
Dnes si pripomíname sté výročie vzniku Československa, udalosti, ktorá navždy spojila Čechov a Slovákov. Od vzniku prvej republiky prebehlo mnoho zmien, ktoré ovplyvnili životy ľudí vtedajšej doby. Jednou z oblastí, ktorá prešla výraznými zmenami, je aj dôchodkový systém a s ním súvisiaci vek odchodu do dôchodku, najmä u žien. Tento článok sa zameriava na vývoj veku odchodu do dôchodku žien v období komunizmu v Československu, pričom zohľadňuje historické, sociálne a politické kontexty.
Vznik Československej republiky v roku 1918 bol spojený s mnohými sociálnymi reformami. Už vtedy sa začali objavovať snahy o rovnoprávnosť žien, hoci spoločnosť si ešte plne neuvedomovala ich nenahraditeľnú úlohu v rodine a spoločnosti. Osemhodinová pracovná doba bola zavedená už 100 rokov, čo predstavovalo významný krok vpred v pracovných podmienkach. Predtým sa pracovalo oveľa dlhšie, a to 10 až 12 hodín denne.
Sociálne zákonodarstvo v Československu nadväzovalo na právne normy bývalej monarchie - na Slovensku na uhorské právne normy a v Česku na rakúske. Už vtedy sa objavovali myšlienky, že finančné prostriedky na sociálne opatrenia by mali plynúť z príjmov a majetku najbohatších vrstiev, čo poukazuje na princíp solidarity v spoločnosti, ktorý neskôr presadzovali aj komunisti.
Zákon o penzijnom poistení sa stal predmetom odbornej a verejnej diskusie v roku 1923, pričom parlament ho schválil až v nasledujúcom roku. Najskôr si poberali dôchodok štátni zamestnanci. Profesor Engliš bol presvedčený, že finančné prostriedky na sociálne opatrenia štátu plynuli v značnej miere z príjmov a majetku najbohatších vrstiev. Povinné náklady na starobné dôchodky, ktoré v prípade robotníkov vyplácala Ústredná sociálna poisťovňa, niesli spolovice poistenci a spolovice ich zamestnávatelia. Poistencov rozdelili podľa výšky miezd do desiatich tried a podľa toho stanovili odvody aj dávky. Zákon stanovil odchod do dôchodku na 65 rokov.
Po druhej svetovej vojne sa v obnovenom Československu rozhodla koaličná vláda prekonať rozdrobené sociálne poisťovníctvo. Vznikla jedna štátna Ústredná národná poisťovňa s pomerne širokou samosprávou. Penzijné poistenie sa rozšírilo na ďalšie skupiny obyvateľstva. Nárok na dôchodok vznikal po 20 rokoch poistenia, každý ďalší odpracovaný rok znamenal jeho zvýšenie o 0,4 %, ale horná hranica nesmela prekročiť 85 % priemernej mzdy.
Prečítajte si tiež: Štátny príspevok na bývanie a refinancovanie
Nové právne predpisy vytvorili tri kategórie zamestnancov, z ktorých prvé dve boli výrazne preferované (napríklad baníci v prvej a hutníci v druhej). To sa týkalo aj veku odchodu do starobného dôchodku. V podmienkach výstavby socializmu musel každý pracovať (či skôr byť zamestnaný), inak bol braný ako príživník. To niekoľkonásobne zvýšilo náklady na dôchodkový systém.
Zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení bol jedným z kľúčových právnych predpisov, ktorý upravoval dôchodkové zabezpečenie v Československu počas komunizmu. Tento zákon vychádzal zo socialistických zásad a zaručoval právo na zabezpečenie všetkým občanom. Výška dávok dôchodkového zabezpečenia sa určovala predovšetkým pracovnými zásluhami, ale zároveň sa sledovali aj sociálne hľadiská, ako napríklad zabezpečenie pozostalých pri strate živiteľa.
Podľa tohto zákona sa na dôchodkovom zabezpečení zúčastňovali pracovníci v pracovnom pomere, členovia výrobných družstiev, členovia jednotných roľníckych družstiev, vojaci z povolania, príslušníci Zboru národnej bezpečnosti a ďalšie skupiny obyvateľstva. Zákon definoval rôzne druhy dávok dôchodkového zabezpečenia, ako napríklad starobný dôchodok, invalidný dôchodok a dôchodok za výsluhu rokov.
Doba zamestnania sa hodnotila ako doba zamestnania v pracovnom pomere, doba pracovnej činnosti v pomere člena výrobného družstva a doba služby vojakov z povolania. Do doby zamestnania sa započítavali aj náhradné doby, ako napríklad doba služby v československých ozbrojených silách, doba odbojovej činnosti a doba, po ktorú sa žena starala o dieťa do troch rokov.
Zákon o sociálnom zabezpečení z roku 1975 zaraďoval zamestnania do troch pracovných kategórií podľa druhov vykonávaných prác. Toto zaradenie malo vplyv na výšku dôchodku a vek odchodu do dôchodku.
Prečítajte si tiež: Budúcnosť dôchodkového veku
Konkrétne údaje o veku odchodu do dôchodku žien za komunizmu v Československu, ako aj o prípadných zmenách v tomto veku, nie sú v poskytnutých informáciách priamo uvedené. Je však možné, že vek odchodu do dôchodku žien bol upravený v závislosti od počtu vychovaných detí alebo od zaradenia do pracovnej kategórie.
Po roku 1989 sa aj sociálna sféra musela prispôsobiť trhovému hospodárstvu. Prebehol návrat k penzijnému poisteniu a nasledovalo niekoľko reforiem dôchodkového systému. Vznikli jeho piliere - povinný, priebežný a dobrovoľný. Štátom garantovaný vek odchodu do dôchodku sa posunul na 64 rokov.
Krajniakov rezort od tohto roku umožnil skorší odchod do predčasnej penzie, firiem sa nepýtal. Odísť do predčasnej penzie po 40 odpracovaných rokoch a užívať si zaslúžené peniaze od štátu v starobe, je pre Slovákov novou alternatívou, ktorá platí od tohto roku. Štandardne do predčasnej penzie môžu naďalej odísť i tí ostatní, ktorým chýbajú do riadnej penzie najviac dva roky, majú za sebou 15 rokov dôchodkového poistenia a suma ich budúcej penzie musí dosiahnuť mesačne minimálne 375,10 eura. Dôchodková reforma, schválená koncom vlaňajška, definitívne zrušila dôchodkový strop na úrovni 64 rokov. Rast dôchodkového veku už nie je zastropovaný, ale opäť sa naviazal na strednú dĺžku života.
V súvislosti s komunistickou minulosťou sa objavujú rôzne kontroverzie a diskusie. Niektorí tvrdia, že komunizmus prišiel na základe víťazstva českých komunistov v máji 1946 v posledných slobodných demokratických voľbách. Iní zase poukazujú na to, že po roku 1989 sa aj sociálna sféra musela prispôsobiť trhovému hospodárstvu.
Prečítajte si tiež: Postup pri hlásení PN