
Slovensko čelí významným výzvam v oblasti verejných financií, pričom udržateľnosť dôchodkového systému je jedným z kľúčových problémov. Starnutie populácie, nízka efektívnosť druhého piliera a nedostatočná informovanosť obyvateľstva o dôchodkových nárokoch sú faktory, ktoré si vyžadujú komplexné riešenia. Dôchodková reforma, ktorej implementácia sa dokončila do 31. marca 2023, predstavuje dôležitý krok k zlepšeniu dlhodobej fiškálnej udržateľnosti.
Slovenské verejné financie sú ohrozené vysokým rizikom udržateľnosti, a to ako v strednodobom, tak aj v dlhodobom horizonte. Jedným z hlavných dôvodov je starnutie populácie. Predpokladá sa, že index ekonomickej závislosti poproduktívnej zložky, ktorý porovnáva podiel starších ľudí s podielom obyvateľstva v produktívnom veku, sa do roku 2060 takmer strojnásobí. Existujúce stropy na vek odchodu do dôchodku ešte viac prehlbujú negatívny vplyv na dlhodobú fiškálnu udržateľnosť.
Dôchodkovou reformou sa má zlepšiť dlhodobá fiškálna udržateľnosť dôchodkového systému. Kľúčové zmeny zahŕňajú prepojenie veku odchodu do dôchodku so strednou dĺžkou života a zrušenie stropov na vek odchodu do dôchodku. Reforma tiež zabezpečuje nárok na poistno-matematickú neutrálnu dávku po minimálnom počte odpracovaných rokov.
Právna úprava, ktorou sa ustanovuje naviazanie dôchodkového veku na strednú dĺžku života, nadobudla účinnosť 1. januára 2023. To znamená, že od ročníka narodenia 1967 sa opätovne naviaže zvyšovanie dôchodkového veku na strednú dĺžku života. Zároveň sa ustanovuje, aby ženám, ktoré vychovali dieťa, bol aj naďalej dôchodkový vek znížený o 6 mesiacov za každé vychované dieťa, maximálne však o 18 mesiacov (platí pre ženy, ktoré vychovali tri a viac detí).
V záujme predvídateľnosti a zapamätateľnosti dôchodkového veku sa bude všeobecný dôchodkový vek ustanovovať všeobecne záväzným právnym predpisom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na 6 rokov vopred. Prvýkrát sa tak stane v roku 2025 a ustanoví sa dôchodkový vek pre poistencov narodených v roku 1967.
Prečítajte si tiež: Tripartita a konsolidácia: Sociálny dialóg
Právna úprava, na základe ktorej má poistenec, ktorý získa 40 odpracovaných rokov, nárok na predčasný starobný dôchodok, nadobudla účinnosť 1. januára 2023. Jej cieľom je garantovať poistencom, ktorí väčšinu svojho života vykonávali zárobkovú činnosť a získali potrebný počet odpracovaných rokov, nárok na predčasný starobný dôchodok po 40 odpracovaných rokoch. Do odpracovaných rokov sa započítavajú aj obdobia, počas ktorých poistenec objektívne nemohol vykonávať zárobkovú činnosť (napr. obdobia vojenskej služby, starostlivosti o deti).
Suma predčasného starobného dôchodku za 40 odpracovaných rokov je krátená o 0,3 % za každých začatých 30 dní poberania predčasného starobného dôchodku pred dovŕšením dôchodkového veku.
Okrem zmien v prvom pilieri sa reforma zameriava aj na zefektívnenie druhého piliera dôchodkového systému. Zavedie sa nová predvolená stratégia sporenia založená na životnom cykle, ktorá bude menej investovať do dlhopisov s nízkym výnosom a bude ponúkať možnosť vystúpenia s cieľom zvýšiť efektívnosť úspor v druhom pilieri. Zvýši sa aj transparentnosť pravidelným informovaním ľudí o ich očakávaných dôchodkoch.
Zákonom č. 399/2022 Z. z. z 8. novembra 2022, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení od 1. mája 2023, sa v záujme maximálneho zefektívnenia II. piliera zaviedla tzv. predvolená investičná stratégia.
Majetok sporiteľa v predvolenej investičnej stratégii bude v prvej fáze sporenia alokovaný výlučne v indexovom negarantovanom dôchodkovom fonde, ktorý síce je rizikovejší, ale má potenciál priniesť sporiteľovi v dlhodobom horizonte vyšší očakávaný výnos. V určenom veku sa začne časť majetku sporiteľa postupne presúvať do menej rizikového dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu, každý kalendárny rok 4 percentuálne body.
Prečítajte si tiež: Zmeny v legislatíve ohľadom príspevku
Sporiteľmi v predvolenej investičnej stratégii budú automaticky všetci noví sporitelia ako aj existujúci sporitelia, ktorí v závislosti od kategórie, do ktorej patria, vyjadria svoj nesúhlas resp. súhlas s postupným presunom majetku do predvolenej investičnej stratégie. Tento presun vykoná dôchodková správcovská spoločnosť od júla 2023 do konca roka 2025 v súlade s harmonogramom presunu, ktorý zverejní na svojom webovom sídle. Predvolená investičná stratégia nie je povinná, sporiteľ má možnosť sa z nej vyviazať.
Dôchodkový systém je neustále predmetom politických diskusií. Predseda KDH Milan Majerský je presvedčený, že zmeny sa mali udiať už dávno a premiér by mal konať bezodkladne. Na druhej strane, Raši argumentuje stabilitou vlády a pripravenosťou na hlasovanie o návrhoch.
Diskusie sa vedú aj o 13. dôchodku a možnostiach jeho adresnejšieho zamerania. Rovnako sa diskutuje o potrebe efektívnejšieho čerpania eurofondov na podporu regionálneho rozvoja.
Prečítajte si tiež: Vláda schválila príspevok
tags: #vlada #dochodkovy #system #Slovensko