
Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku vlastníctva a nájmu poľnohospodárskej pôdy na Slovensku, s ohľadom na platnú legislatívu a jej dopady na vlastníkov a nájomcov. Zameriame sa na práva a povinnosti oboch strán, aktuálne trendy a zmeny v legislatíve, ako aj praktické rady a postupy.
Slovensko sa vyznačuje rozdrobeným vlastníctvom poľnohospodárskej pôdy. Tento stav je dôsledkom historických udalostí, nedostatočného uskutočňovania pozemkových úprav (komasácií) a súčasnej právnej úpravy dedenia, ktorá často nezohľadňuje špecifiká poľnohospodárskej pôdy. Navyše, nedostatočný zákaz drobenia vlastníckeho práva k pozemkom tento problém prehlbuje. Poľnohospodársky pôdny fond tvorí takmer 2,4 milióna hektárov pozemkov.
Právna úprava nájomných vzťahov k poľnohospodárskym pozemkom prešla viacerými zmenami. Pôvodne bola obsiahnutá v nariadení vlády SR č. 208/1994 Z. z. Následne, s účinnosťou od 1. januára 2004, zákonodarca rozhodol, že tento osobitný druh nájmu upraví v osobitnom zákone, pričom podporne sa na vzťahy, ktoré osobitný zákon neupraví, bude vzťahovať Občiansky zákonník ako základný predpis súkromného práva.
Kľúčovým právnym predpisom je zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon upravuje:
Je dôležité poznamenať, že štvrtá časť zákona, týkajúca sa nájmu lesných pozemkov, bola novelou vypustená a túto problematiku upravuje zákon č. 326/2005 Z. z.
Prečítajte si tiež: Premena ornej pôdy na Slovensku
Právny inštitút „obvyklá výška nájomného“ bol zavedený do právneho poriadku s účinnosťou od 1. mája 2018. Ide o údaj o výške nájomného za 1 ha poľnohospodárskej pôdy, ktorý každoročne k 30. júnu za predchádzajúci rok zverejňuje príslušný okresný úrad pre každé katastrálne územie. Tento údaj sa zisťuje z evidencie dohodnutého a zaplateného nájomného.
Podľa platnej právnej úpravy je nájomca povinný viesť a uchovávať evidenciu o dohodnutom a zaplatenom nájomnom za pozemky podľa katastrálnych území k 31. decembru a údaje a informácie z tejto evidencie poskytnúť okresnému úradu každoročne do 31. januára nasledujúceho roku. Okresný úrad pri stanovení obvyklej výšky nájomného prioritne vychádza z údajov poskytnutých nájomcami za predchádzajúci kalendárny rok a katastrálne územie.
Obvyklá výška nájomného bola určená na základe ustanovení § 1 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z. z. postupom podľa § 5 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 172/2018 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe a rozsahu vedenia a poskytovania evidencií a stanovenia obvyklej výšky nájomného v znení vyhlášky č. 113/2019 Z. z.
Ak prenajímate pôdu, nemusíte sa báť, že pôjdete pod cenu. Všetky nové návrhy zmlúv tak už musia obsahovať cenu, ktorá je minimálne na úrovni obvyklej výšky nájomného platnej pre dané územie. Ak nájomca navrhne cenu nižšiu než obvyklú, vlastník ju môže odmietnuť. Každá osoba musí poskytovať okresnému úradu sumárne údaje z evidencie nájomného za kalendárny rok, a to buď v tabuľkovej forme, v listinnej alebo elektronickej podobe za každé katastrálne územie na formulári.
Užívanie pozemkov rieši ustanovenie § 14 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov: „Právo užívať pozemok na základe zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku má ten nájomca, ktorý má uzatvorené zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku s vlastníkmi, ktorí majú v súčte väčšinový spoluvlastnícky podiel.“
Prečítajte si tiež: Sprievodca prevodom vlastníctva bytu
Slovenský pozemkový fond prenajíma nehnuteľnosti na poľnohospodárske účely podľa zákona č. 504/2003 Z. z. a nariadenia vlády SR č. 238/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností Slovenským pozemkovým fondom v znení neskorších predpisov, a na iné ako poľnohospodárske účely podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Žiadateľ o prenájom podľa osobitného predpisu je žiadateľ o prenájom podľa ustanovení § 2a) alebo 2b) nariadenia vlády SR č. 238/2010 Z. z.
Aby žiadateľ o prenájom podľa osobitného predpisu mohol mať v katastrálnom území, kde žiada o prenájom pozemkov od SPF, prednostné právo, musí v požadovanom katastrálnom území mať vlastné pozemky alebo mať prenajaté pozemky od známych vlastníkov.
Pri pozemkoch, ktoré nie sú v správe SPF a nie je možné dohľadať dedičov, je potrebné požiadať o zapísanie správy k pozemkom. Pokiaľ chce obec pri týchto pozemkoch požiadať o zápis správy na kataster v prospech SPF, potrebné je zaslať písomnú žiadosť na SPF.
Žiadosť a doklady je možné zaslať na centrálnu podateľňu SPF alebo elektronicky cez slovensko.sk. Keď bude zapísaná správa na LV, je možné uvedený pozemok prenajať obci alebo inému záujemcovi. Prenajímatelia sú následne povinní za tieto pozemky platiť dane a riadne ich udržiavať na účel, na aký boli prenajaté.
Prečítajte si tiež: Nehnuteľnosti v Severnom Macedónsku: Právny rámec
SPF k posúdeniu splnenia podmienok na prenájom budúceho nájomcu podľa ustanovení § 2 nariadenia vlády SR č. 238/2010 Z. z. požaduje od žiadateľov o prenájom pred uzatvorením nájomnej zmluvy okrem iných dokladov aj:
Podľa ustanovenia § 2 ods. 4 nariadenia vlády SR č. 238/2010 Z. z., ak je nájomná zmluva uzatváraná s nájomcom - právnickou osobou alebo súkromne hospodáriacim roľníkom (fyzická osoba -podnikateľ) , uzatvára sa podľa druhej časti zákona č. 504/2003 Z. z. Ak je nájomná zmluva uzatváraná s nájomcom - fyzickou osobou nepodnikateľom na drobnú pestovateľskú a chovateľskú činnosť, uzatvára sa podľa prvej časti zákona č. 504/2003 Z. z.
Novela zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov stanovila pre nájomcov povinnosť viesť a uchovávať evidenciu o dohodnutom a zaplatenom nájomnom za pozemky podľa katastrálnych území, a to vždy k 31. decembru. Údaje a informácie sú povinní odovzdať okresnému úradu do 31. januára.
Novela zavádza nový právny inštitút, ktorý by sa dal nazvať aj „vydržanie užívacieho práva”. Podstata spočíva v princípe, že ak niekto neoprávnene užíva poľnohospodársky pozemok a nikto ho pritom 5 rokov neruší, tak mu vznikne oprávnenie takýto pozemok užívať. Na rozdiel od vydržania vlastníctva sa nevyžaduje dobromyseľnosť. Zákon teda odmeňuje oprávnením užívať pozemok aj takých užívateľov, ktorí ho užívajú úmyselne bez nájomnej zmluvy a ani sa nájomnú zmluvu s vlastníkom nepokúsili uzavrieť a to aj keď vedia, kto je vlastník a poznajú jeho adresu. Vznik takéhoto oprávnenia užívateľa sa vlastníkovi žiadnym spôsobom neoznamuje.
Pod nerušeným 5-ročným užívaním sa rozumie také užívanie pozemku, keď vlastník (alebo iná oprávnená osoba - napr. nájomca) užívanie nenamietol, nevyzval na vrátenie pozemku ani nenavrhol uzavrieť nájomnú zmluvu.
Legalizácia užívania, resp. získanie oprávnenia užívateľa podľa tohto zákona nezanedbateľne zhoršuje postavenie vlastníka pozemku. Pri neoprávnenom užívaní má vlastník nárok požadovať od užívateľa pozemku náhradu vo forme bezdôvodného obohatenia. V momente získania oprávnenia užívať pozemok už ďalej nie je možné si nárokovať bezdôvodné obohatenie, keďže vyžaduje užívanie bez právneho titulu, čo už nie je pravda. Schválený zákon nepriznáva vlastníkovi žiadnu náhradu.
Je potrebné povedať, že štát má ústavnú povinnosť chrániť produkčný potenciál poľnohospodárskej pôdy. V praxi je problém, že o nezanedbateľnú výmeru pôdy nejavia jej vlastníci reálny záujem. Neužívajú ju, ani nemajú záujem s nikým uzavrieť nájomnú zmluvu. Takáto pôda je potom buď neužívaná (a znehodnocuje sa) alebo ju niekto užíva bez právneho titulu.
Pri predaji poľnohospodárskej pôdy je potrebné myslieť na zákaz drobenia pozemkov, platný od 1. 9. 2022, podľa ktorého platí, že minimálna výmera poľnohospodárskeho pozemku v extravilánie je 3000 m2, pri lesnom pozemku v extraviláne je to 5000 m2.
Pri predaji poľnohospodárskej pôdy sa postupuje podobne ako pri predaji iných pozemkov. To znamená, že je potrebné písomne uzavrieť kúpnu zmluvu, notársky overiť podpis predávajúceho a v kúpno-predajnej zmluve riadne označiť účastníkov zmluvy menom, priezviskom (aj rodným), dátumom narodenia, rodným číslom aj miestom trvalého pobytu. Pri riadnej špecifikácii predmetu predaja - poľnohospodárskej pôdy - je potrebné označiť nehnuteľnosť podľa katastrálneho územia, pôdneho registra (C alebo E), identifikovať druh pozemku a jeho parcelné číslo a výmeru.
Od štátu je možné kúpiť pozemok na výstavbu aj ťažbu, pričom sa pri kúpe riadi zákonom o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde aj pozemkových spoločenstvách. Je tu potrebné právoplatné rozhodnutie orgánu štátnej správy. Od štátu možno kúpiť pozemky aj za účelom usporiadania vlastníctva k pozemkom a utvárania vhodných pozemkoprávnych pomerov na hospodárenie na pôde.
V prípade, že nájomca neuhradil dohodnuté nájomné, je vhodné postupovať nasledovne:
Ak sa časť prenajatého pozemku stala stavebnou parcelou, je možné nájomnú zmluvu ukončiť predčasne, ak to umožňuje samotná zmluva. Je potrebné doručiť písomné odstúpenie (resp. výpoveď) do 31.08. kalendárneho roka. Následne nájom končí k 01.09. nasledujúceho roka, prípadne po zbere úrody, ak by to bolo neskôr. K výpovedi je vhodné doložiť aj relevantné dokumenty (územný plán, územnoplánovacia informácia, rozhodnutie mesta), ktoré zmenu účelu preukazujú.
tags: #vlastnictvo #najom #pody #legislativa #Slovensko