov pohľadávku nadobudnutú vkladom, darovaním alebo zdedením, pôjde o odpis daňovo neuznaný. Ak by daňovník obhajoval prípadný odpis takejto pohľadávky do daňových výdavkov ustanovením § 17 ods. 1 zákona o dani z príjmov, zrejme by u správcu dane neuspel, pretože výdavok vo výške odpisu pohľadávky je daňovým nákladom len v rozsahu a za podmienok ustanovených v § 19. Príslušenstvo na účely odpisu pohľadávok definuje zákon o dani z príjmov priamo v § 19 ods. 2 písm. h). Treba ním rozumieť len úroky z omeškania, poplatky z omeškania a iné platby, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu jej oneskorenej úhrady. V porovnaní s príslušenstvom pohľadávky, ktoré je definované vo všeobecnom záväznom predpise - § 121 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom na účely dane z príjmu nie je úrok (odplata za užívanie požičanej istiny). V § 19 ods. 2 písm. Ešte pred rozborom jednotlivých prípadov jednorazového odpisu je potrebné uviesť niekoľko všeobecných informácií týkajúcich sa možnosti jednorazového daňového odpisu pohľadávok. Ak účtovná jednotka v beznádeji nad nedobytnosťou a v snahe vyčistiť saldokontá účtovne v minulosti pohľadávku odpísala a teraz sa napr. dozvie, že jej dlžník zomrel, nemôže už pohľadávku znovu zobrať do účtovníctva a daňovo jednorazovo odpísať. V zásade síce takto z účtovného hľadiska postupovať možno (napr. MD 311/ D 688) a dokonca s …

Príklady z judikatúry

• Pasivita dlžníka ako uznanie záväzku: Nevrátenie faktúr či nevyjadrenie sa k žalobe nemožno považovať za uznanie záväzku podľa § 323 ods. 2 OBZ.
• Čiastočná úhrada faktúry a uznanie záväzku: Zaplatenie ceny tovaru čiastočným zaplatením faktúry nemožno bez ďalšieho považovať za uznanie zvyšku záväzku a správnosti faktúr z hľadiska stanovenia ich splatnosti.

tags: #uznanie #zavazku #ciastocnou #uhradou #podmienky