
Vecné bremeno doživotného bývania je komplexný právny inštitút, ktorý má významné dôsledky pre vlastníkov nehnuteľností aj pre osoby, v prospech ktorých je vecné bremeno zriadené. Tento článok sa zameriava na podmienky zriadenia, trvania a zániku vecného bremena doživotného bývania, ako aj na práva a povinnosti s ním spojené.
Vecné bremeno doživotného bývania, ako jedna z foriem vecných bremien, je často využívané v súvislosti s dedičským konaním alebo pri darovaní nehnuteľností. Ide o právo, ktoré obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti v prospech inej osoby, ktorá má právo v tejto nehnuteľnosti bývať do konca svojho života. Toto právo je spojené s užívaním nehnuteľnosti a je právne záväzné.
Základná právna úprava vecných bremien je obsiahnutá v ustanoveniach § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka. Tieto ustanovenia definujú vecné bremeno ako obmedzenie vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného, pričom vlastník je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.
Právo doživotného užívania bytu je možné zriadiť na základe dohody o zriadení vecného bremena v súlade s ust. § 151n/ Obč.
Zmluva o zriadení vecného bremena je dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká adresovaním návrhu zmluvy druhej strane a jeho následnou bezvýhradnou akceptáciou. Pre vznik zmluvy je pritom irelevantné, ktorá strana podáva návrh a ktorá ho akceptuje. Podstatné je, že prijatie návrhu na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena neobsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, pretože inak sa považuje za odmietnutie návrhu a nový návrh.
Prečítajte si tiež: Príslušenstvo vecného bremena
Na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena sa vyžaduje vždy písomná forma zmluvy, inak by bola zmluva absolútne neplatná. Písomná forma zmluvy o zriadení vecného bremena sa vyžaduje preto, lebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniká vkladom do katastra nehnuteľností.
Zmluva o zriadení vecného bremena môže byť uzavretá ako samostatný právny úkon alebo ako súčasť zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, ku ktorej sa zriaďuje vecné bremeno. Jednou zmluvou môžu byť tiež zriadené viaceré vecné bremená.
Osoba, v prospech ktorej je vecné bremeno zriadené (oprávnený), má právo užívať nehnuteľnosť v rozsahu, ktorý je stanovený v zmluve alebo rozhodnutí, ktorým bolo vecné bremeno zriadené. Vlastník nehnuteľnosti (povinný) je povinný toto právo rešpektovať a zdržať sa akýchkoľvek zásahov, ktoré by výkon vecného bremena znemožnili alebo podstatne sťažili.
Ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, je povinný znášať aj primerané náklady na jej zachovanie a opravy. To znamená, že oprávnený z vecného bremena je povinný znášať nielen náklady na údržbu a opravu veci, ale aj povinnosť na údržbu veci a opravu veci zariadiť alebo vykonať.
V praxi to môže znamenať minimálne náklady, ktoré vyplývajú z ust. nar. vl. č. 87/1995 Zb.z., ktoré ustanovuje drobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním a náklady spojené s bežnou údržbou bytu, vrátane jeho prílohy.
Prečítajte si tiež: Vecné bremeno: Sprievodca
Otázka platenia poplatkov za energie a služby (odpad, elektrická energia, plyn a podobne) je často predmetom sporov. Záleží na tom, ako je táto otázka zmluvne doriešená, teda či zmluvný vzťah s dodávateľmi médií je uzatvorený s vlastníkom nehnuteľnosti alebo s oprávneným z vecného bremena. Ak je zmluva uzatvorená s oprávneným, je povinný uhrádzať tieto poplatky.
Vecné bremeno doživotného bývania zaniká najčastejšie smrťou oprávneného z vecného bremena. Okrem toho môže vecné bremeno zaniknúť aj dohodou medzi vlastníkom nehnuteľnosti a oprávneným z vecného bremena. V takom prípade musia uzatvoriť písomnú zmluvu o zrušení vecného bremena.
V zmysle § 151p Občianskeho zákonníka, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Zmena pomerov, ktorou vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, spočíva nielen v objektívnych okolnostiach, ale aj v osobných pomeroch účastníkov; za určitých okolností môže vzniknúť aj zmenou v správaní sa účastníkov.
Na to však, aby súd vecné bremeno zrušil by bolo potrebné disponovať dôkazmi preukazujúcimi, že na strane oprávneného z vecného bremena došlo k takej zmene správania, ktorá odôvodňuje zrušenie práva doživotného užívania nehnuteľnosti z dôvodu vzniku hrubého nepomeru medzi výhodou oprávneného a povinnosťou povinného.
Podľa § 109 Občianskeho zákonníka, ak sa osoba oprávnená z vecného bremena odsťahovala z nehnuteľnosti a nevykonávala vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania a bývania viac ako 10 rokov, potom je toto právo premlčané.
Prečítajte si tiež: Postup pri zápise vecného bremena
V praxi často dochádza k situáciám, kedy spolužitie vlastníka nehnuteľnosti a osoby oprávnenej z vecného bremena je problematické. Dôvodom môžu byť rôzne spory, napríklad ohľadom úhrady nákladov na údržbu, poplatkov za energie, alebo správania sa oprávneného z vecného bremena.
V prvom rade je vždy vhodné pokúsiť sa o dohodu. Ak dohoda nie je možná, je možné obrátiť sa na súd so žalobou na zrušenie vecného bremena, prípadne na ochranu vlastníckeho práva.
Riešením môže byť aj zabezpečenie náhradného bývania pre oprávneného z vecného bremena, napríklad v domove dôchodcov.
V praxi sa vyskytujú rôzne situácie, ktoré si vyžadujú individuálne posúdenie. Napríklad:
Predaj nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom je možný, vecné bremeno však viazne na nehnuteľnosti a prechádza na nového vlastníka zo zákona. Nový vlastník je povinný rešpektovať práva osoby oprávnenej z vecného bremena v rovnakom rozsahu ako pôvodný vlastník. Súhlas osoby oprávnenej z vecného bremena na predaj nehnuteľností nie je potrebný.
Osobné vecné bremeno by nemalo byť bezprostredne ovplyvnené konkurzným konaním, pretože sa nejedná o majetok, ktorý by sa predával na úhradu dlhov.
Vecné bremeno práva dožitia a užívania znamená, že osoba má právo bývať a užívať nehnuteľnosť po celý svoj život, a to bez ohľadu na to, kto je vlastníkom domu. Toto právo je obmedzené len na užívanie a bývanie, nie na povinnosť poskytovať osobnú starostlivosť alebo opateru. Pokiaľ v darovacej zmluve alebo v zmluve o zriadení vecného bremena nie je výslovne uvedené, že ste povinný poskytovať osobnú starostlivosť alebo opateru, Vaša povinnosť sa obmedzuje len na rešpektovanie práva užívať dom.
tags: #vecne #bremeno #dozivotneho #byvania #podmienky