
Voľby predsedu Jednoty dôchodcov na Slovensku (JDS) sú dôležitou udalosťou pre slovenských seniorov, keďže JDS zastupuje ich záujmy a snaží sa zlepšovať ich životnú úroveň. Pred septembrovými parlamentnými voľbami a v kontexte narastajúceho generačného rozdeľovania spoločnosti apeloval predseda JDS Michal Kotian na premiéra Ľudovíta Ódora, aby deklaroval záujem aj o účasť seniorov vo voľbách. Kotian v otvorenom liste vyjadril očakávanie, že premiér prejaví rešpekt k dôležitosti hlasov starších občanov.
Seniori sú významnou skupinou voličov na Slovensku a ich účasť vo voľbách je kľúčová pre ovplyvnenie politického smerovania krajiny. Bývalý prezident Ivan Gašparovič a ďalšie osobnosti vyzvali seniorov na účasť v predčasných parlamentných voľbách. Zdôvodnili to pocitom, že slovenskí seniori sa pred voľbami dostávajú na okraj spoločnosti a nesúhlasia s tým, že by nemali rozhodovať o smerovaní Slovenska. Jednota dôchodcov Slovenska (JDS) vyzýva seniorov, aby sa zúčastnili na predčasných parlamentných voľbách a pripája sa tak k výzve seniorských osobností.
V predčasných parlamentných voľbách bol zaznamenaný mimoriadne vysoký záujem o voľby v zariadeniach sociálnych služieb. Predsedovia okrskových komisií v Nitre sa zhodli, že účasť klientov v jednotlivých zariadeniach bola mimoriadna aj napriek tomu, že nitrianski seniori patria k najdisciplinovanejším voličom. Obyvatelia a klienti Domu tretieho veku na Polereckého ulici v bratislavskej Petržalke sa zhodujú, že každé voľby sú dôležité a tie parlamentné sú dôležité pre budúcnosť a rozvoj krajiny. Nejsť voliť je podľa nich ľahostajné.
Aj seniori z Domova sociálnych služieb (DSS) a zariadenia pre seniorov v Senici prejavili záujem o účasť v prezidentských voľbách. Využili možnosť hlasovať do prenosnej urny, ďalší odišli odovzdať svoj hlas v neďalekej volebnej miestnosti na základnej škole. Svoje právo voliť sa v prezidentských voľbách rozhodli opäť využiť aj desiatky klientov Domu tretieho veku na Polereckého ulici v bratislavskej Petržalke. Hovoria, že je to ich občianska povinnosť a mnohí z nich nevynechali doteraz žiadne voľby.
Koaličný Hlas navrhuje, aby sa zaviedlo päťročné funkčné obdobie pre starostov, primátorov i predsedov samosprávnych krajov, ale až od ďalšieho volebného obdobia. Takýto návrh by mohol získať aj podporu opozície, keďže na zmenu je potrebná ústavná väčšina. Meniť systém teraz nemá podľa neho „racio“, keďže funkcionári v samosprávach boli zvolení na štyri roky.
Prečítajte si tiež: Štátny príspevok a politické strany po voľbách
Predseda Hlasu a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok uviedol, že prvý, kto otvoril tému päťročného volebného obdobia, boli oni v strane Hlas, pričom takáto požiadavka prišla už dávnejšie z terénu. Raši doplnil, že na to, aby zvýšili volebné obdobie na päť rokov, potrebujú súhlas aj mandát od tých, ktorých sa to týka, teda miest, obcí a krajov. Upozornil tiež, že v súčasnosti nemá návrh podporu, keďže opozícia ho odmietla. Potrebná je podľa neho i právna istota, že zmeny nebudú napadnuteľné, keďže občania zvolili starostov či šéfov krajov na štyri roky. Akákoľvek debata alebo výstrel, že poďme na päť- alebo šesťročné obdobie už teraz, nemá racio, pretože na to nie sú čísla, poslanci ani súhlas tých, ktorých sa to týka.
Hlas navrhuje, aby sa päťročné volebné obdobie po diskusii so samosprávami zaviedlo od budúceho volebného obdobia. Vtedy bude istota, že to urobia správne a získajú aj podporu z opozičných strán, pretože potrebujú ústavný zákon. Plány hospodárskeho a sociálneho rozvoja miest a obcí sú spravidla päťročné, takisto aj rady škôl majú päťročný mandát. Päť rokov má význam, ale treba do toho ísť vtedy, keď na to bude politická vôľa, ktorú potrebujú z hľadiska Ústavy SR, a vtedy, aby neurobili niečo, čo môže v konečnom dôsledku celý tento proces z hľadiska právnej istoty spochybniť.
S myšlienkou presunu komunálnych a krajských volieb o rok prišiel cez víkend premiér Robert Fico (Smer) na sneme Smeru. Chcel by ich presunúť na rok 2027 po parlamentných voľbách. Zástupcovia samospráv premiérov návrh zatiaľ nepodporujú.
Na nadchádzajúcej parlamentnej schôdzi považuje Hlas za prioritu schválenie štátneho rozpočtu. Podľa šéfa strany a ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) to bude znamenať odvrátenie bankrotu a tzv. gréckej cesty. Hlas zároveň považuje za dôležitú reformu školských zákonov, ako aj odstránenie diskriminácie matiek pri vypočítavaní dôchodku. Minister práce Erik Tomáš vyhlásil, že po novom už žiadna matka nebude diskriminovaná tým, že pre výchovu dieťaťa bude mať nižší dôchodok.
Raši zároveň upozornil na novelu zákona o meste Košice, ktorá má vytvoriť predpoklad na zníženie počtu mestských častí v Košiciach. Navrhovať bude aj úpravu v rokovacom poriadku parlamentu. Ak bude niekto sústavne porušovať rokovací poriadok a bude robiť v parlamente chaos alebo kabaret, navrhne, aby za každý deň, za každé vyjadrenia, ktoré budú narúšať poriadok, dostal pokutu vo výške jedného platu. Hlas zároveň nemení svoje stanovisko k postoju voči zákonu o tzv. covidových amnestiách a podporuje prezidenta Petra Pellegriniho v jeho námietke. Tento vetovaný zákon je podľa Rašiho zaradený v druhej polovici schôdze a už dvakrát sa rokovanie o ňom presúvalo. Parlament ho mal prebrať už v júni.
Prečítajte si tiež: Priority politických strán pre seniorov
Prečítajte si tiež: Tipy pre pútavý diskusný príspevok