Komplexná starostlivosť o deti s viacnásobným postihnutím: Úloha a výzvy ústavnej starostlivosti

Deti s vážnym telesným, zmyslovým alebo mentálnym postihnutím, prípadne ich kombináciou, potrebujú intenzívnu pomoc a starostlivosť. Žijú medzi nami vo všetkých krajinách a spoločnostiach, a preto je dôležité, aby sme im preukázali porozumenie a podporu, aj keď o ňu priamo nežiadajú. Táto práca sa zameriava na úlohy zariadení ústavnej starostlivosti a ich úsilie o poskytovanie komplexnej starostlivosti deťom s postihnutím.

Definície a charakteristika postihnutí

Na úvod je nevyhnutné definovať základné pojmy a charakteristiky jednotlivých druhov postihnutí. Táto časť poskytuje teoretický základ pre hlbšie pochopenie problematiky.

Mentálne postihnutie

Mentálna retardácia, dnes častejšie označovaná ako mentálna dizabilita alebo intelektová dizabilita (podľa definície Americkej asociácie pre mentálnu dizabilitu - AAMD), predstavuje vývinové postihnutie, ktoré sa prejavuje zníženou úrovňou intelektových schopností a adaptívneho správania. Podľa definície AAMD charakterizuje ľudí s mentálnym postihnutím:

• Signifikantne (t.j. príznačné, význačné) podpriemerná celková inteligenčná schopnosť.
• Porucha adaptívneho správania a manifestácia počas vývinu.

Bajo a Vašek (1994) sa vo svojej knihe "Pedagogika mentálne postihnutých" venujú špecifickým pedagogickým prístupom k týmto deťom. Kvapilík a Černá (1990) zdôrazňujú dôležitosť zdravého spôsobu života pre osoby s mentálnym postihnutím. Pikálek (1994) sa zaoberá ústavnou sociálnou starostlivosťou pre ťažko mentálne postihnuté osoby.

Pri vyšetrení intelektových funkcií u ľudí s MP sa používajú tieto testy:

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na viacnásobné postihnutie

• Stanford-Binetová inteligenčná škála, IV. revízia: (verbálne uvažovanie, krátkodobá pamäť).
• Wechslerova inteligenčná škála, modifikácia PDW z roku 1996.
• Kaufmanova batéria pre deti od 2,5 roka do 12 rokov.

Identifikácia ľudí s MP:

• Často na seba upozornia zmeneným správaním, ktoré sa líši od zaužívaných noriem.
• Často je spojená s inou poruchou - ide o viacnásobné postihnutie - zmyslovou, alebo motorickou.

Aby sme posúdili človeka s mentálnou dizabilitou, nemôžeme definovať len jeho IQ, ale musíme pochopiť celú jeho osobnosť.

Telesné postihnutie

Telesné postihnutie zahŕňa širokú škálu obmedzení pohybového aparátu, ktoré môžu byť spôsobené rôznymi príčinami, ako sú vrodené vady, úrazy alebo choroby. Kollárová (1991) vo svojej knihe "Somatopédia pre učiteľov" popisuje špecifiká vzdelávania detí s telesným postihnutím.

Zmyslové postihnutie

Zmyslové postihnutie sa týka obmedzenia alebo straty funkcie jedného alebo viacerých zmyslov, najčastejšie zraku alebo sluchu.

Viacnásobné postihnutie

Viacnásobné postihnutie predstavuje kombináciu dvoch alebo viacerých postihnutí u jednej osoby. Vašek (1999) zdôrazňuje, že deti s viacnásobným postihnutím vyžadujú vysoko špecializovanú a komplexnú starostlivosť. Často je mentálne postihnutie spojené s inou poruchou - ide o viacnásobné postihnutie - zmyslovou, alebo motorickou.

Prečítajte si tiež: Definícia mentálneho a viacnásobného postihnutia

Ústavná starostlivosť o deti s postihnutím

Druhá kapitola sa zameriava na problematiku ústavnej starostlivosti, zariadenia ústavnej starostlivosti, legislatívu upravujúcu ich činnosť, výchovu a vzdelávanie detí s postihnutím v podmienkach ústavnej starostlivosti a riziká, ktoré so sebou prináša.

Zariadenia ústavnej starostlivosti

Zariadenia ústavnej starostlivosti zohrávajú kľúčovú úlohu v živote detí s postihnutím, ktoré nemôžu byť z rôznych dôvodov vychovávané v rodinnom prostredí. Tieto zariadenia poskytujú deťom komplexnú starostlivosť, vrátane ubytovania, stravy, zdravotnej starostlivosti, výchovy a vzdelávania. Matoušek (1999) sa vo svojej knihe "Ústavní péče" venuje rôznym aspektom ústavnej starostlivosti. Inštitucionalizované bývanie (napr. DSS) je jednou z foriem bývania pre osoby s postihnutím.

Legislatíva upravujúca činnosť zariadení ústavnej starostlivosti

Činnosť zariadení ústavnej starostlivosti je upravená legislatívou, ktorá stanovuje štandardy kvality poskytovaných služieb a zabezpečuje ochranu práv detí. Medzi relevantné právne predpisy patria Zákon č. 195/1998 Z. z., Zákon č. 279/1993 Z. z. a Zákon č. 29/1984 Z. z. o sústave základných a stredných škôl.

Výchova a vzdelávanie detí s postihnutím v ústavnej starostlivosti

Výchova a vzdelávanie detí s postihnutím v podmienkach ústavnej starostlivosti si vyžaduje špecifický prístup, ktorý zohľadňuje individuálne potreby a možnosti každého dieťaťa. Dôležitá je úzka spolupráca medzi pedagógmi, vychovávateľmi, psychológmi a ďalšími odborníkmi. Vašek a kol. (2001) sa vo svojej publikácii "Špeciálna pedagogika pre 3.

Integrácia detí v predškolskom veku je u nás takmer nemožná. Príčiny: šikanovanie zo strany zdravých detí, strach rodičov .Alternatívne formy vzdelávania môžu nahrádzať základné vzdelanie.

Prečítajte si tiež: Integrácia osôb s postihnutím

Riziká ústavnej starostlivosti

Ústavná starostlivosť, napriek všetkým snahám, so sebou prináša aj určité riziká. Medzi ne patrí napríklad riziko inštitucionalizácie, obmedzenie sociálnych kontaktov s prirodzeným prostredím a potenciálne negatívny vplyv na emocionálny vývoj dieťaťa. Preto je dôležité, aby zariadenia ústavnej starostlivosti aktívne pracovali na minimalizácii týchto rizík a zabezpečovali pre deti čo najviac podnetné a stimulujúce prostredie.

Denštitucionalizované bývanie a podporované bývanie sú alternatívou k ústavnej starostlivosti. Podporované bývanie delíme na 3 formy, podľa potreby dohľadu:

• Inkluzívne - ľudia sú pod 24 -hodinovým osobným dohľadom
• Čiastočne podporované - čiastočne osobný dohľad a čiastočne telefonický.
• Podporované - iba telefonický dohľad

Jedinec s MP, ŤZP má nárok na osobnú asistenciu. Ide o výpomoc v zmysle Občianského zákonníka.

Sociálny aspekt a práca

Sociálna práca zohráva kľúčovú úlohu v systéme ústavnej starostlivosti. Hroncová a Hudecová (2000) sa vo svojej publikácii venujú sociálnej práci a jej významu pre osoby so zdravotným postihnutím. Sociálni pracovníci pomáhajú deťom s postihnutím a ich rodinám pri riešení rôznych problémov, zabezpečujú prístup k potrebným službám a podporujú ich integráciu do spoločnosti.

V rámci celkovej poradenskej úlohy včasnej starostlivosti ponúka sociálna práca predovšetkým:

• A/ informácie o právnych ustanoveniach v prospech postihnutých, tieto sú pre laika neprehľadné
• B/ poradenstvo a organizátorskú pomoc, služby odbremeňujúce rodinu
• C/ pomoc pri prijímaní do stacionárnych zariadení

Spolupráca odborníkov pri príprave terapeutického plánu, tu má svoje zastúpenie sociálny pracovník. Formy terapie:

• Animoterapia (liečba za pomoci zvierat)
• Vojtova metóda
• Bobathových metóda
• Rečová terapia

Súčasťou komplexnej intervencie odborníkov by mala byť aj sociálna práca s cieľom podporovať rodiny radami.

Kvalita sociálnych služieb a spokojnosť so životom

Kvalita sociálnych služieb je pre život detí s postihnutím v ústavnej starostlivosti mimoriadne dôležitá. Krupa (2000) sa zaoberá kvalitou sociálnych služieb a jej meraním. Dôležité je, aby zariadenia ústavnej starostlivosti neustále pracovali na zvyšovaní kvality poskytovaných služieb a zabezpečovali pre deti čo najlepšie podmienky pre ich vývoj a rast.

Bartošová (v Humanita) píše o tom, že spokojnosť prináša spokojnosť. Aj pre deti s postihnutím je dôležité, aby boli spokojné so svojím životom. Zariadenia ústavnej starostlivosti by mali preto klásť dôraz na vytváranie podmienok pre ich spokojný a plnohodnotný život. Kozáková (v Humanita) sa venuje rôznym aspektom kvality života osôb so zdravotným postihnutím.

Rodina a dieťa s postihnutím

Hamarová a Holkovič (1987) sa vo svojej knihe "Rodina, spoločnosť, výchova" venujú problematike rodiny a jej vplyvu na výchovu dieťaťa. Prevendárová (1998) sa zameriava na rodinu s postihnutým dieťaťom a jej špecifické potreby. Matějček (1992) sa venuje psychológii chorých a zdravotne postihnutých detí. Je dôležité si uvedomiť, že rodina zohráva kľúčovú úlohu v živote dieťaťa s postihnutím, aj keď je dieťa v ústavnej starostlivosti.

Terminológia a pojmový aparát

Je dôležité používať správnu terminológiu pri komunikácii o problematike postihnutí. Kačala a Pisárčiková (1997) vo svojom "Krátkom slovníku slovenského jazyka" definujú základné pojmy. Vašek a kol. (1993) sa vo svojom "Špeciálnom pedagogickom terminologickom a výkladovom slovníku" venujú špecifickej terminológii špeciálnej pedagogiky. Definícia zdravotného postihnutia podľa Dohovoru OSN (2006): Medzi osoby so zdravotným postihnutím sú zahrnutí jedinci, ktorí majú dlhodobé fyzické, duševné, mentálne a zmyslové postihnutie, ktoré v interakcii s rôznymi prekážkami môže brániť ich plnému, účinnému zapojeniu sa do spoločnosti na rovnoprávnom základe s ostatnými občanmi.

Druhy zdravotného postihnutia - podľa etológie:

• Vrodené: vznikli v prenatálnom období, počas pôrodu a krátko po narodení. Príčiny sú rôzne, napr.
• Podľa veku:
  • v detskom veku
  • v dospelosti
  • vo vyššom veku

História starostlivosti o osoby s mentálnym postihnutím na Slovensku

I. Ústav pre slabomyseľných v Plešivci bol založený v roku 1898 a jeho zakladateľom bol Samuel BLUM. Po roku 1968 sa začali na Slovensku budovať Centrá včasnej starostlivosti - Detské centrum v Bratislave, Košiciach. Priekopníkom v starostlivosti o deti s MR bol prof. Karol Matulay.

tags: #viacnasobne #postihnutie #diplomova #praca