
Vlastníctvo majetku je základným kameňom spoločnosti, ktorý ovplyvňuje nielen ekonomické vzťahy, ale aj sociálne a právne interakcie. Tento článok sa zameriava na definovanie vlastníctva majetku, jeho rôzne aspekty a právnu úpravu na Slovensku, pričom sa opiera o rozsiahle informácie a relevantné právne predpisy.
Pojem vlastníctva majetku je úzko spojený s právom vlastniť veci. Z právneho hľadiska to znamená, že vlastník má právo vec držať, užívať, požívať jej plody a disponovať s ňou. Vlastník môže vec predať, požičať alebo aj zničiť. Každý vlastník má však priznané právo na ochranu proti neoprávnenému zásahu do jeho vlastníckeho práva.
Vlastnícke právo je garantované ústavou pre všetkých vlastníkov s rovnakým obsahom a ochranou. Ústava zároveň aj vymedzuje štyri základné podmienky, za ktorých je možné vlastníctvo obmedziť aj proti vôli vlastníka:
Vyvlastňovacie konanie uskutočňuje príslušný okresný úrad v sídle kraja, v územnom obvode ktorého sa nachádza vyvlastňovaná nehnuteľnosť. Odvolacím orgánom je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Konanie sa začína na návrh subjektu - vyvlastniteľa, ktorý bude vyvlastňovanú nehnuteľnosť využívať pre účely, pre ktoré sa vyvlastňuje. Môže to byť štátny orgán, fyzická osoba alebo právnická osoba.
V praxi sa táto podmienka realizuje zvyčajne tak, že vlastníkovi zašle navrhovateľ návrh kúpnej zmluvy. Ak vlastník na ponuku neodpovie, alebo ak ju odmietne, predpokladá sa, že podmienka je splnená a môže začať vyvlastňovacie konanie. Vzhľadom na zákonné znenie je však takýto „dôkaz“ skôr formalitou - navrhovateľ totiž preukazuje doručenkou, že vyvlastňovanému zaslal písomnú výzvu na kúpu predmetnej nehnuteľnosti či na zriadenie práva vecného bremena aj s uvedením navrhovanej odplaty a s upozornením, že ak vyvlastňovaný do 90 dní odo dňa doručenia neodpovie, bude sa predpokladať, že dohodu odmietol. Takáto podmienka však neprispieva k tomu, aby navrhovateľ skutočne vyvinul úsilie na odkúpenie nehnuteľnosti od vlastníka, a teda aby sa reálne pokúsil uzavrieť dohodu.
Prečítajte si tiež: Premena ornej pôdy na Slovensku
Podľa stavebného zákona (§ 109) vyvlastnením nezanikajú práva užívať byty a nebytové priestory, preto podľa niektorých interpretácií nie sú nájomcovia účastníkom vyvlastňovacieho konania. Domnievame sa, že takáto interpretácia nie je správna. Je pravdou, že právo užívať byt/nebytový priestor vyvlastnením priamo nezaniká. To však neznamená, že nájomcove práva zostanú nedotknuté - jedným z dôvodov výpovede nájmu bytu je totiž skutočnosť, že „je potrebné z dôvodu verejného záujmu s bytom alebo s domom naložiť tak, že byt nemožno užívať“ (§ 711 ods. 1 písm. e) Občianskeho zákonníka). Znamená to, že nájomca bytu práve z dôvodu vyvlastnenia bytového domu môže dostať (resp. dostane) výpoveď z nájmu bytu. Jeho užívacie práva sú teda priamo dotknuté (keďže vyvlastňovacie konanie bezprostredne ovplyvní dĺžku (a existenciu) nájmu bytu.
Vyvlastňovací orgán nariadi vždy ústne pojednávanie o návrhu. Námietky proti vyvlastneniu musia účastníci vyvlastňovacieho konania, ako aj zúčastnené osoby uplatniť najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskôr, na námietky, ktoré sa v územnom konaní zamietli alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní, sa neprihliada.
Vyvlastňovací orgán skúma najmä:
Rozhodnutie o vyvlastnení obsahuje najmä:
V decembri 2007 začal platiť zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, ktorého účelom bolo urýchliť výstavbu konkrétnych úsekov diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Tento zákon zjednodušuje konania, skracuje lehoty a predovšetkým - umožňoval začať stavať cesty a diaľnice na pozemkoch, ktoré ešte neboli vyvlastnené a boli vo vlastníctve pôvodných vlastníkov.
Prečítajte si tiež: Sprievodca prevodom vlastníctva bytu
Naďalej však platia niektoré osobitné ustanovenia regulujúce vyvlastňovanie v prípade výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Predovšetkým, dňom právoplatnosti územného rozhodnutia (rozhodnutia o umiestnení stavby diaľnice / cesty) vzniká zo zákona predkupné právo štátu na pozemok, na ktorom sa má uskutočniť stavba diaľnice / cesty. Znamená to, že takýto pozemok nemôže jeho vlastník predať inej osobe ako štátu. Toto predkupné právo sa zapíše aj do katastra nehnuteľností.
Občianske právo je odvetvie súkromného práva, ktoré rieši vzťahy medzi troma subjektmi: fyzickou osobou, právnickou osobou a štátom. Upravuje majetkové vzťahy a zakladá sa na princípe rovnosti subjektov a na princípe dobrovoľnosti. Vzťahy v predmete občianskeho práva majú charakter osobný a majetkový.
Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva.
Zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne.
Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou.
Prečítajte si tiež: Nehnuteľnosti v Severnom Macedónsku: Právny rámec
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať.
Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť.
Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb.
Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla.
Ten, kto nájde stratenú vec, je povinný ju vydať vlastníkovi. Ak vlastník nie je známy, je nálezca povinný odovzdať ju príslušnému štátnemu orgánu.
Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe. Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd.
Trestné činy proti majetku sú definované v Trestnom zákone. Podľa JUDr. Ondreja Prikryla PhD., tieto činy sú charakterizované nenásilným spôsobom útočenia voči cudziemu majetku. Zákon rozlišuje rôzne formy týchto činov, ako napríklad krádež, podvod a poškodzovanie cudzej veci.
Kvalifikovaná skutková podstata trestného činu je závažnejší spôsob konania, ktorý je uvedený v ustanovení § 138 Trestného zákona. Tento paragraf definuje rôzne závažné spôsoby konania, ako napríklad páchanie trestného činu so zbraňou, vlámaním alebo využitím tiesne iného.
Aplikácia ustanovenia § 138 Trestného zákona je predmetom právnych diskusií. Niektorí právni experti zastávajú názor, že toto ustanovenie by sa malo aplikovať len na trestné činy, ktoré priamo útočia na vec, zatiaľ čo iní tvrdia, že je možné ho aplikovať aj na trestné činy, ako je podvod, kde je majetok poškodený nepriamo.
Pri trestnom čine podvodu je dôležité určiť, kto je poškodenou osobou. V prípade, že je majetok v spoluvlastníctve, je potrebné určiť, kto je vlastníkom poškodeného majetku. Oklamaná osoba nemusí byť totožná s poškodenou osobou.
tags: #vlastníctvo #majetku #podľa #hlavy #definícia