
Inštitút vedľajšieho účastníctva v súdnom konaní umožňuje tretím osobám, ktoré majú právny záujem na výsledku sporu, aktívne sa zúčastňovať na konaní na strane jedného z účastníkov. Tento článok sa zameriava na definíciu vedľajšieho účastníka, jeho práva a postavenie v slovenskom právnom systéme, s dôrazom na Občiansky súdny poriadok (O. s. p.).
Vedľajší účastník je osoba, ktorá má právny záujem na výsledku sporu prebiehajúceho medzi inými stranami. Jeho právne postavenie môže byť výsledkom tohto sporu ovplyvnené. Právny záujem sa posudzuje podľa hmotného práva a je určený úvahou súdu na základe konkrétneho prípadu.
Právny záujem vedľajšieho účastníka musí byť reálny a preukázateľný. Musí existovať priamy vplyv výsledku sporu na jeho práva a povinnosti. Nie je postačujúce, aby mal vedľajší účastník len všeobecný záujem na spravodlivom rozhodnutí.
Vedľajší účastník môže vstúpiť do konania na výzvu účastníka konania alebo z vlastnej iniciatívy. Môže tak urobiť v ktoromkoľvek štádiu konania, až do jeho právoplatného skončenia, vrátane konania pred odvolacím súdom.
Súd je povinný oznámiť účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník, a vyzvať ich, aby sa k tomuto vstupu vyjadrili. Ak niektorý z účastníkov namieta neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka, súd sa touto námietkou zaoberá.
Prečítajte si tiež: Vedľajší účastník konania v slovenskom práve
Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, ku ktorému pristúpil, s výnimkou práva dispozície s predmetom konania. Môže predkladať dôkazy, navrhovať vykonanie dôkazov, vyjadrovať sa k priebehu konania a podávať opravné prostriedky.
Vedľajší účastník nemôže svojim konaním zmeniť zmysel inštitútu vedľajšieho účastníctva. Jeho činnosť je obmedzená na podporu strany, ku ktorej pristúpil, a nemôže zasahovať do jej dispozičných práv.
Vedľajší účastník má právo podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu, ak s ním nesúhlasí. Ak účastník, ku ktorému vedľajší účastník pristúpil, nepodal opravný prostriedok, môže tak urobiť vedľajší účastník.
V prípade platobného rozkazu má vedľajší účastník právo podať odpor proti platobnému rozkazu, ak ho nepodal odporca. Toto právo mu vyplýva z ustanovenia § 174 ods. 2 O. s. p.
V spore týkajúcom sa vlastníctva akcií spoločnosti T., a.s., Slovenská republika - MH SR navrhla svoje pristúpenie do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Svoj návrh odôvodnila tým, že je vlastníkom akcií, ktorých vlastníctvo si prisvojujú žalobcovia. Súd prvého stupňa návrh pripustil, pretože riešenie otázky, či sa žalobcovia vôbec stali akcionármi spoločnosti, sa priamo dotýka práv Slovenskej republiky - MH SR.
Prečítajte si tiež: Úloha vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní
V konaní o vrátenie daru - bytu, osoby, ktoré kúpili predmetný byt od obdarovaného, požiadali o vstup do konania ako vedľajší účastníci na strane žalovanej. Súd ich návrh zamietol, pretože ich postavenie by mohlo byť ovplyvnené výsledkom sporu len v prípade, ak by sa spor skončil v prospech žalobcov, a nie v prospech žalovanej.
V spotrebiteľských sporoch je dôležité zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. Ak súd zistí, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, nevydá platobný rozkaz. V týchto prípadoch môže byť vedľajší účastník aktívny pri ochrane práv spotrebiteľa.
V sporoch týkajúcich sa manželstva (§ 93 ods. 1 O. s. p.) môže byť vedľajším účastníkom napríklad osoba, ktorá má záujem na určení, či manželstvo existuje alebo neexistuje.
Ak ide o ochranu práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O. s. p.), môže sa vedľajším účastníkom stať osoba, ktorej práva sú dotknuté.
Prečítajte si tiež: Civilný sporový poriadok a vedľajší účastník