
Absolútne neplatný právny úkon je kľúčový pojem v slovenskom právnom systéme, ktorý má zásadný vplyv na platnosť a účinnosť právnych vzťahov. Tento článok sa zameriava na definíciu, dôsledky a rozdiely medzi absolútnou a relatívnou neplatnosťou právneho úkonu, pričom zohľadňuje aj judikatúru slovenských súdov a praktické príklady.
Absolútne neplatný právny úkon (lat. negotium nullum) je taký právny úkon, ktorý od samého začiatku nespĺňa zákonom stanovené náležitosti, a preto sa naň hľadí, akoby nikdy nebol urobený. To znamená, že nemá žiadne právne účinky a nikoho nezaväzuje. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, obchádza ho alebo sa prieči dobrým mravom.
Existuje mnoho spôsobov, ako môže právny úkon odporovať zákonu alebo dobrým mravom. Niektoré príklady zahŕňajú:
Dôsledkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu je, že právny úkon nemá žiadne právne účinky. Ak ide napríklad o zmluvu, absolútne neplatná zmluva nikoho nezaväzuje. Hľadí sa na ňu, akoby neexistovala.
Absolútne neplatný právny úkon nemožno dodatočne schváliť (ratihabíciou) a ani odstrániť vadu, ktorá spôsobuje neplatnosť, napríklad dodatkom k zmluve. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti.
Prečítajte si tiež: Znaky sociálneho románu
Ak dôjde k plneniu na základe neplatného právneho úkonu, má druhá strana právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. To znamená, že ak niekto získa majetok na základe absolútne neplatnej zmluvy, musí ho vrátiť.
Je dôležité rozlišovať medzi absolútne neplatným právnym úkonom a relatívne neplatným právnym úkonom.
Keď sa dotknutá osoba dovolá relatívnej neplatnosti právneho úkonu, má to spätné účinky (ex tunc) ku dňu kedy došlo k neplatnému právnemu úkonu (napr. deň uzavretia zmluvy). Avšak, ak by sa dotknutá osoba dovolala relatívnej neplatnosti po troch rokoch, druhý účastník právneho úkonu môže použiť námietku premlčania.
Ak právny úkon (napr. zmluva) má vadu, ktorá spôsobuje neplatnosť právneho úkonu, nemusí to automaticky spôsobovať neplatnosť celej zmluvy. Ak je možné jednotlivé časti zmluvy oddeliť a spísať pre každý z týchto dvoch právnych úkonov samostatnú zmluvu, neplatnosť jednej časti nemusí znamenať neplatnosť celej zmluvy.
Matka daruje dcére dom s tým, že sa matke zriadi vecné bremeno doživotného užívania. Zmluva teda obsahuje darovanie, ale aj zriadenie vecného bremena. Tak darovanie, ako aj zriadenie vecného bremena možno oddeliť a spísať pre každý z týchto dvoch právnych úkonov samostatnú zmluvu. Ak by však matka podmieňovala dar tým, že sa jej zriadi vecné bremeno doživotného užívania domu, tieto dve časti zmluvy nemôžu byť oddelené.
Prečítajte si tiež: Sociálny román v slovenskej literatúre
Otázka dobrej viery nadobúdateľa pri absolútne neplatnom právnom úkone je zložitá a v právnej praxi sa často diskutuje. Slovenská právna úprava z hľadiska pozitívnoprávneho chápania práva akoby neprikladá dobrej viere tretej osoby pri neplatnom nadobúdacom titule jej právneho predchodcu relevantný charakter, s výnimkou inštitútu vydržania.
V Českej republike sa Ústavný súd Českej republiky zaoberal otázkou dobrej viery pri nadobúdaní od nevlastníka. V náleze Ústavného súdu Českej republiky, II. ÚS 165/11, zo dňa 11.05.2011, bola situácia, kedy práva bola opätovne podaná voči dobromyseľnej osobe zapísanej v katastri nehnuteľností, ktorá navyše vec zhodnotila, kupovala ju za cenu určenú znaleckým posudkom a cez realitnú kanceláriu od predávajúceho, ktorý bol takisto zapísaný na liste vlastníctva ako vlastník. Ústavný súd Českej republiky zdôraznil, že obecné súdy sa musia zaoberať otázkou dobrej viery nadobúdateľa.
Ústavný súd Slovenskej republiky vyššie citovaný prístup Ústavného súdu Českej republiky pri nadobúdaní od nevlastníka odmieta, minimálne zatiaľ. Vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod spisovou značkou I. ÚS 50/2010 sťažovatelia namietali porušenie svojho základného práva vlastniť majetok. Boli neúspešnými odporcami v konaní o určenie vlastníckeho práva. Všeobecné súdy rozhodli v ich neprospech, nakoľko došli k názoru, že ich právny predchodca nadobudol nehnuteľnosti na základe neplatného právneho úkonu. Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že ak je prvotná kúpna zmluva absolútne neplatná, nestal sa prvý kupujúci nikdy vlastníkom nehnuteľnosti a v prípade jej ďalšieho prevodu nesvedčí v prospech ďalších nadobúdateľov vlastnícke právo, ktoré by malo byť odvodené od vlastníckeho práva prvého kupujúceho.
Absolútna neplatnosť sa v súdnom konaní uplatňuje bežne na základe žaloby na plnenie, a to vznesením námietky neplatnosti takejto zmluvy žalovaným. Osobitným prípadom sú tzv. určovacie žaloby podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Pri týchto žalobách žalobca nežiada plnenie, ale určenie, na základe ktorého nastanú isté právne dôsledky. Za určitých okolností sa môže určovacou žalobou domáhať vyslovenia neplatnosti zmluvy aj osoba odlišná od zmluvných strán, avšak takáto tretia osoba musí osvedčiť naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že jej hmotnoprávne postavenie môže byť súdom judikovanou neplatnosťou predmetnej zmluvy priaznivo ovplyvnené.
Ak je podaná žaloba na plnenie zo zmluvy a žalovaný podá žalobu o určenie neplatnosti tej istej zmluvy, z ktorej sa má plniť, a to na miestne príslušný súd žalovaného (ktorý je súčasne žalobcom zo žaloby na plnenie), pričom následne požiada súd, na ktorom sa koná vo veci žaloby na plnenie, aby prerušil konanie až do rozhodnutia súdu konajúceho vo veci žaloby o určenie neplatnosti zmluvy, žaloba na plnenie zakladá prekážku litispendencie pre určovaciu žalobu.
Prečítajte si tiež: Nový začiatok s tarotom