
Problematika veku odchodu sudcov do dôchodku je na Slovensku dlhodobo diskutovanou témou. Aktuálna reforma súdnictva opätovne otvára otázku optimálneho vekového cenzu pre sudcov, pričom rôzne zainteresované strany prezentujú odlišné názory a argumenty. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, zohľadňujúc legislatívne návrhy, odborné stanoviská a možné dopady na fungovanie justície.
V súčasnosti platí, že prezident Slovenskej republiky môže odvolať sudcu, ak dovŕšil vek 65 rokov. Návrhy na odvolanie predkladá prezidentovi Súdna rada SR, ktorá však podľa kritikov rozhoduje "veľmi nepredvídateľne a netransparentne, v zásade zvyčajne na základe subjektívnych sympatií a antipatií."
Reforma súdnictva, ktorú schválila vláda, navrhuje odchod sudcov do dôchodku vo veku 65 rokov s možnosťou požiadať o predĺženie funkcie do 68 rokov. Ministerstvo spravodlivosti SR navrhuje pre sudcov všeobecných súdov vekový strop na 65 rokov a pre sudcov ústavných sudcov na 70 rokov. Tento návrh má za cieľ definitívne ukotviť vekový cenzus sudcov v ústavnom zákone.
Návrh ministerstva spravodlivosti vyvolal zmiešané reakcie. Šéf parlamentného ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák (OĽANO) poukázal na to, že programové vyhlásenie vlády hovorí o pevne stanovenej vekovej hranici 65 rokov, zatiaľ čo návrh ministerstva hovorí o "pohyblivej hranici". Vetrák navrhuje úpravu prechodného režimu na tri roky, počas ktorých by sudcovia mohli odísť do dôchodku v 65 rokoch s možnosťou predĺženia do 68 rokov, ale následne by sa mala zaviesť pevne stanovená hranica 65 rokov.
Iniciatíva Za otvorenú justíciu (ZOJ) považuje vekový strop 65 rokov za nízky, argumentujúc, že mnohí sudcovia v tomto veku sú schopní kvalitne súdiť. ZOJ navrhuje model, v ktorom by bol sudca vymenovaný do funkcie na doživotie, ale po dovŕšení veku 68 rokov by funkciu aktívne nevykonával, ale pôsobil by ako emeritný sudca v iných oblastiach súdnictva.
Prečítajte si tiež: Štátny príspevok na bývanie a refinancovanie
Mimovládna organizácia Via Iuris zdôrazňuje dôležitosť presného stanovenia veku odchodu sudcov do dôchodku, čo je prospešné pre sudcov aj pre súdy. Advokátka spolupracujúca s Via Iuris, Eva Kováčechová, sa nestotožňuje s vekovým stropom pre sudcov ústavného súdu, keďže tí sú volení len na 12-ročné funkčné obdobie bez možnosti opakovania mandátu.
Návrh predsedu Súdnej rady Jána Mazáka na odvolanie všetkých sudcov nad 65 rokov sa týka aj sudcu Michálika z problematického senátu 1T Najvyššieho súdu. Tento senát bol známy tým, že roky oslobodzoval aj zjavne vinných ľudí, čo vyvolávalo kritiku aj zo strany ostatných sudcov. Okrem Michálika navrhuje Mazák odvolať aj Viliama Dohňanského, ďalšieho kľúčového sudcu z tohto senátu.
Tento prípad poukazuje na to, že vekový cenzus môže byť nástrojom na očistu justície od sudcov, ktorí pochybili alebo stratili dôveru verejnosti. Na druhej strane, je dôležité, aby sa pri odvolávaní sudcov dodržiavali všetky zákonné postupy a aby sa nezneužíval vekový cenzus na politické účely.
Predseda Súdnej rady Ján Mazák pripúšťa, že hromadné odvolávanie sudcov môže spôsobiť napätie pri vybavovaní súdnych agend, najmä v civilnej agende. Najviac sa návrh dotkne sudcov pôsobiacich na Najvyššom súde, ktorých je spolu 16. Druhý súd v poradí, z ktorého má odísť najvyšší počet sudcov, je Krajský súd v Bratislave.
Je preto dôležité, aby sa na odchod sudcov do dôchodku súdy vopred pripravili a aby sa zabezpečil plynulý prechod agendy na nových sudcov. V opačnom prípade môže dôjsť k spomaleniu súdnych konaní a k zníženiu dôvery verejnosti v justíciu.
Prečítajte si tiež: Budúcnosť dôchodkového veku
Okrem zavedenia pevného vekového cenzu existujú aj alternatívne riešenia, ktoré by mohli prispieť k efektívnemu fungovaniu justície:
Prečítajte si tiež: Postup pri hlásení PN