Vedľajší účastník v trestnom konaní: Podmienky a aspekty

Účasť vedľajšieho účastníka v trestnom konaní je významným inštitútom, ktorý umožňuje tretím osobám so špecifickým právnym záujmom aktívne sa zapájať do súdneho procesu. Tento článok sa zameriava na podmienky a aspekty vedľajšej účasti v trestnom konaní, pričom vychádza z relevantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a platnej legislatívy.

Právny základ vedľajšej účasti

Inštitút vedľajšieho účastníctva je upravený v Občianskom súdnom poriadku (§ 93 OSP), ktorý stanovuje základné podmienky a pravidlá pre vstup a pôsobenie vedľajšieho účastníka v konaní. Civilný sporový poriadok sa dotýka súdnych konaní, kde strany v konaní väčšinou tvrdia opak, teda sú v „spore“.

Podmienky pre vstup vedľajšieho účastníka

Pre vstup vedľajšieho účastníka do konania musia byť splnené dve kumulatívne podmienky:

1. Vôľa tretej osoby vstúpiť do konania: Tretia osoba musí prejaviť záujem a vôľu zúčastniť sa na konaní ako vedľajší účastník. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu, alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu.
2. Právny záujem na výsledku konania: Tretia osoba musí preukázať právny záujem na výsledku konania, t.j. že výsledok konania môže mať priaznivý alebo nepriaznivý vplyv na jej právne postavenie. Právny záujem na výsledku konania ako podmienka možnosti vstupu do konania v pozícii vedľajšieho účastníka konania na strane niektorého z účastníkov konania nie je bližšie definovaný v Občianskom súdnom poriadku a zákonodarca ponechal na úvahe súdu výklad a aplikáciu uvedeného pojmu v individuálne určených prípadoch. Súd pritom musí rešpektovať podstatu, zmysel vedľajšieho účastníctva v kontexte s obsahom a rozsahom Ústavou garantovaného základného práva na súdnu ochranu definovaného v čl. 46 a nasl. Ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv.

Právny záujem na výsledku konania

Právny záujem je kľúčovým kritériom pre pripustenie vedľajšieho účastníka do konania. Takýto záujem má ten, právne postavenie ktorého bude rozhodnutím súdu priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené. Zákonodarca ponecháva na úvahe súdu, aby v každom individuálnom prípade posúdil, či je právny záujem preukázaný.

Príklady právneho záujmu

• V konaní o vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti má tretia osoba, ktorá podala podnet na vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného, právny záujem na výsledku konania vždy, ak jej právne postavenie bude výsledkom sporu ovplyvnené.
• Konateľ úpadcu ako štatutárny orgán úpadcu bol povinný v zmysle ust. § 74 ods. 2 ZKR poskytnúť správcovi konkurznej podstaty súčinnosť a zároveň v zmysle ust. § 75 ods. 4 a 5 ZKR oznámiť správcovi konkurznej podstaty dokumenty týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu, i listiny, ktoré môžu byť dôkazným prostriedkom pri zistení alebo zabezpečení majetku podliehajúceho konkurzu.

Procesný postup pri vstupe vedľajšieho účastníka

1. Návrh na vstup: Tretia osoba oznámi súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane niektorého z účastníkov.
2. Rozhodnutie súdu: O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 1, 3 O.s.p.). Súd sa zaoberá prípustnosťou vedľajšieho účastníctva len za predpokladu, že niektorí účastník namietne neprípustnosť takéhoto vstupu.
3. Stanovisko účastníkov: Súd oznámi účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník a vyzve ich, aby sa k tomuto vstupu vyjadrili. Samotné nesúhlasné stanovisko žalobcu nemôže byť dôvodom na ro.
4. Preukázanie právneho záujmu: Tretia osoba v podaní, ktorým oznámi svoj vstup do konania ako vedľajšieho účastníka, nie je povinná preukazovať svoj právny záujem na výsledku konania. Z toho dôvodu je potrebné, aby súd rozhodujúci o prípustnosti vedľajšieho účastníctva poskytol dostatočnú možnosť účastníkovi, ktorý namieta vstup tretej osoby do konania, uviesť svoje námietky proti takému procesnému postupu. Rovnako tak je potrebné tretej osobe poskytnúť dostatočný priestor na preukázanie svojho právneho záujmu na výsledku konania a tiež na to, aby mal možnosť sa vyjadriť k námietkam účastníka, ktorý nesúhlasí s jeho vstupom do konania.

Časový rámec pre vstup vedľajšieho účastníka

Vstup vedľajšieho účastníka do konania je možný od okamžiku jeho začatia, až do vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu. Ak vstúpi tretia osoba do konania počas plynutia lehoty na podanie odvolania, rozhoduje o prípustnosti jej vstupu, v prípade návrhu v zmysle § 93 ods. 2 veta druhá O.s.p.

Prečítajte si tiež: Vedľajší účastník konania v slovenskom práve

Práva a povinnosti vedľajšieho účastníka

Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, teda má v zásade právo podať odvolanie aj dovolanie. Táto procesná legitimácia na podanie odvolania a dovolania je však obmedzená účastníkom, na strane ktorého vystupuje. Oprávnenie podať odvolanie a dovolanie prináleží vedľajšiemu účastníkovi iba vtedy, ak toto oprávnenie má aj účastník, na stranu ktorého sa pripojil. V prípade, že tento účastník nemá procesnú legitimáciu na podanie odvolania a dovolania, nemôže ju mať ani vedľajší účastník. V opačnom prípade by sa aj vedľajšiemu účastníkovi priznalo viac procesných práv. Vedľajší účastník, ktorý má v konaní rovnaké práva ako účastník konania, pričom všetci účastníci v občianskom súdnom konaní majú rovnaké postavenie a musia mať rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv, má nesporne právo dať sa v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí, ktorým môže byť i advokát. Zo žiadneho zákonného ustanovenia pritom nevyplýva, že by takéto oprávnenie vedľajší účastník nemal mať.

Obmedzenia práv vedľajšieho účastníka

• Vedľajšie účastníctvo je vylúčené v konaniach o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.).
• V nesporovom konaní, resp. Z vyššie uvedeného vyplýva, že účinky vedľajšieho účastníctva v konaní vo veciach starostlivosti o maloletých nenastanú.

Špecifické situácie a judikáty

• Odvolanie vedľajšieho účastníka: Ak nejde o situáciu vyplývajúcu z § 201 veta druhá O. s. p., nesúhlas účastníka s odvolaním vedľajšieho účastníka vystupujúceho na jeho strane má za následok odmietnutie odvolania podaného vedľajším účastníkom okrem prípadu, ak konkrétne okolnosti výnimočne odôvodňujú iný postup, napr. ak by tento nesúhlas mohol byť hodnotený ako zneužitie práva na úkor iných, v konaní priamo nezúčastnených subjektov.
• Vedľajší účastník a ochrana spotrebiteľa: Skutočnosť, že sa právnické osoby, ktorých predmetom je ochrana práv podľa osobitného predpisu v súvislosti so svojím vstupom do konania z doručených rovnopisov návrhov na začatie konania oboznámia s podstatnými okolnosťami prípadov vrátane osobných údajov účastníkov konania, ktorých rozsah je stanovený § 79 ods. 1 OSP, nepredstavuje podľa ústavného súdu neospravedlniteľný zásah do základného práva na súkromie podľa čl. 19 ods. 2 a 3 ústavy, ale práve naopak, sleduje legitímny cieľ.

Vedľajšie účastníctvo a nové procesné kódexy

Od 1. júla 2016 nadobudli účinnosť tri nové procesné kódexy: Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok. Nové kódexy nahradili Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb.) a do súdnej praxe priniesli množstvo zmien. Do úpravy CSP ani do ostatných nových procesných kódexov sa síce predmetné ustanovenie nepremietlo, štát však ostáva stranou sporu pre časť konania, v ktorom sa mu priznávajú určité práva/ukladajú určité povinnosti. Subjekt, s ktorým súd do 30.06.2016 konal ako s vedľajším účastníkom konania, po 01.07.2016 viac v konaní ako vedľajší účastník konania vystupovať nemôže a jeho postavenie ako vedľajšieho účastníka konania k 30.06.2016 zaniklo. O jeho ďalšom postavení v konaní je nevyhnutné vždy rozhodnúť.

Prečítajte si tiež: Úloha vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní

Prečítajte si tiež: Civilný sporový poriadok a vedľajší účastník

tags: #vedlajsi #ucastnik #trestne #konanie #podmienky