Výchovná a komplexná rehabilitácia postihnutých: Špeciálna pedagogika - definícia a komplexný pohľad

Úvod do špeciálnej pedagogiky

Špeciálna pedagogika ako samostatný vedný odbor v rámci pedagogických vied sa zaoberá teóriou a praxou výchovy a vzdelávania jedincov s rôznymi špecifickými potrebami. Tieto potreby môžu prameniť z mentálneho, senzorického alebo somatického postihnutia, narušených komunikačných schopností, psychosociálneho narušenia, porúch učenia alebo správania, ale aj z výnimočného nadania a talentu. Jej cieľom je skúmanie podstaty a zákonitostí výchovy a vzdelávania týchto jednotlivcov.

Definícia a miesto špeciálnej pedagogiky v systéme vied

Špeciálna pedagogika patrí v najširšom ponímaní do sústavy vied o človeku a v užšom zmysle do systému pedagogických vied. Jej cieľom v praxi je vychovávať, vyučovať a vzdelávať postihnutých alebo narušených jednotlivcov tak, aby sa čo najskôr a najdôkladnejšie vyrovnali so svojim defektom a napriek obmedzeniam sa čo najpozitívnejšie prispôsobili a zaradili do spoločnosti. Poznatky o teórii a praxi edukácie postihnutých, narušených jedincov, alebo jedincov so špecifickými potrebami sú systematicky usporiadané.

Základné pojmy v špeciálnej pedagogike

Pre lepšie pochopenie problematiky špeciálnej pedagogiky je nevyhnutné definovať niekoľko kľúčových pojmov:

• Defekt: Označuje nedostatok, chybu, chýbanie alebo úbytok určitého orgánu alebo jeho funkcie. Môže mať formu orgánovú (napr. rázštep, úraz, choroba) alebo funkčnú (porucha orgánovej funkcie alebo celkových funkcií organizmu). Vyskytuje sa v psychickej, senzorickej alebo somatickej oblasti a vyžaduje špeciálnu starostlivosť. Synonymom defektu je termín postihnutie.
• Defektivita: Predstavuje poruchu integrity človeka, teda jednoty organizmu a prostredia. Prejavuje sa poruchou spoločenských vzťahov medzi postihnutým jedincom a jeho spoločenským prostredím. Dochádza k nej, keď defekt narastie o sociálnu dimenziu.
• Porucha/Narušenie: Vyjadruje odchýlku od normy, ktorá sa získava počas života a má reparabilný charakter. Vyskytuje sa v pestrejšej škále ako defekt.
• Chyba: Označuje miernejšiu odchýlku od normy ako defekt.
• Postihnutý: Jedinec trpiaci trvalým telesným, duševným, mentálnym, zmyslovým alebo rečovým poškodením, ktoré mu bez špeciálnej pomoci znemožňuje plniť požiadavky bežného vzdelávacieho procesu.
• Handicap: Záporný dôsledok defektu na činnosť postihnutého jedinca, znevýhodnenie.
• Anomália: Relatívne trvalá negatívna odchýlka od normy v somatickej alebo psychickej oblasti, alebo v ich kombinácii.
• Osoby so špeciálnymi potrebami: Heterogénna skupina osôb, ktoré sa z nejakého dôvodu výrazne odlišujú od bežnej populácie. Patria sem deti s poruchami správania alebo učenia, ale aj deti talentované a nadané.
• Zdravotne postihnuté dieťa: Dieťa choré, ale nie postihnuté mentálne, telesne alebo zmyslovo.
• Deviácia: Týka sa správania, čím sa jedinec stáva nápadným, odkláňajúcim sa od normy.
• Psychický deficit: Chýbanie niečoho v psychickej oblasti.

Formy narušeného vývinu

Vývin jedinca môže byť narušený rôznymi spôsobmi:

• Ustrnulý vývin: Dôsledok pôsobenia patogénnych faktorov.
• Oneskorený vývin: Má reverzibilný charakter, ak je poskytnutá včasná lekárska, špeciálnopedagogická alebo sociálna intervencia.
• Prerušený vývin: Dôsledok pôsobenia patogénnych faktorov, kedy sa vývin orgánu alebo funkcie náhle spomalí alebo úplne preruší.
• Pochybený vývin: Anomália vývinu, pri ktorej orgán alebo funkcia, alebo ich kombinácia, sa vyvíja iným spôsobom ako je obvyklé.

Socializácia a integrácia postihnutých jedincov

Socializácia je proces začleňovania jednotlivca do spoločnosti, v ktorom sa človek stáva plnohodnotnou sociálnou bytosťou a aktívne sa zúčastňuje na spoločenskom a kultúrnom živote. Pre postihnutých a narušených jednotlivcov má socializácia svoje špecifiká dané druhom a stupňom postihnutia. V súčasnosti sa uplatňuje integrovaná výchova a vzdelávanie. Príprava na povolanie má isté obmedzenia, pretože okruh profesií je vopred vymedzený.

Prečítajte si tiež: Definícia psychosociálnej rehabilitácie

Stupne socializácie:

• Integrácia: Úplné zapojenie postihnutého do spoločnosti zdravých ľudí. Jednotlivec sa stáva úplne nezávislý a samostatný.
• Adaptácia: Prispôsobenie postihnutého spoločenskému prostrediu za určitých podmienok.
• Utilita: Zaradenie postihnutého do spoločnosti za predpokladu celoživotnej spoločenskej ochrany a pomoci (nesamostatný jedinec).
• Inferiorita: Neschopnosť pracovného a spoločenského zaradenia. Jednotlivci sú úplne nesamostatní a odkázaní na starostlivosť iných.

Poruchy správania

So školským neúspechom súvisia vývinové poruchy správania a učenia. Stretávame sa s deťmi s nedostatočnou sústredenosťou, hyperaktivitou, impulzívnosťou, ale aj s hypokativitou a uzavretosťou.

Zásady špeciálnej výchovy

Zásady sú základné pravidlá a smernice, ktoré sa majú dodržiavať pri výbere metód, foriem a prostriedkov výchovy postihnutých alebo narušených jedincov.

Všeobecné pravidlá:

1. Najprv poznaj, potom vychovávaj.
2. Nie proti postihnutiu, ale v prospech postihnutého.

Porovnávacia špeciálna pedagogika

Porovnávacia špeciálna pedagogika skúma a porovnáva výchovno-vzdelávacie sústavy pre deti a mládež vyžadujúcu špeciálnu starostlivosť v nadväznosti na filozofické a teoretické východiská, z ktorých vychádzajú. Porovnáva aj ciele, obsah, formy a obsah prípravy špeciálnych pedagógov. Porovnávanie sa môže realizovať synchrónne (časovo súbežne) alebo chronologicky (v časovom slede).

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na výchovnú rehabilitáciu

U. Bleidick (1985) rozoznáva 4 základné koncepcie: normatívnu špeciálnu pedagogiku, ktorá si osobitne všíma ciele a výsledky, ktoré sa usiluje špeciálna výchova dosiahnuť.

Oblasti špeciálnej pedagogiky

Špeciálna pedagogika sa delí na niekoľko špecializovaných oblastí zameraných na rôzne druhy postihnutia:

Mentálna retardácia

Je jedným z dôležitých odborov ŠP, lebo sa týka najpočetnejšej časti postihnutej populácie. Z hľadiska etiológie možno fenomén mentálneho postihnutia členiť podľa mnohých kritérií na endogénne (genetické, hereditárne a pod.) a exogénne faktory (biologické, chemické, fyzikálne a pod.), ktoré môžu pôsobiť prenatálne, perinatálne a postnatálne. Z medicínskeho aspektu sa vníma ako difúzne poškodenie mozgovej hmoty, nedostatky v maturácii. Spoločným menovateľom psychologického chápania mentálnej retardácie je znížená intelektová úroveň.

Tyflopedagogika (Pedagogika zrakovo postihnutých)

Zaoberá sa teóriou a praxou edukácie zrakovo postihnutých. Zrakovo postihnutí majú v dôsledku zníženej (alebo nulovej) priepustnosti optického kanálu výrazne znížený alebo znemožnený príjem zrakových informácií. Písaná reč sa u nevidiacich uskutočňuje pomocou Braillovho bodového písma, tyflografických pomôcok a tyflotechniky. U čiastočne vidiacich a slabozrakých je to optickým kanálom pomocou optickej techniky. Osobitný dôraz sa kladie na psychohygienické aspekty.

Surdopedagogika (Pedagogika sluchovo postihnutých)

Skúma osobitosti edukácie jednotlivcov so sluchovým postihnutím. Sluchovo postihnutá osoba je taká, u ktorej je v dôsledku zníženej priepustnosti sluchového kanálu výrazne znížený alebo znemožnený príjem sluchových informácií. Nedostatok akustických informácií spôsobuje, že sluchovo postihnutí majú ťažkosti prijímať a transformovať akustické informácie a vytvárať poznatky, čo do istej miery môže limitovať ich vzdelávateľnosť. Úlohou pedagogiky sluchovo postihnutých je vybudovať optimálny komunikačný systém a prostredníctvom neho budovať systém poznatkov, zručností a návykov.

Prečítajte si tiež: O definícii a kontexte výchovnej rehabilitácie

Somatopédia (Pedagogika telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených)

Skúma osobitosti edukácie jednotlivcov s chybami pohybového, oporného a nervového ústrojenstva a jednotlivcov s výraznými zmenami v zdravotnom stave. Predmetom pedagogiky TPCHZO sú ciele, obsah, metódy a prostriedky edukácie týchto jedincov so zreteľom na špecifické osobitosti ich postihnutia. Telesne postihnutý jedinec sa vyznačuje chybami pohybového, nosného a nervového ústrojenstva, ktoré zapríčiňujú poruchy hybnosti.

Sociálna, výchovná a profesijná rehabilitácia

Sociálna, výchovná a profesijná rehabilitácia sú dôležité aspekty komplexnej starostlivosti o postihnutých jedincov.

Sociálna rehabilitácia

Je odborná činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti a sebestačnosti FO rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivizovaním schopností a posilňovaním návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách. Je to metóda zameraná na opätovné nadviazanie a získanie nových vzťahov a kontaktov, obnovu fyzickej a pracovnej výkonnosti. Cieľom je odstránenie a zamedzenie sociálnej izolácie.

K základným princípom sociálnej rehabilitácie patrí:

1. Orientácia na potreby klienta.
2. Orientácia na klienta ako individualitu.
3. Orientácia na suverenitu klienta a podporovanie jeho kompetencií.
4. Orientácia na image sociálneho klienta.

Z hľadiska časovej organizácie delíme sociálnu rehabilitačnú činnosť na preventívnu, aktuálnu a následnú.

Výchovná rehabilitácia

Je odborná činnosť, zameraná na socializáciu jednotlivca prostredníctvom pozitívnych a výchovných vzdelanostných zmien. Využíva sa hlavne pri práci s občanmi, ktorí majú poruchy zmyslových orgánov a zameriava sa na oblasť výchovy, vzdelávania a prípravy na život klienta, na rozvoj jeho sebestačnosti, schopnosti a nadania.

Profesijná rehabilitácia

Sú cielené opatrenia reintegráciu na trhu práce s rešpektovaním individuálnych profesijných potrieb, možností a zručností jedinca. Je to dlhodobý proces práce s občanmi, ktorí prekonali úrazy resp. iné vážne ochorenia s cieľom prinavrátenia sa do pôvodného pracovného procesu, resp. na nové pracovné miesto na trhu práce.

Resocializácia

Je sociálne výchovné pôsobenie na zmenu chovania klienta s cieľom opätovného začlenenia jedinca do spoločnosti. Cieľom je odstraňovanie dlhodobo pretrvávajúcich životných situácií a je to proces readaptácie na postupne sa meniace životné podmienky.

Pedagogika telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených (Somatopédia/TPCHZO)

TPCHZO je vedný odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý skúma osobitosti edukácie postihnutých jedincov s chybami pohybového, oporného a nervového ústrojenstva. Predmetom pedagogiky TPCHZO sú ciele, obsah, metódy a prostriedky edukácie týchto jedincov so zreteľom na špecifické osobitosti ich postihnutia.

Detská mozgová obrna (DMO)

Je porucha hybnosti, kt. vzniká v dôsledku mozgového poškodenia.

Formy DMO:

• Spastické (kŕčovité): diparetická, hemiparetická, kvadruparetická.
• Nespastické: hypotonická, dyskinetická.

Pridružené poruchy DMO: poruchy telesného vývinu, poruchy intelektových schopností, epilepsia, poruchy zraku, sluchu, učenia, reči, poruchy dýchania, obmedzenie sociálnych kontaktov.

Vrodené poruchy vývinu

Dysmelie sú poruchy vo vývine končatín.

Úrazy mozgu a CNS

Za pomerne častý dôsledok poranenia mozgu a CNS sa v traumatológii považuje: poruchy pamäte, poruchy pozornosti, senzorické poruchy, mentálna retardácia. Úrazy miechy sprevádza znížená mobilita až imobilita, parézy (čiastočné ochrnutia), plégie (úplné ochrnutia).

Získané telesné postihnutia bez mozgového poškodenia

Amputácie: oddelenie časti orgánu alebo časti, či celej končatiny od ostatného tela. Príčina amputácií: úrazy, chorobné zmeny končatín z cievnych alebo metabolických príčin.

Svalové ochorenia

Spôsobujú poškodenie priečne pruhovaného svalstva. Progresívna svalová dystrofia: vyznačuje sa degeneratívnym rozpadom svalstva, kt. príčinou je chromozómová porucha.

Druhy zdravotného oslabenia

Obezita (tučnota): znamená nadmerné hromadenie tuku predovšetkým v podkožnom väzive. Asténia: je celková telesná slabosť, pocity slabosti, úzkosti.

Psychické osobitosti TPCHZO

Edukácia TPCHZO je podmienená ich poruchami hybnosti, ako aj odchýlkami v psychickom vývine. Najčastejšie uvádzanou črtou je komplex menejcennosti, pocit izolácie, osamelosti a odlišnosti, prejavy pasivity a pesimizmu, neprimeraný strach, slabšia prispôsobivosť, veľké výkyvy v emocionalite.

Priebeh celej výchovy individuálne determinujú tieto činitele:

1. Mentálna úroveň jedinca.
2. Schopnosť dorozumievania.
3. Reaktívne psychické zmeny.

Osobitosti edukácie TPCHZO

TPCHZO je proces cieľavedomého a systematického pôsobenia na ich osobnosť v rôznych obdobiach ich vývinu, pričom treba rešpektovať ich vekové, somatické a psychické osobitosti súvisiace s postihnutím. Špecifické postavenie má pohybová výchova detí s DMO v predškolskom veku, ktorá vychádza z kinezioterapie.

Zásady pohybovej výchovy: vývinu, reflexnosti, rytmizácie hybnosti a reči, komplexnosti, kolektívnosti, primeranosti a individuálneho prístupu.

Ďalšie aspekty edukácie:

• Výchova k pohybu (rozvoj jemnej a hrubej motoriky, motoriky artikulačných orgánov, mimiky).
• Výchova k citovej a sociálnej adaptácií dieťaťa.
• Výchova k poznaniu, mysleniu, reči.
• Výchova rozvíjania návykov sebaobsluhy a manipulačných schopností.
• Výchova akceptovania telesného obmedzenia so snahou o jeho prekonanie.
• Výchova rozvíjania hudobných a výtvarných schopností.

Pomôcky pre TPCHZO

1. Kompenzačné pomôcky (sebaobsluha, vzdelávanie, zamestnanie, lokomočné pomôcky).
2. Rehabilitačné pomôcky (úprava orgánového defektu).
3. Ortopedické pomôcky (protézy).

Komplexná rehabilitácia (KRS)

Je uspôsobenie alebo znovu uspôsobenie dieťaťa, kt. je od narodenia telesne alebo zdravotne postihnuté, alebo dieťa, kt. toto postihnutie získalo v priebehu života. KRS zahrňuje komplexné a koordinované využívanie medicínskych, sociálnych, výchovných a pracovných prostriedkov na skvalitnenie života dieťaťa s telesným postihnutím. Cieľ KRS je spoločenské začlenenie alebo znovu začlenenie dieťaťa s telesným postihnutím do spoločnosti.

Obsah KRS:

• Liečebná rehabilitácia.
• Výchovná rehabilitácia.
• Pracovná rehabilitácia.
• Sociálna rehabilitácia.

Liečebná rehabilitácia

Smeruje k vyliečeniu choroby, k úprave zdravotného stavu, k odstráneniu alebo zmierneniu orgánového alebo funkčného defektu a k vytvoreniu priaznivých somatických podmienok pre spoločenské začlenenie. Zahŕňa diagnostickú činnosť a určenie programu liečby. Medzi najviac prepracované liečebné postupy patrí fyzioterapia, kinezioterapia a ergoterapia.

Výchovná rehabilitácia

Zahŕňa oblasť výchovy a vzdelávania detí s telesným postihnutím. Dôležitou otázkou je určenie reálneho stropu, kt. pri danom postihnutí môže dieťa dosiahnuť.

Pracovná rehabilitácia

Zabezpečuje uplatnenie telesne a zdravotne postihnutých v zamestnaní. Smeruje k tomu, aby mohli telesne a zdravotne postihnutí jedinci vykonávať dovtedajšie prípadne iné vhodné zamestnanie.

Sociálna rehabilitácia

Prispôsobuje postihnutého jedinca na to, aby sa realizoval v práci, v rodine, aby sa vedel uplatniť v bežnom kontakte s ľuďmi.

tags: #výchovná #a #komplexná #rehabilitácia #postihnutých #špeciálna