
Tento článok poskytuje komplexný prehľad o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti pre poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP), so zameraním na potrebné tlačivá a postupy. Cieľom je objasniť práva a povinnosti poistencov pri čerpaní zdravotnej starostlivosti v zahraničí a získať refundáciu nákladov.
Ak ste ako poistenec VšZP ošetrený v štáte EÚ a preukážete sa u lekára dokladom potvrdzujúcim nárok na zdravotnú starostlivosť v systéme verejného zdravotného poistenia, máte nárok na ošetrenie. Medzi tieto doklady patria:
V niektorých prípadoch, najmä pri ambulantnom ošetrení, môže byť od vás požadovaná platba v hotovosti. Stáva sa to, ak nepredložíte lekárovi platný nárokový doklad v čase ošetrenia, alebo ak navštívite poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý nie je v sieti verejného zdravotníctva.
Ak poskytnutú zdravotnú starostlivosť uhradíte v hotovosti, vyžiadajte si všetky potrebné doklady. Po návrate na Slovensko môžete požiadať o preplatenie nákladov. Na príslušnej pobočke VšZP vyplníte tlačivo "Žiadosť o preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte Európskej únie, na Islande, v Lichtenštajnsku, v Nórsku a vo Švajčiarsku" (ďalej len „Žiadosť o preplatenie nákladov ZS poskytnutej v inom ČŠ EÚ“).
Ak ste boli ošetrený v štátoch EÚ a zaplatili ste náklady za ošetrenie, môžete sa rozhodnúť, ako chcete mať náklady preplatené. Spoluúčasť však preplatená nebude.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre kúpeľnú starostlivosť
Pokiaľ na tlačive žiadosti uvediete, že máte záujem o preplatenie nákladov vo výške, ako hradí inštitúcia, ktorá vykonáva sociálne zabezpečenie v inom členskom štáte, VšZP žiada prostredníctvom elektronickej výmeny informácií príslušnú inštitúciu o vyčíslenie sumy, ktorú Vám VšZP môže preplatiť za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, prípadne v krajinách, u ktorých nie je možná elektronická výmena informácií sa naďalej posiela Vaša žiadosť aj s prílohami pomocou formulára E126SK prostredníctvom styčných orgánov pre vecné dávky v oboch štátoch.
Zdravotná poisťovňa je povinná poistencovi preplatiť náklady najneskôr do šiestich mesiacov od prijatia žiadosti o preplatenie s náležitosťami uvedenými v §10 odseku 2 zákona č 580/2004 Z. z. , ak sú splnené všetky podmienky podľa tohto odseku. Lehota na preplatenie začne plynúť odo dňa doručenia žiadosti o preplatenie s náležitosťami podľa § 10 odseku 2 zákona č. 580/2004 Z. z.
Ak ste boli ošetrený v cudzine mimo EÚ a zaplatili ste náklady za ošetrenie, môžete požiadať o preplatenie nákladov za podmienky, že ste v čase ošetrenia boli poistencom VšZP. Pri poskytnutí neodkladnej zdravotnej starostlivosti si vyžiadate potrebné doklady. Po návrate do SR môžete požiadať o preplatenie nákladov. Podľa platnej legislatívy poistencovi môžu byť preplatené náklady za neodkladnú zdravotnú starostlivosť vo výške nákladov, čo by ošetrenie stálo v SR.
Poistenec môže zmeniť poisťovňu systému verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike podľa § 7 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov raz do roka, vždy k 1.1. nasledujúceho kalendárneho roka. Ak poistenec čerpá zdravotnú starostlivosť v iných členských štátoch Európskej únie na prelome kalendárnych rokov, musí sa preukázať nárokovým dokladom tej zdravotnej poisťovne, v ktorej je poistený v čase ošetrenia (do 31.12. pôvodnej a po 1.1. novej zdravotnej poisťovne). To znamená, že pred odchodom do iného členského štátu EÚ si musí vyžiadať dva nárokové doklady (náhradné certifikáty k EPZP) jeden platný do 31.12. z pôvodnej zdravotnej poisťovne a druhý platný od 1.1.
V zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.z. ak poistenec uhradil náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v cudzine na prelome kalendárnych rokov a od 1. januára kalendárneho roka zmenil zdravotnú poisťovňu (§ 7 ods.
Prečítajte si tiež: Platby za jednodňovú zdravotnú starostlivosť VšZP
Cezhraničná zdravotná starostlivosť, ktorá podlieha predchádzajúcemu súhlasu VšZP, je definovaná vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 341/2013 Z. z. Podľa § 9d ods. 8 zákona č. 580/2004 Z. z., ak je výkon cezhraničnej zdravotnej starostlivosti uvedený vo Vyhláške č. 341/2013 Z. z., postup pri schvaľovaní je rovnaký, ako pri schvaľovaní plánovanej zdravotnej starostlivosti v ČŠ EÚ. Používa sa tlačivo "Žiadosť", v ktorej sa označí bod c). V Žiadosti potvrdzuje zdravotnú indikáciu navrhovanej liečby v cudzine klinické pracovisko príslušného špecializačného odboru v SR alebo poskytovateľ zdravotnej starostlivosti iného členského štátu. K Žiadosti môže byť priložené tlačivo "Výpočet predpokladaných nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte Európskej únie".
V prípade preplatenia nákladov za výkon IVF v inom ČŠ EÚ, musí byť výkon vopred schválený poisťovňou pred začiatkom cyklu, t. j. pred začatím podávania liekov súvisiacich s IVF. Súhlas sa vzťahuje aj na úhradu liekov podľa platnej kategorizácie, ktoré poistenka uhradila v inom ČS EÚ. Podmienkou úhrady je ich predpísanie a nadobudnutie za účelom zahájenia vlastnej hormonálnej stimulácie k realizácii výkonu IVF až po vystavení tohto súhlasu. Ak sa poistenka rozhodne výkon absolvovať v inom ČŠ EÚ, je potrebné vypísať aj Žiadosť o udelenie súhlasu podľa § 9f ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), môže priložiť potvrdené tlačivo Výpočet predpokladaných nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte EÚ, zároveň aj tlačivo Čestné prehlásenie k žiadosti o úhradu IVF.
Od 1.10.2013 má poistenec možnosť vycestovať za zdravotnou starostlivosťou do iného ČŠ EÚ bez súhlasu zdravotnej poisťovne - cezhraničná zdravotná starostlivosť. Poistenec má právo na preplatenie nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom ČŠ EÚ u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti iného ČŠ EÚ (zmluvného alebo nezmluvného), ak patrí do rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia v SR, a to vo výške úhrady v SR. Pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, ktorá nemusí byť vopred schválená, ide o takú zdravotnú starostlivosť, ktorá je v SR hradená z verejného zdravotného poistenia a poskytuje sa v SR.
VšZP schvaľuje v súlade s článkom 28 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 dôchodcom, poistencom VšZP, ktorí majú status bývalého cezhraničného pracovníka (ďalej len „BCP“) a ich nezaopatreným rodinným príslušníkom (NRP), pokračovanie liečby začatej v ČŠ posledného výkonu práce. Cezhraničný pracovník je v zmysle nariadenia č. 883/2004 definovaný ako osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť ako zamestnanec alebo SZČO v jednom členskom štáte a býva v inom členskom štáte, do ktorého sa spravidla vracia denne alebo aspoň raz týždenne.
Poistenec požiada VšZP o súhlas s pokračovaním liečby v ČŠ posledného zamestnania na tlačive "Žiadosť o udelenie súhlasu na konkrétne lekárske ošetrenie v štáte posledného výkonu práce pre dôchodcu, BCP a jeho NRP".
Prečítajte si tiež: Zľavy na zubné ošetrenie pre dôchodcov
S prenosným dokumentom S1 alebo tiež nárokovým dokladom má poistenec nárok na plnú zdravotnú starostlivosť v štáte poistenia, ako aj v štáte bydliska. Prenosný dokument S1 vydáva príslušná inštitúcia - zdravotná poisťovňa, v ktorej je dotknutá osoba zdravotne poistená. Dokument vydáva osobe, ktorá má bydlisko v inej krajine. Tento dokument je vydávaný bezplatne (v niektorých štátoch je potrebné hradiť zvýšené poistné, napr. v Nemecku).
Napr. ak sa bydlisko osoby nachádza v SR, slovenská zdravotná poisťovňa posudzuje nezaopatrenosť osoby v zmysle zákona č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov §3 ods.2 písm. c). Bydlisko znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva a kde sa nachádza zvyčajné centrum jej záujmov - rodinných, sociálnych a finančných.
Zdravotné poisťovne majú právo šetriť bydlisko dotknutých osôb napr. vyžiadaním dokladov potvrdzujúcich registráciu pobytu a formu bývania. Žiadajúca osoba by mala vedieť preukázať, ako často sa vracia do štátu bydliska, rodinnú situáciu - v ktorom štáte navštevujú deti školu, v ktorom štáte je zamestnaný/á manžel/manželka a pod. Zatiaľ čo bydlisko má dlhodobý charakter - osoba je v tomto mieste usadená, žije tam, pobyt je naopak charakterizovaný krátkodobosťou, tj. po skončení dôvodu pobytu v danom štáte, sa osoba vracia naspäť do štátu skutočného bydliska. Prítomnosť v inom členskom štáte z dôvodu štúdia v zahraničí, alebo výkonu činnosti ako zamestnanec/SZČO na základe vyslania - osoba má vystavený PD A1, je považovaná za pobyt. Trvalý pobyt automaticky neznamená bydlisko. Osoba môže mať bydlisko v inom členskom štáte aj v prípade, ak má trvalý pobyt v SR. Akonáhle si však takáto osoba presunie bydlisko zo SR do iného členského štátu, v prípade, že nie je v SR zamestnaná, nevykonáva SZČO, nepoberá slovenský dôchodok, alebo nie je nezaopatreným rodinným príslušníkom osoby poistenej v SR (zamestnanec/SZČO/dôchodca), podlieha táto osoba právnym predpisom členského štátu bydliska, a to bez ohľadu na fakt, že v SR má táto osoba trvalý pobyt. To znamená, že táto osoba nie je verejne zdravotne poistená v SR.
Prenosný dokument S1 môže byť vydaný aj vo forme papierového formulára E106, E109, E120, alebo E121, prípadne elektronického SEDu (štruktúrovaný elektronický dokument) S072, tieto dokumenty označujeme tiež ako nárokové doklady. V prípade, že zdravotná poistovňa vystaví niektorý z vyššie uvedených typov dokladov, tento je následne doručený tzv. inštitúcii bydliska, v ktorej sa osoba zaregistruje a táto jej následne vystaví potvrdenie o registrácii. Zdravotná poisťovňa v štáte bydliska tiež môže, na základe žiadosti dotknutej osoby, požiadať o vydanie nárokového dokladu priamo príslušnú zdravotnú poisťovňu, nepreberá však zodpovednosť za jej kladné a rýchle vybavenie. Zo skúseností vieme, že v drvivej väčšine prípadov je komunikácia medzi žiadajúcou osobou a jeho zdravotnou poisťovňou za účelom vydania nárokového dokladu, nevyhnutná.
Pred cestou do EÚ sa odporúča uzavrieť aj komerčné zdravotné pripoistenie, pretože ani platný nárokový doklad (formulár alebo EPZP) poistencom nemôže v niektorých prípadoch (napr. prevoz do SR) garantovať plnú úhradu nákladov.
tags: #vszp #cezhraničná #starostlivosť #tlačivá